Aktivistické heslo, ktoré v permanentnej volebnej kampani prikrýva verejný huriavk progresívcov, vyvolaný šokom a sklamaním z dvojitej volebnej porážky. Prehrali parlamentné voľby, prehrali voľby prezidentské a teraz zbroja na eurovoľby. Sú schopní vyhútať aj použiť akúkoľvek - bárs i „matovičovskú“ - atómovku...  Až si utrú slzy a sliny nenávisti, možno si dokážu prečítať odkaz Roberta Kiyosakiho: „Víťazi sa neboja prehry, ale porazení áno. Zlyhanie je súčasťou dosiahnutia úspechu. Ľudia, ktorí sa vyhýbajú zlyhaniu, sa tiež vyhýbajú úspechu.“

Jarné upratovanie mediálnej scény

To predveľkonočné v televíziách, s panikou v RTVS a v Markíze ukončila odhodením drsnej kefy a kopnutím do vedra špinavej vody v štúdiu relácie „Na hrane“ Jana Krescanko Dibáková. Vo svojom vyhlásení 7.4.2024 uviedla, že sa rozhodla odísť po 22 rokoch práce v televízii JOJ a že potrebuje oddych. Zdôraznila, že jej rozhodnutie nebolo spontánne a že prezidentské voľby mali na jej rozhodnutie vplyv. Viac než ona, pobavil ma generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj. Monológom zabávača, keď sa 5.4.2024 v Prahe vraj „diskutovalo“ o verejnoprávnosti. Skritizoval najskôr tých, ktorí ho do kresla šéfa RTVS posadili: „To, že budú zrušené koncesie nikto s nami nekonzultoval a oni boli zrušené zo dňa na deň. To, že sme proste prijali nový zákon o financovaní verejnoprávnych médií a že bolo toto financovanie aj zmenené koncom minulého roka...,  tiež s nami nikto nekonzultoval“ A potom obrátil hlavu k terajšej vláde: „To, že sa pripravuje nový zákon, takisto nie. Takže akoby politické elity nepovažovali za potrebné, aby poznali náš názor v tejto oblasti.“ Nechtiac Machaj trafil klinec po hlavičke! Veď svoj názor aj postoje jeho manažmentu prezentuje každodenne vo vysielaní médiá, ktoré reprezentuje. Vrátane smiešnej konferencie-nekonferencie, kde si prizvané figúrky z jednej názorovej bubliny iba pohladkali svoje egá. Škoda, že z tých šestnástich účastníkov, sediacich 10.4.2024 popoludní v hľadisku Veľkého koncertného štúdia Slovenského rozhlasu v Bratislave, neopýtal sa nik generálneho riaditeľa EBU Noela Currana, šéfky Rozhlasu a Televízie Litva Moniky Garbačiauskaitė-Budrienė, či  riaditeľa Spravodajstva a publicistiky Českej televízie Petra Mrzenu, či niekedy v živote vôbec videli vysielanie Správ alebo diskusných relácií RTVS?   

Vyprázdnený obsah slov

„Nezávislosť!“ alebo „Sloboda médiám!“ Súhlasím. Osloboďme médiá - najmä verejnoprávne - od reťazí, ktorými think tanky a politické centrály neoliberálov a progresívcov pripútali rešeršistov, elévov, redaktorov, editorov a moderátorov krátkymi reťazami k monitorom s ich zdrojovými databázami, s informačným servisom  nasiaknutým pomýlenými cieľmi a pochybnými záujmami. V mnohom súhlasím aj s požiadavkami vo vyhlásení nejakého „Koordinačného výboru“ zamestnancov RTVS. Spolu s nimi aj ja volám: „je treba brániť nezávislosť a verejnoprávnosť!“ Potom si ale nalejme čistého vína, kolegovia. Lebo tieto vaše zvolania na námestí i zvolávanie protestu Otvorenej kultúry pred NR SR (16.42024) mi pripomínajú polonahých otrokov z bavlníkových plantáží, ktorí vlastnými telami bránia haciendu svojho otrokára. Poďme spoločne bojovať za slobodu novinárov a slovenských médií proti akémukoľvek politickému podrobeniu. Snažme sa o vymanenie sa spod pridusenia čižmou tak vládnych ako aj  opozičných politikov. Veď oni sú raz tam hore a potom - po voľbách - zase na opačnej strane. No vždy majú ambíciu riadiť, ovládať, ovplyvňovať... Nehovoriac o mužoch v tieni a ženách za oponou. Veď nám to vlády Matoviča i Hegera spod sukne prezidentky Čaputovej ukázali v plnej nahote!

