Chlap „s gulema“

Slovenský premiér R. Fico sa postavil za svoju krajinu ako „chlap s gulema“, píše český europortal.cz a ďalej sa píše, že „český premier, podle mého krade a hurvínkovsky kýve a ako vždy mení názory a leze Bruselu do riťi“. Autor Michal Malý si naozaj nedal pred ústa servítku a pomenoval veci pravým menom. R. Fico totiž povedal: Po prvý raz v histórii sa stalo, že v závažnej veci, ktorá sa týka ľudí sa rozhodlo väčšinou. Ako suverénna krajina odmietame diktát väčšiny v takej citlivej téme. Myslíme si, že sme sa mali dohodnúť jednomyseľné na stretnutí premiérov a prezidentov krajín“. A čo povedal český premiér Bohuslav Sobota: Aj keď sa mi použitie kvót nepáči, nesúhlasím s nimi a hlasovali sme ako štát proti , Európa sa ale nesmie na riešení migračnej krízy rozpadnúť. Nechcem preto žalobami ďalej stupňovať napätie. Na základe týchto dvoch výrokov autor konštatuje, že R. Fico sa zachoval ako „chlap s gulema“ a postavil sa za svoju krajinu . A B. Sobota sa zachoval ako „srab a zradce“. Treba pripomenúť, že postoj R. Fica ocenil aj český prezident M. Zeman, ktorý mu osobne telefonoval a vyjadril podporu. Niektorí komentátori samozrejme vypálili na R. Fica hromadu invektív, ktoré sú len dôsledkom používania narkotík, alebo iných prostriedkov týmto komentátorom zo zahraničia dodaných. Treba možno povedať, že u našich českých bratov sa vrátil na politickú scénu exprezident V. Klaus vyzerá to tak, že u našich bratov „ horí ohník“ z ktorého môže byť poriadna politická vatra. A iskry môžu preskočiť aj na slovenské kopce...

Viktor tiež „s guľami“

Ministerský predseda Maďarska Viktor Orbán pri nedávnom vystúpení v regionálnej parlamente Bavorska /!/ obvinil Nemecko z „v morálneho imperializmu“. Vyhlásil, že riešenia , ktoré prijíma Nemecko môžu sa týkať len Nemecka a ďalšie krajiny EÚ nie sú povinné podriaďovať sa Nemecku. Tak toto bolo zaujímavé. V rokoch 1970-198O východoeurópske krajiny obviňovali z „morálneho imperializmu“ ZSSR, hoci z iného dôvodu. Pravdou je, že východoeurópske krajiny, zväčša Slovania, verili, že Brusel a Washington im dajú viac práv, možností i materiálnych prostriedkov, ako totalitný režim Sovietov. Dovolené im bolo dosť, po rozpade ZSSR a tak to aj využívali., nieslo sa to v duchu onoho sloganu – Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. Keď sa však v EÚ začali kopiť problémy, jeden za druhým, Brusel začal týmto krajinám, bez sentimentu a bez milosti diktovať svoje riešenia ako nemenné. Treba sa spýtať, a kde je sloboda? Kde je demokracia? To všetko čím sa tak chvastal Západ. A kde je nakoniec zdravý rozum? Všetko je to pošliapané eurobyrokratmi, ktorí sú úplne závislí od medzinárodného kapitálu, kde sa rozhodlo tak ako sa rozhodlo. Ale východoeurópske krajiny majú minimálnu šancu niečo zmeniť, pretože svoju suverenitu odovzdali nadnárodným štruktúram ako zámenu za komfort a blahobyt, ale teraz zistili, že blahobytu je čoraz menej a ešte im na krk vešajú cudzie problémy, lenže brániť sa niet ako, lebo niet suverenity. Nijakej – ani ekonomickej, ani politickej a ani informačnej. Tieto krajiny už začnú podozrievať, že idú po ruke Moskve. Ale aj si niekto myslí, že také krajiny, ako Poľsko, či Česko, ktoré sú schopné v okamihu všetko dohodnuté zradiť/ako sa to stalo pri hlasovaní o kvótach v Bruseli/ sú potrebné pre Rusko, tak sa veľmi mýli. Moskva takých, čo zradia za pohár piva, či tridsať strieborných naozaj nepotrebuje.

