Už desaťročia prechovávam úctu k starým sedliackym domom. Pravdepodobne preto, lebo sú v mojej mysli symbolom spolužitia a solidarity. Majú svoj gánok, forhaus (na Zemplíne prikľet – poznámka autora) v zadnej časti prístavok. Býva v nich celá rodina. Starí rodičia dokumentujú v týchto domcoch spravidla svoju funkčnosť aj tým, že sa dajú učiť svojim vnúčatám, vedia sa radovať z každej maličkosti ich životného pokroku, prispôsobujú svoj život mladým a odmenou im je za to teplo vlastného domova. Obrázok spravidla vyblednutý, zožltnutý, občas ešte aj reálny. Tam sa v podmienkach aj nášho Slovenska rodila abeceda funkčnej rodiny. Pod taktovkou času. Tam si kliesnili na svet cestu vlásočnice otcovských príkladov vo funkčnej rodine, vlásočnice neopísateľnej materinskej lásky, umenie žiť svorne. V takých domcoch a rodinách sa rodili láskavosť, krása, a pravda, ľudská šľachetnosť, statočnosť, čistota charakteru. Umenie takých životov prinášalo z generácie na generáciu potešenie, radosť z krásna, ale aj vzrušenie dobrú náladu a potrebu oddychu i relaxácie.

Keďže každá kultúra je reprezentovaná rôznymi druhmi umenia, zaslúži si aj dnes, aby jej bola venovaná sústavná pozornosť, podpora a publicita. Preto sme sa aj týmto portálom rozhodli zbierať dostupný materiál z oblasti umenia života širokých vrstiev ľudí. S cieľom prispievať k oživovaniu ich tradícií, ale zároveň spájať na prvý pohľad nespojiteľné. Napríklad človeka, kedy o ňom zvykneme vravieť, že je umeleckým dielom prírody a malého dieťaťa, ktoré je hračkou tej istej prírody. Mostom nech bude vek produktívny.

Taký vek dovoľuje uvidieť, dotknúť sa človeka, ktorý napríklad súťaží vo vrhu guľou a na svojom chrbte má dávno napísaných osem krížikov. Dnes už síce medzi nami nie je, asi sa z nebíčka pozerá na tých, s ktorými stál v Dudinciach pri zrode spoločenskej organizácie pre dôchodcov. Dnes nesie táto organizácia názov Jednota dôchodcov na Slovensku, ale meno inšpirátora týchto otváracích myšlienok o kultúre života a športu pre tento portál zostane to isté: Štefan Golian. Alebo taký Július Toman, ktorý už tiež opustil svetský život Dudiniec. Nádherne a s láskou spevom bavil svoju spoločnosť, ak cítil potrebu, dokázal upiecť sám koláče pre celý autobus, aby potešil druhých, urobil im radosť, lebo sám sa dokázal tešiť z krásy života v ľudskej, vitálne prežívanej starobe.

Nikdy som nerozlišoval ľudí podľa vierovyznania, alebo národnosti, ale ani podľa veku. Vždy som sa snažil načúvať reči ich srdca. Rozhodujúce je byť dobrým človekom, pracovníkom, susedom a kamarátom. Vzťahová, teda aj komunikačná kultúra je pre život ľudí na tejto planéte v súčasnosti dôležitejšia, ako nikdy predtým.

Keďže v kronike Základnej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku v Dudinciach je uvedený dátum vzniku 15. september 1984 aj ďalšie meno iniciátora myšlienky založiť vo vtedajšej obci na Honte túto organizáciu, vtedajšieho predsedu miestneho národného výboru Jána Feriančíka nesmie chýbať. Ba ani vtedajšej pracovníčky inštitúcie úradnej moci v obci  Zuzany Krkošovej, ktorá tiež bola aktívne pri tom. Najstaršia a najaktívnejšia generácia žijúcich obyvateľov Dudiniec registrovala rôzne zmeny života v historickej periodizácii samotného, dnešného malého kúpeľného mestečka, v ktorom práve Jednota dôchodcov Slovenska tvorí najsilnejšiu spoločenskú organizáciu. Nie len čo do počtu, ale aj aktivít.

