Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Sebakritika kontra alibizmus – Ján Sliačan

Ján Kozák st. bol nielen vynikajúci futbalista, ale i tréner. Slovenskú reprezentáciu viedol celkom úspešne v rokoch 2013-2018 a jeho mesačný plat predstavoval 15 000 eur plus prémie na základe dosiahnutých výsledkov. Jeho základný príjem však bol v porovnaní s ostatnými európskymi kolegami veľmi nízky, dokonca aj kormidelník Albánska zarábal viac. Platy medzi 70-100 tisíc eurami za mesiac boli vtedy pre reprezentačných trénerov samozrejmosťou. Aj tí najskúsenejší a najslávnejší však v prípadoch neúspechov čelili obrovskej kritike zo strany médií i verejnosti a nepomohlo im ani to, že v minulosti priviedli svoje tímy k titulom či medailám z európskych i svetových šampionátov alebo najvýznamnejších medzinárodných klubových súťaží. Nie náhodou sa preto hovorí, že aj najpevnejšia trénerská stolička je skôr iba želaním a v skutočnosti neexistuje. Všetky sa trasú, bez ohľadu na to, kto na nich sedí.

 

Prečo takýto úvod? Lebo naši reprezentanti na MS do 20 rokov nedávno v ďalekej Argentíne neoslnili. Je však trochu iróniou to, že svoj plánovaný cieľ splnili. Nad ostrovnou republikou Fidži, ktorá má približne 900 000 obyvateľov, vyhrali presvedčivo 4:0. Potom už nasledovali samé prehry. Ešte v skupine s Ekvádorom 1:2 a USA 0:2, v osemfinále s Kolumbiou vysoko 1:5. V takýchto prípadoch sa zvykne prejaviť jedna z klasických ľudských vlastností – škodoradosť. Naši mladíci môžu poukazovať na to, že do bojov o medaily nezasiahli ani také celky, aké mali Brazília /vyradil ju Izrael!/, Anglicko, Argentína, Francúzsko...  Novým majstrom sveta sa prekvapujúco stal tím Uruguaja pred Talianskom, Izraelom a Južnou Kóreou.

 

Iba odborníci sa snažia poukázať na to, že celkové vystúpenie našincov v Argentíne možno hodnotiť stručne, ale výstižne slovami „sivý priemer, ba dokonca podpriemer. Sme však majstri alibizmu, lebo vždy nájdeme dôvody ako daný stav obhájiť“.

 

Nič proti trénerovi Albertovi Rusnákovi st., ktorý viedol družstvo SR na týchto MS. Zarážajú však jeho reakcie na oprávnenú kritiku odborníkov. Jeho vyjadrenie typu „nenechám sa urážať a nedopustím hanobenie práce reprezentačného trénera... Za svojou robotou si stojím a hanobiť ju nebude nikto...“, vôbec nesvedčia o patričnej sebareflexii, ktorá je tu potrebná ako soľ v kuchyni. Žiaľ, jeho vyjadrenia si určite prečítali nielen stále jeho zverenci z reprezentácie, ale i mnohí mladí futbalisti. K ich ďalšej všestrannej výchove rozhodne neprispejú. Áno, tréneri sú skutočne kráľovsky platení, ale práve preto by mali byť zodpovední aj za výsledky svojej práce. Nielen v prípadoch víťazstiev, ale i prehier.