Nedávno som mal zaujímavý rozhovor s mojím, verím, dobrým priateľom a po rozjímaní nad jeho obsahom som pre čitateľov na viacerých internetových portáloch (www.sportlandia.sk, www.slovenskýrozhľad.sk, Duklasport.sk) zapísal tento rozhovor. Možno aj za podaktorých, ktorí sme sa narodili skôr a žijeme na prahu vlastnej staroby a vnútornej duševnej slobody.

S pracovným názvom: Školská lavica na rozjímanie – s nadhľadom o živote.

Priateľ (ďalej len On):
Ako asi rozmýšľajú, a potom konajú, ľudia vo veku, ktorý, napríklad, žiješ teraz ty? Mne sa zdá, že vy, skôr narodení, ste už s komunikáciou k mladším generáciám nazlostení, možno aj arogantní a presadzujete svoje „ja“.

Moja maličkosť (ďalej len Mm):
Zaujímavý názor. Za iných, druhých, vo svojom veku, mi je ťažko hovoriť. Ani si to nedovolím. Ale môj pohľad na deje v mojom živote je taký, že sú výsledkom 3 faktorov: prirodzenosti, vôle a náhody.

On:
Rozumiem i chápem, čo chceš povedať… Čo ťa v živote vie veľmi potešiť?

Mm:
Pre seba mám v tomto smere už roky jeden recept, ktorý sa snažím používať, konzumovať ho prostredníctvom svojho vnútorného sveta. Hovorím si už ráno pri prebúdzaní… a aj dnes sa, chlapče, dokáž smiať úprimne z každej kraviny… A predstav si, v tomto smere sa mi veľmi nedarí, aj keď tých kravín, od určitého obdobia, je stále čoraz viac.

On:
Ako vyzerá tvoj pohľad na ženy? Čo by si o nich, v súvislosti, s nami chlapmi, povedal?

Mm:
Tam sa snažím skôr čo najlepšie načúvať s porozumením, čo mi vravia. Seba hodnotiť v tomto smere nedokážem, ale oslovuje ma tá skupina žien, ktorá nepotrebuje chlapa, ale chlap si váži, že práve s takou ženou žije, že vytvárajú rozumný životný dvojlístok, ako prirodzený článok rodiny, základ národnej hrdosti, svojej vlasti, odkazu dedovizne.

On:
Znie to pre moju dušu dosť politicky, neprirodzene. Ako vnímaš deti?

Mm:
Ako súčasť zákonov prírody, ktoré sa človek pokúša od doby svojho vzniku meniť – zavše aj neprirodzenou cestou. Snažím sa byť v tomto smere veriacim. Viem, že nezakážem slnku, aby nesvietilo či dažďu, aby nepršal. Viem i to, že od ohňa sa dá ujsť, ale od veľkého prívalu neočakávanej vody nie. A pýtaš sa ma na deti? Niektoré sa správajú tak, akoby nemali svojich rodičov, ale aj niektorí rodičia sa správajú tak, akoby nemali deti… Nič viac a nič menej. Ostatné je už o rodinnom zväzku a spoločnosti.

On:
Nevyjadril si sa mi však presne o dôchodcoch – ako ich vnímaš ty? Môžeš sa k tomu vrátiť?

Mm:
Niet na toto presnej poučky v mojej duši, definície, ani zákona. Niektorí ľudia tvrdia, že ten, alebo onen, starne do zlosti, nepríjemnosti, horkosti, iní o iných, že starnú do zhovievavosti, dobrosrdečnosti a veľkorysosti. Moja maličkosť patrí medzi tých, ktorí tvrdia, že starý človek je umeleckým dielom prírody. Odborníci z oblasti umenia ma dokážu faktami presvedčiť, že každému umeniu, aby ste ho pochopili, je potrebné rozumieť. Osobne sa rád učím od múdrejších. Nie je to hanba ani v tomto veku.

On:
Nad čím najviac rozmýšľaš vo svojom veku?