Fašiangový zábavný sprievod mestom, stavanie mája, batôžkový tanec, spoločné výlety za spoznávaním životno-spoločenských premien historicky opradených kútov Slovenska - Kremnice, Španej Doliny, Banskej Štiavnice či starobylej Nitry, ale aj mnohé ďalšie kultúrno-spoločenské a športové podujatia sú produktom spoločného úsilia, trebárs s Dobrovoľným hasičským zborom Dudince, Základnou školou Dudince, ale aj tamojším vedením Mestského úradu či slávou a kvalitnou prácou opradenými Kúpeľami Dudince a.s. Či to bola za čias primátorského velenia Slavomírom Brzom, Štefanom Pokľudom, alebo teraz Dušanom Strieborným.

Pohľady spomienok autora tohto článku neobsahujú zďaleka obsahovú náplň bohato popísanej kroniky, v ktorej je aj zápis o existencii Klubu pre dôchodcov, ktorý dôchodcovia dostali za obdobia predsedovania Jána Ferjančíka v Dudinciach, teda ako majetok vtedajšej obce. Je tam však napísané i to, že dnes ten Klub dôchodcov ZO Jednoty dôchodcov Slovenska už v užívaní nemá. Má však množstvo aktívnych, spoločensky činných jednotlivcov, členov spomenutej organizácie. Každé meno a priezvisko v súvislosti s históriou, ktoré je uvedené v tomto riporte  nie je zárukou vytvorenia ucelenej histórie činnosti spomínaného klubu, ale umožňuje zamýšľať sa nad výkladom rôznych období činnosti tejto, v dnešných Dudinciach veľmi významnej spoločenskej organizácie. Napriek rôznym spoločenským zmenám práve vďaka pričinlivosti širokej členskej základne má táto organizácia v svojej činnosti svoje konštantné, priam archimedovské body. Jej terajšia predsedníčka Anna Zekuciová zdôrazňuje veľmi vážne, ba s dôrazom a pátosom v hlase, ako nezastupiteľná je aktivita každého člena výboru, ale i každého člena organizácie, ba v dnešnom svete aj pomoc šľachetných sponzorov. "Našu činnosť nesporne vytvárali a dejiny organizácie písali a píšu ľudia." Jednym dychom chce menovať mnohých. Stíham zapisovať Lýdiu Sekerkovú, Ivana Riečana, Františka Palkovicsa, Janka Katušku, Olinku Greguškovú, Boženu Palčovičovú, Emíliu Katuškovú Máriu Rechtoríkovú, Ester Tomaškinovú, Olgu Jelokovú, Jožka Ivaniča, Milana Bartolovicsa, k ďalším dopisujem, že najdôležitejšou úlohou každého priateľa je, aby ti bol nablízku, keď sa mýliš. Keď máš pravdu, sú po tvojom boku všetci. Preto som si, ako autor článku, tiež jeden z členov tohto klubu, nechal na záver 3 mená a 3 priezviská - Ján Zekucia, Peter Benedik a Július Nyarjáš. Všetci vážni spolutvorcovia a pomocníci i protagonisti vážnych vecí v športe - tom vrcholovom, ale dnes aj pri deťoch a hlavne medzi tými, ku ktorým patria, medzi dôchodcami.

Možno by sa patrilo písať podrobnejšie o skvele pripravovaných športových podnikoch na území mesta Dudiniec i v tamojších kúpeľoch, možno aj o muzikantoch, amatérskom huslistovi Milanovi Nemcovi či Milanovi Skokanovi, harmonikárovi zo Sebechlieb, ktorý nie raz vyhrával aj dudinským dôchodcom.

Spomínam si na jeden krátky rozhovor s bývalou predsedníčkou Základnej organizácie Jednoty dôchodcov v Dudinciach, Zlaticou Švecovou. Dotkli sme sa v ňom zodpovednosti a trpezlivosti. Práve počas jedného športového podujatia. Oáza ticha a pokoja Kúpeľov Dudince tvorila kolorit môjho vtedajšieho redakčného zápisu pre seba: "Nulla dies sine linea" Ad multos annos, dôchodcovia Dudiniec! 

Každý cieľ sa dá dosiahnuť každodennou trpezlivosťou a cieľavedomou prácou. Tie ponúkané a dosahované organizáciou, ktorú vedie v súčasnosti postavou nie vysoká, ale ochotou a chcením zreteľne viditeľná Anna Zekuciová sa stávajú odkazovým vkladom aj pre čitateľov internetových novín Slovenský rozhľad.