Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Skutočne krivé zrkadlo – Dušan D. Kerný

Denne počujeme v správach, že vysielané informácie sa nedajú hodnoverne overiť, verifikovať, teda či sú pravdivé. Počas januára sa svetová politika pretriasala v Davose na svetovom fóre osemdesiatich štátov a organizácií. Preto azda zaujme, ako o tomto stretnutí referovali zahraničné médiá. Prelistovali sme známe - Der Spiegel a švajčiarsky denník s vyše dvestoročnou tradíciou Neue Zurcher Zeitung.

 

Der Spiegel nastavil zrkadlo pomerom v titulkovej reportáži uvádzanej na obálke Nekonečná vojna - Ukrajina medzi odvahou a pochybnosťami. Reportér Christian Esch sa vybral rovno na front, aby zistil, ako sa ľudia vyrovnávajú so sklamanými nádejami po vyše dvadsiatich mesiacoch po ruskom útoku. A ako s nebezpečenstvom dlhej vyčerpávajúcej vojny.

 

NOVÁ SKUTOČNOSŤ

Christian Esch píše, že na prvý pohľad pôsobí Ukrajina jednotne, ale v skutočnosti stále väčšmi narastajú rozdiely medzi tými, čo bojujú, a tými, čo sú v závetrí. Teraz, keď stroskotala s veľkými nádejami očakávaná protiofenzíva a nastala druhá vojnová zima, tých, čo bojujú, a tých, čo majú len zlé svedomie, spája iba hnev, zlosť na Rusko.

Ukrajina sa musí vyrovnať s novou realitou. Vojna bude ešte dlho trvať a bude to iná vojna, na ktorú nie je vyzbrojená. Do diaľky sa vzdialili nádeje na čas po vojne. Vynorili sa nové otázky, najmä to, odkiaľ vziať silu a vôľu prekonať dlhú vojnu. Otázka je, či vojna ľudí oslabila, alebo posilnila.

Kto prejde Ukrajinou v hľadaní odpovedí, nestretne sa s jednou, ale s mnohými skutočnosťami. Inak to vyzerá na fronte, kde sa všade bojuje o prežitie, a inak v Kyjeve, kde vzdialená vojna vyvoláva spory v parlamente.

Na fronte sa Donbas, na rozdiel od roka 2014, stal tak ako celá krajina ukrajinskejším. V malých prifrontových obciach je ťažko povedať, komu v tomto konflikte patria sympatie. Jeden mladík tvrdí, že za zničujúce škody je zodpovedná ukrajinská armáda, je to na hlavu postavené tvrdenie, ale v Donbase nie je výnimočné. Nedôvera a odpor k armáde sú veľké. Iný tvrdí úplný opak. Na najvýchodnejšej časti slobodnej Ukrajiny nájdeme celé široké spektrum názorov.

 

SKLAMANÉ NÁDEJE

Vyvolávali sa falošné nádeje. Hovorca prezidenta vyhlásil: za pol roka budeme kontrolovať Krym a budúce interview poskytnem na nábrežnej promenáde v Jalte. Kritický portrét okrem iného o mesianistickej viere vo víťazstvo opísal v americkom žurnále Time Šimon Schuster. Dlhé mesiace ma! exkluzívny prístup k zúfalým poradcom prezidenta, lebo prezidentovi nemôžu povedať, že nevyhrávajú. Popieral, že podceňovali, čoho je Rusko schopné, popieral, že je patová situácia. Preto to pre britský The Economist vykričal šéf armády Valerij Zalužnij. Prezident mu protirečil: nijaká patová situácia nie je!

Autorov známy, frontový dobrovoľník, si dnes želá mierové rokovania, no ani jeden zo spolubojovníkov o tom nechce ani počuť. No zároveň už nechcú ďalej bojovať, lebo teraz už vraj prišiel rad na iných. Hlavnú zložku armády tvoria starší muži, ani jeden povolanec nemá pod dvadsaťšesť rokov. Bojujte, ale bezo mňa! Taká je rozšírená mienka. No väčšina

podporuje stanovisko prezidenta. Teraz je v armáde osemstotisíc vojakov, úrady odchytávajú brancov, kde sa len dá.

 

JAZYK PROPAGANDY

Moderný vlak Intercity spája frontový Slovjansk za sedem hodín s hlavným mestom. Dnes vojna vyžaduje jednoznačnosť, reklama hlása: Ukrajinčina je jazyk víťazstva! Prihlásiť sa k jazyku je znakom identity. Od ruského prepadu sa Ukrajina stala ukrajinskejšou.

Švajčiarsky denník v článku Sergeja Gerasimova z Charkova píše, ako bol odstránený pamätník Puškinovi a divadlo, ktoré sa dlhé roky pýšilo jeho menom, na žiadosť zamestnancov premenovali, Puškinov portrét premaľovali červenou farbou symbolizujúcu krv. Jeho knihy poodnášali do zberu. Lebo Rusko vždy využívalo Puškina, aby si označkovalo svoj revír.

Názory Lewa Gudkova, doyena ruskej sociológie, dostali priestor v švajčiarskom denníku NZZ pod názvom Volanie o pomoc od zráňa- nej spoločnosti. V Rusku sotva počuť kritiku vojny alebo zničujúcej politiky Kremľa. Stále klesá počet tých, ktorí odpovedajú na prieskumy -až na päť percent. Zo sto oslovených deväťdesiatpäť sa odmietlo vyjadriť...

 

VIAC HOLUBÍC...

Prieskum politológa Artjoma Vedenského delí ľudí na štyri skupiny - devätnásť percent „jastrabov“, tí chcú vojenské víťazstvo. Dvadsať percent „lojalistov“, tí sú za rokovania. A štyridsaťosem percent „holubíc“ podporuje stiahnutie sa Ruska z ukra-jinských území. Zvyšných trinásť percent sú nerozhodní.

Vo svete rozšírený Le Monde diplomatique uverejnil výzvu Bez nás v troch jazykoch - ukrajinsky, bieloruský a rusky; ide o odmietnutie mladých mužov nastúpiť do armády.