Novinári aj členovia regulačných rád a kontrolných orgánov by mali slúžiť občanom, čitateľom, poslucháčom, divákom, mali by sa vrátiť k pokornej role strážnych psov demokracie.

Reverzný tok v médiách neexistuje

Potešilo by ma, keby huriavk z barikád vystriedal diškurz. Normálna debata s výmenou názorov o pravých významoch slov: sloboda, demokracia, pluralita, vyváženosť či nezávislosť. K tomu je treba – rovnako ako u lekára – najskôr diagnostikovať a popísať stav pacienta. V prípade žurnalistiky na Slovensku pacient (žiaľ), už leží na stole patológa. Teoreticky by sa však z kómy mohol aj prebrať... To by ale sektárske kruhy, ktoré ovládli mainstream, museli upustiť od praxe ovplyvňovať verejnosť propagandistickým naratívom a museli by prijať aj pochopiť pravidlo kauzality. „Väčšina ľudí si neželá mocenské ovládnutie RTVS, ale vytvorenie priestoru pre všetky relevantné názorové prúdy. Ak to súčasný manažment odmieta, nemá tam čo robiť. Ľuboš Machaj so svojím okázalým obchádzaním zákona o RTVS, so svojím patologickým ignorovaním reality, stratil akúkoľvek legitimitu na vedenie kľúčového média verejnej služby. On nemá čo vyzývať premiéra na diskusiu, nie je jeho partnerom v tomto dialógu a kým bude beztrestne porušovať platnú legislatívu, nikto sa s ním nebude baviť,." napísal k téme Eduard Chmelár.

Vychádzajúc z bohatých skúseností z mediálnych vojen i z neustávajúcich prestreliek sa od logického princípu odrazil 15.4.2024 aj súčasný slovenský ministerský predseda Robert Fico. Na záver tlačovej besedy, hľadiac redakčným snajperom rovno do očí, skonštatoval. „Ak niekto niečo kradne, je to predovšetkým právo na pravdivé a objektívne informácie. V  tomto sú denník SME, Denník N a Aktuality i ďalší majstri sveta,“ povedal. „Keby za to bol trest, máte doživotné tresty odňatia slobody!“

Pýtajme si odpovede

Volá aj píše mi množstvo priateľov. Desiatky známych sa zastavilo za mnou na chalupe. Nič neriešime. Všetkým v úvode hovorím, že nemám žiadnu manažérsku ambíciu. Len sa rozprávame a vymieňame si slobodne názory. Najviac sa však moji známi pýtajú - podobne ako skúsený - Juraj: „Máme zodpovedanú otázku, či RTVS nezneužíva verejný priestor na obhajobu svojich záujmových skupín od politiky až po ekonomicky profitujúce?“ Rozvážny Jano by situáciu riešil zákonom - zriadením Slovenského  mediálneho domu – pod ktorého verejnoprávnu strechu by zlúčil aj TASR. Marian priniesol názor Michala Zoldyho, začínajúci odkazom: Koniec jalových rečí o RTVS!: „Netreba nový zákon, netreba nič iné, ako vymeniť riaditeľa za iného, ktorý zabezpečí vyváženosť spravodajstva a publicistických relácií tak, aby tam zaznievali všetky názory a aby tam redaktori a moderátori nerobili stranícku politiku, na ktorú nemajú nielen mandát ale ani IQ.“ Jožo je presvedčený, že nový zákon, ktorý ide do vlády a parlamentu, obsahujúci aj nové európske normy, otázky zodpovie. Rudo sa práve vrátil z Číny, tak na margo manažmentu RTVS upravil staré čínske pravidlo: „Každý, kto mi  lichotí, je mojim nepriateľom. Každý, kto ma kritizuje, je mojim učiteľom.“ A môj dobrý priateľ, dlhoročný rozhlasák Jozef , pridal s úsmevom do debaty skvelú glosu: „Plne chápem zamestnancov RTVS, nechcú ostať demokraticky na ulici“...