V slovenskom školstve to chodí asi tak, ani ryba ani rak. Lebo, čo to bol za biznis, keď kniha dvoch autorov, Pišťanek a Tarageľ, už zaznamenala druhé vydanie a stala sa povinnou literatúrou na školách.  Zámerne hovorím o dvoch autoroch, lebo sa môžu objaviť aj ďalší dvaja – Široký a Bystrozraký, ktorí niečo vydajú a potom vďaka známostiam sa ocitnú v povinnom čítaní.  Spomínané dielo dvoch autorov nie je nič iné, ako  niekoľko rokov trvajúca bieda slovenskej písomnosti. To spolu so situáciou v slovenskom školstve navodzuje situáciu, že za chvíľku sa môže objaviť na školách aj Mein Kampf. V Nemecku ho vydali znova a pre veľký úspech museli ešte vytlačiť ďalšie tisíce tejto knihy. Zaujímavé je, že do recenzie knihy Pišťánek a Tarageľ sa veľmi nikomu nechcelo, lebo veď kamarát baratšág existuje, čo nie je síce korupcia, ale  druhé vydanie /pre veľký úspech asi nie/ už zaváňa všeličím.  A tak sa narýchlo musí ustanoviť nejaká komisia, ktorá to bude  povinné čítanie pre školy schvaľovať.

Samozrejme v ére internetu  budú rozhodnutia komisie len povinnou jazdou a podľa toho, čo máme možnosť vidieť medzi povinnú literatúru asi ťažko zaradia Tolstého, Dostojevského, Travena či Umberta Eca. Z jednoduchého dôvodu, tá komisia bude asi taká kompetentná, ako je dnešná slovenská vzdelanostná úroveň ergo vzdelanostná úroveň niektorých učiteľov. Ale to nie je príčina ich nízkych platov. Plat ešte kvalitu učiteľov nezvýši. Iba ak nový systém vzdelávania. Známy Pat Buchanan nedávno napísal, že  v USA  zaznamenali obrovský pokles vzdelanosti stredoškolákov, úroveň sa blíži k ukazovateľom  krajín tretieho sveta. To znamená, že to je trend umierajúceho Západu, po ktorom sme tak nevýslovne túžili, tu ho máme a tak sa ničomu nemôžeme čudovať. Iba ak sami sebe.