V nedeľu 14. júna si zakladajúce jadro štátov Európskej únie pripomenuli  30. výročie vzniku Schengenského priestoru voľného pohybu. 

Schengenský priestor znamená voľný pohyb osôb bez hraničných kontrol medzi štátmi, ktoré sú jeho súčasťou.

V podstate si pripomenuli výročie Schengenskej dohody, ktorá bola podpísaná 14. júna 1985 a znamenala začiatok procesu, ktorý viedol k zrušeniu hraničných kontrol na vnútorných hraniciach medzi členskými štátmi. Pôvodnými signatármi Schengenskej dohody sú Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Luxembursko a Holandsko.

Súčasný schengenský priestor zahŕňa všetky členské štáty EÚ s výnimkou Spojeného kráľovstva, Írska, Cypru, Bulharska, Rumunska a Chorvátska a krajiny pridružené k Schengenskej dohode, čiže Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.

Pripomeňme si, že Slovensko sa stalo súčasťou Schengenského priestoru v decembri roku 2007.

„Veľkou výhodou nášho členstva v EÚ je, že už nás v Európe nerozdeľujú hranice, ale spájajú spoločné hodnoty a záujmy. A práve slobodu pohybu a pobytu v celom Schengenskom priestore si Slováci veľmi vážia a túto slobodu aj často využívajú. Už sa nemusíme obávať hraničných kontrol, cestujeme voľne aj bez pasu a vďaka našej spoločnej mene - euru si už vo väčšine krajín nemusíme ani meniť peniaze. Navyše európske občianstvo nám v celej Únii garantuje rovnaké práva ako majú občania ostatných európskych krajín.” uvádza v tejto súvislosti Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Schengen zaručuje neobmedzené cestovanie na území 26 štátov, ktoré sú domovom pre viac ako 400 miliónov ľudí. V rámci Schengenského priestoru môžu voľne cestovať aj štátni príslušníci tretích krajín, ktorých kontrolujú iba pri prekračovaní vonkajšej hranice. Nespornou výhodou Schengenského priestoru je tiež väčšia bezpečnosť. Štáty si na jej zaručenie v rámci priestoru bez hraníc vymieňajú informácie na účely boja proti cezhraničnej trestnej činnosti a terorizmu. Zlepšila sa policajná spoluprácu najmä prostredníctvom cezhraničného prenasledovania, cezhraničného sledovania či založenia spoločných policajných centier a tímov.

Pozastavme sa však nad tým, k čomu toto všetko, keď na druhej strane otvára Brusel svoju náruč všetkým, ktorí do Európy chcú. To je súčasný stav. Koľko desiatok miliónov Afričanov a Arabov  tu bude o desať rokov iba vďaka tomu, že nenažratí americkí magnáti spôsobili rozvrat štátov bezmála celej severnej Afriky a časti arabského sveta? Nebolo by vhodnejšie poslať lode s utečencami na americký kontinent, aby si Američania vychutnali ovocie svojej „totálnej celosvetovej  demokracie“? Bruselskí politici sa však aj naďalej hrajú na ľudomilov a nohsledov amerického kapitálu, ignorujúc potreby a názory Európanov, pričom ženú Európu do podobného rozvratu, ktorý už zničil Afriku a časť arabského sveta...

Futbalová korupcia v parlamente

Európsky parlament prostredníctvom vo štvrtok 11. júna schváleného uznesenia vyjadril ľútosť nad nedávnymi obvineniami z korupcie v Medzinárodnej futbalovej federácii (FIFA), ktoré vážne poškodili dôveryhodnosť a bezúhonnosť svetového futbalu. Poslanci vyzvali na nulovú toleranciu voči korupcii vo futbale a podčiarkli dôležitosť naliehavých hĺbkových štrukturálnych reforiem FIFA.

 Parlament privítal odstúpenie Josepha Blattera z funkcie prezidenta FIFA a vyzval federáciu, aby vybrala jeho dočasného nástupcu. FIFA by mala zaviesť transparentný, vyvážený a demokratický proces rozhodovania, ktorý by sa týkal aj voľby nového prezidenta, uvádza sa v texte schváleného uznesenia. Podľa neho, všetci funkcionári, ktorí sa dopustili finančných deliktov, by mali byť prepustení a všetky rozhodnutia spojené s korupciou alebo trestnou činnosťou by mali byť prehodnotené, uvádza sa v uznesení. Poslanci podčiarkli dôležitosť vyšetrovania justičných orgánov Švajčiarska a USA vo veci rozhodnutia výkonného výboru FIFA o pridelení organizácie majstrovstiev sveta v rokoch 1998, 2010, 2018 a 2022 Francúzsku, Južnej Afrike, Rusku a Kataru. Privítali tiež vyhlásenie predsedu výboru FIFA pre audit a dodržiavanie predpisov o možnom anulovaní pridelenia majstrovstiev sveta v rokoch 2018 a 2022, ak sa nájdu dôkazy, že boli pridelené len v dôsledku korupcie.