Aj P. Sagan má to, čo má chlap mať

Ten kto pozeral prenos cyklistiky z Richmondu musel v nedeľu žiariť, aspoň tak ako Peter Sagan v cieli pretekov. Už vtedy keď na Vuelte po páde, ktorý spôsobila motorka šmaril bicykel, bolo vidno, že je dobre nasrdený. A tak sa pripravoval na vrchol sezóny v USA. Počas pretekov sa so slovenskou enklávou, bratom Jurajom a Kolářom utiahol peletóne a trpezlivo čakal na svoj čas. Vedel presne čo chce a čo urobí. Keď sa na tých kockách pred cieľom vydal na únik, mnohí sme stŕpli, do cieľa boli ešte zhruba tri kilometre a za nim boli draví vlci, ktorí mali rovnaký záujem byť šampiónmi. A mali okolo seba celé podporné tímy. Keď si pri zjazde čupol P. Sagan zo sedadla, aby aj takto získal desatiny sekúnd, bolo jasné, že už to nepustí. Vyhral a bol taký pokojný, ako pred pretekmi. A ako vyhral? Suverénne! Toto od neho nečakali ani súperi, to treba povedať, jednoducho ich prekvapil tak, že sa už na nič nezmohli. Dobehol aj svojho ruského mecenáša Tinkoffa, ktorý sa zmohol len na jednu vetu: Počul som, že náš chlapec sa stal šampiónom, u nás v Rusku sme nemali prenos... To je typická ruská pochvala od jedného beťára pre toho druhého. Bolo zaujímavé, ako P. Sagan zrazu na pódiu zmizol z obrazu a dobehol aj kameramana, ktorý ho nevedel nájsť, až sa nakoniec objavil so slovenskou zástavou a bil sa do pŕs a hrýzol medailu, čo už sú bola Saganovská radosť z triumfu. A ešte si dovolil do kamery povedať, aby ľudia zmenili svet, čo určite bolo úprimné, aspoň tak ako cunami bozkov od jeho priateľky. A ak niekto na Slovensku začne volať: P. Sagan na hrad! – vrelo s tým treba súhlasiť. Slovensko bolo v USA naozaj suverénne.

Politická šachovnica

A USA dobre tušili a predpokladali, že na zasadnutie OSN príde ruský prezident Vladimír Putin a tak sa snažili jeho popularitu už aj v USA zmierniť. Pozvali tesne predtým na návštevu pápeža a čínskeho prezidenta. Pápež mal bohatý program, dokonca aj v Kongrese USA, kde sa niektorí kongresmani aj rozplakali, keď počúvali slová zástupcu Pána Boha na Zemi. Čínsky líder toho veľa nepovedal, povedal len to, čo potreboval pri takejto diplomatickej návšteve povedať. Celkom tento zámer Bielemu domu nevyšiel podľa očakávania, lebo medzitým americká televízna stanica CBS priniesla rozhovor s V. Putinom, kde sa ho rovno spýtali, že v USA o ňom mnoho hovoria. A V. Putin odpovedal svojsky: A to v USA sa už nemajú čím zaoberať?

Frau Angela padá

Časopis Spiegel na konci minulého týždňa zverejnil prieskum popularity nemeckých politikov a nastal doslova úžas – Angela Merkelová spadla až na štvrtú priečku, čo je najhorší výsledok počas jej kancelárskej kariéry od roku 2005. Najpopulárnejším politikom v tejto prestížnej ankete sa stal minister zahraničia Frank Walter Steinmaier so 67 percentami, za ním je minister financií a tretí pre nemecký prezident. Angela Merkelová má len 63 percentnú popularitu a od júna jej spadla o 5 percent. Prieskum Spieglu je dostatočne reprezentatívny, pretože ho robí spolu s televíznou spoločnosťou ZDF. Na piatej pozícii v prieskume skončil vicepremiér Siegmar Gabriel, ktorý už niekoľko raz zopakoval , aby sa sankcie voči Rusku zrušili a tak získal za poslednú mesiace v popularite 7 percent. Líder popularity nemecký minister zahraničných vecí je za dialóg s Moskvou., čo je podľa neho lepšie ako uvaľovať sankcie. Podľa komentovania výsledkov prieskumu, Nemci zistili, že ich Angela sa prestala o nich starať a stará sa o všetko, len nie o národné záujmy. Nie je nijakým tajomstvom, čo sa šušká v politických kuloároch, že Angela Merkelová by sa mala stáť budúcou generálnou tajomníčkou OSN.A tak jednoducho musí fúkať do tej píšťalky, ktorá pri voľbách na takúto funkciu ma rozhodujúce slovo.