Mm:
Iste nie nad tým, že najstarším remeslom bola, a stále je na svete, prostitúcia a hneď po nej politika. Ani nie na to, že víťaz berie všetko. Toto nám potvrdzujú dejiny, ak ich človek, z ktorejkoľvek sféry, pozná dobre. Dnešná doba môjmu vnútru, mojej duši, potvrdzuje, že múdri ľudia múdro rozmýšľajú, uvažujú, pochybujú a hlúpi majú príliš sebavedomia. Ale čo s tým?…

On:
Poraď. Máš už dosť životných skúseností…

Mm:
Vravím si často, never tomu čo vidíš, lebo aj soľ vyzerá ako cukor. V pohári…

On:
Spomínaš pohár, prečo nie pohárik? Vraj nepiješ?…

Mm:
Máš pravdu, snažím sa byť abstinujúcim alkoholikom. Pravdu hovoria tí, čo tvrdia: Ak nevieš piť tak nepi! Alebo: Pohár vína neuškodí a sud nevypiješ! Zvyknú hovoriť múdrejší, viac diplomati.

Viem čo znamená závislosť i recidíva. Stál som pri zrode časopisu ZÁVISLOSŤ, ešte v Československej republike. Ona, mám na mysli tú pľuhu, závislosť, má v našich životoch podoby nielen v pití alkoholu, ale existuje aj od iných drog – hracích automatov, nakupovania, jedla, ba odborníci tvrdia, že aj v oblasti moci. Možno nám preto chýba dnes taký časopis, s takým obsahom v Slovenskej republike, aký mal česko – slovensko – anglicky písaný časopis ZÁVISLOSŤ.

Keď bol, už po vzniku Slovenskej republiky, prezidentom Michal Kováč, jeho manželka ten časopis počas zahraničných návštev brávala so sebou, keď sprevádzala svojho manžela a mala v zahraničí svoj program. Zhováral som sa s ňou o tom a bolo mi dobre na srdci, že sme ponúkali svetu niečo, čo chýbalo. Jeho obsah oceňovali odborníci u nás, v bývalom Československu, ale i vo viacerých krajinách sveta. Dnes je tomu viac desaťročí, keď naše vládne garnitúry na scéne taký časopis o závislostiach, ktorý by prinášal laikovi pravdivé informácie, a dokázal informovať úprimne o tomto veľkom probléme na tejto planéte, zvanej Zem, nepotrebujú. Upozorňujem, taký časopis nesmie, a nemôže, byť tvorený obsahom so zameraním na biznis!

Od čias vlády Mikuláša Dzurindu zanikol. Ak by tomu bolo inak, existoval by a pomáhal by aj obyčajným ľuďom a rodinám. Vtedy, v Československu, vychádzal v náklade 16 000 kusov a ľudia ho vyhľadávali.

On:
Veľa vecí sa zmenilo. Čo s tým?

Mm:
V našej publicistike asi nič. Veď nie nadarmo sa vraví, že najfunkčnejšie slovo, ak je pravdivo mierené, tak ide o zlaté slovo! Ale… Práve, také zlaté slovo, nesmie byť vypovedané či napísané. Vždy sa nájde niekto, kto bude po tebe, ak ho budeš uverejňovať, hádzať prinajmenšom kamene. Aj o závislosti už bolo napísaných množstvo slov, ktoré boli hádzané pre čitateľa často, len tak ako kamene. Z nich sme v oblasti riešenia závislostí začali stavať silný múr – pred pravdou, riešiacou problém. Prestali sme stavať cesty a mosty do srdiečok ľudí a oživovať nimi zdravé populácie, ktoré prichádzajú na svet a tým budovať aj potrebnú hrdosť, aj úctu, k zdravému národu.

On:
Daj recept, ako v tomto smere ďalej?

Mm:
Ľudská múdrosť by mala aj tu rozhodovať. Múdri ľudia dali aj pre mňa, teraz v čase, keď stojím na prahu vlastnej staroby, v tomto smere jeden múdry recept: Každé vypovedané či napísané slovo, môže byť odpustené, ale nie zabudnuté. Vždy sa nájdu Eskimáci, ktorí vypracujú pre obyvateľov Konga čo robiť, keď je horúco pod slnkom...

Na zvedavé otázky odpovedal publicista Jozef Mazár