Maďarský národný záujem Bruselu nevonia

Európsky parlament prostredníctvom v stredu 10. júna schváleného uznesenia vyzval Európsku komisiu, aby posúdila situáciu v Maďarsku a zaviedla mechanizmus každoročného hodnotenia stavu demokracie, právneho štátu a základných práv vo všetkých členských štátoch. Znovuzavedenie trestu smrti v Maďarsku by podľa poslancov bolo v rozpore so zmluvami a Chartou základných práv Únie. Parlament tiež označil verejnú konzultáciu o migrácii, ktorú iniciovala maďarská vláda, za zavádzajúcu, neobjektívnu a nevyváženú. Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán totiž 28. apríla vyhlásil, že je potrebné začať verejnú diskusiu o znovuzavedení trestu smrti v krajine. Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz po telefonickom rozhovore s premiérom Orbánom, ktorý sa uskutočnil dňa 30. apríla vydal stanovisko,  podľa ktorého ho Viktor Orbán uistil, že maďarská vláda neplánuje vykonať žiadne kroky smerujúce k znovuzavedeniu trestu smrti v krajine a bude rešpektovať a ctiť si záväzky vyplývajúce zo zmlúv EÚ a jej legislatívy. Napriek tomuto uisteniu však nasledujúci deň, 1. mája, premiér Orbán v rozhovore pre maďarský verejnoprávny rozhlas zopakoval svoje predošlé vyhlásenia o možnom znovuzavedení trestu smrti. Poslancami schválené uznesenie  odsudzuje opakované vyhlásenia predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána o možnom obnovení trestu smrti v krajine a poukazuje na povinnosť predsedov vlád ísť príkladom. Hlasovanie Európskeho parlamentu nadväzuje na plenárnu rozpravu z 19. mája o situácii v Maďarsku, ktorej sa zúčastnil aj premiér Orbán a podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans.

 Uznesenie tiež kritizuje verejnú konzultáciu o migrácii iniciovanú maďarskou vládou. Napriek tomu, že verejná konzultácia môže byť pre vlády dôležitým a cenným nástrojom na vypracovávanie politík, jazyk, ktorý sa používa v tejto konzultácii, je podľa poslancov veľmi zavádzajúci, neobjektívny a nevyvážený, pričom skreslene vytvára priamu súvislosť medzi migráciou a bezpečnostnými hrozbami. Verejná konzultácia o migrácii bola iniciovaná maďarskou vládou v máji 2015.

A opäť sme u funkcie a podstate Schengenu...

Ešte zo Slovenska

Podpredseda Európskej komisie Jyrki Katainen, zodpovedný za pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť, a podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, zodpovedný za energetickú úniu, navštívili v pondelok 15. júna Bratislavu v rámci mobilnej propagačnej kampane s cieľom predstaviť Investičný plán pre Európu. Počas pracovnej návštevy sa podpredsedovia EK stretli  s predsedom vlády SR Robertom Ficom a s podpredsedom vlády a ministrom financií Petrom Kažimírom. Podpredsedovia dostali od našej vládnej špičky prísľub, že Slovensko prispeje do spoločného Európskeho strategického fondu pre investície sumou 400 miliónov €. Obaja podpredsedovia EK tiež vystúpili na odbornej konferencii o investíciách pod hlavičkou "Ako naštartovať investície na Slovensku a v Európskej únii". Podpredseda EK Katainen  rokoval aj  s poslancami NR SR a podpredseda EK Šefčovič sa stretol so zástupcami Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Aj napriek tomu, že pri všetkých stretnutiach išlo v podstate o investície, zástupcovia únie sa k problému trvalého oneskorovania veľkých strategických investičných projektov únie (a súvisiacemu predražovaniu) nevyjadrovali. Šefčovič si ani poriadne nevydýchol a už ho čakala ďalšia „šichta“, tentoraz v oveľa väčšej spoločnosti politikov, štátnikov, ekonómov a stratégov – na bratislavskom zasadnutí Globsecu. Táto dnes už jedna z kľúčových a významom celosvetovo uznávaná konferencia na tému globálnej bezpečnosti láka čoraz väčšie množstvo dôležitých osobností. Tentoraz to bol David Cameron...

Z informácií EP Press Service a Kancelárie EK na Slovensku pripravil M. Országh