O ženách len dobre

 Ono to platilo a platí vždy, keď raz niečo napíšeš, tak by to malo byť také, aby tomu človek rozumel ergo rozumel tomu, čo chcel autor povedať. Patrím k tým, ktorí majú ženy v úcte a už nehovoriac o sestrách Vaššáryových, aj keď sa musím priznať, že skôr inklinujem k Milke, lebo sa drží svojho kopyta, teda remesla a je v tom akurátna. Magduška ma nadchýnala vždy menej, aj v remesle, ale to už je tak, jednému sa páči jedna druhému druhá, čo narobíš. Aj preto som akosi prestal vnímať politické šantenie Magdalénky, od , od čias jej diplomatickej misie či v parlamentných laviciach. Aj keď niekedy môže byť ten ženský uhol pohľadu nielen zaujímavý. Ale nedávno som si prečítal akúsi pokus o esej pod titulkom „Niečo pre rozhorčených“ od Magdalény Vaššáryovej, t. č. poslankyne NR SR. Ono esej sa píše ťažko, na to mal talent asi len V. Mináč a ešte Laco Ballek. A túto akože esej poslankyne som študoval takmer celý Boží deň. A musím povedať, že Chelemendikove tvrdenie „Čítaj, lebo osprostieš“ nie je celkom pravdivé. Ja som čítal a zrejme osprostel, lebo som tam nenašiel nič, čo by mi napovedalo aj to, čo sa nedá povedať aj v dňoch sviatočných. Hoci treba priznať, že je to celkom kultivovane napísané, ale to je asi jediné, čo my evanjelici /nie liberáli/ vieme oceniť. A keď mi pani poslankyňa tlčie do hlavy, že „Chýba nám pýcha /akože aj mne/, pýcha na to, čo sme dosiahli, že sme dnes rovnoprávni Európania, kresťania, ktorým už žiaden komunista nevezme vieru a výchovu postavenú na desiatich prikázaniach, že sme pracovití a vzdelaní a že nie náhodou patríme medzi 32 najbohatších krajín sveta.“ Priznávam, že som sa nadul pýchou ako moriak. To snáď nie je prečin, mne totiž pýcha nechýba. Nikdy som nebol komunista, ale sused, komunistický akademik z Gemera, kolísky to slovenskej vzdelanosti/bol naozaj múdry/ ma takmer presvedčil, že desať Božích prikázaní a tie prikázania čo boli v komunistickej legitimácii sú si vlastne podobné. Možno, len ich výklad bol iný. Neviem, čo to je za termín „rovnoprávny Európan“ lebo už H. Kissinger raz povedal, „aké má tá Európa vlastne telefónne číslo?“ Tento diplomatický beťár nevdojak povedal, že treba volať do Bieleho domu. A naostatok, ja som Slovák a z Európy, aj zo sveta. A keď som si porovnával svoju penziu s nemeckým penzistom, tak to mám od rovnoprávnosti tak ďaleko ako je z Gemera do Šanghaja. A že patríme medzi 32 najbohatšie krajiny sveta? Asi nie preto sa vám migranti vyhýbajú a aby sme ich tu udržali, museli by sme ich priviazať a násilníci nie sme, ani keď sme rozhorčení. A už len treba dodať, že poradiť si s Rómami skúšame už celé stáročia, ani Mária Terézia to nedokázala, nedokázal to ani Masaryk, ani Husák a ani Havel, takže R. Fico je v tom nevinne, čo nie je jeho obhajoba. Ono z Bratislavy všetko inak vidno, ako keď sa človek dennodenne prechádza po slovenských stráňach a dolinách. A zrejme aj tí čo pani poslankyňu volili predpokladali, že sa na veci bude pozerať „pozorne a zblízka“ po tejto akože eseji musia byť troška v rozpakoch. Usúdil som, že treba byť vždy k ženám zhovievavý, aj vtedy keď vás poučujú či na vás kričia. Tak nás to učili a tohto sa držíme. Ono to funguje a fungovať bude. A k ženám akože političkám treba byť zhovievavý dupľom, aj trpezlivý. Možno by nám to potvrdil aj pán Lasica z vlastnej skúsenosti. Nepochopil som však jedno, prečo by som mal brať na svoj krk zodpovednosť lepšie povedané nezodpovednosť tých, ktorí nám do chrámu prinášajú dary v podobe obetí. Alebo už neplatí, bojte sa darov, ktoré vám do chrámu prinášajú, pani poslankyňa, kresťanka.