Aký bude program novej vlády?

To samozrejme ešte nikto nevie ale už sa vie, že bude predmetom búrlivých diskusii, lebo ohrdnutí Sulíkovci a Matovičovci tak dopredu avizujú, že Sieti a Bugárovi nič nedarujú.  Koalícia sa bude snažiť program čím skôr schváliť, lebo Slovensko čaká predsedovanie EÚ, kde sa budú rozoberať všelijaké akútne otázky, na ktoré Slovensko mať veľký vplyv nebude, iba ak v otázke kvality mlieka, ktorá je tiež na programe.

Pred voľbami sa hojne hovorilo o tom, že nám odchádzajú vysokoškolsky vzdelaní ľudia do zahraničia. Nuž idú za lepším platom, ale to by sa dalo riešiť aj celkom jednoducho. Keď odíde futbalista zo slovenského klubu napríklad do talianskeho klubu série A, dostane klub zaplatené. Za vysokoškoláka, ktorý sa zamestná vo firme v zahraničí by malo Slovensko dostať  od firmy zaplatené, lebo pre firmu vychovalo zadarmo odborníka. Čo je na tom nelogické, keď to ide v prípade futbalistov, malo by to ísť aj v tomto prípade. Alebo názory, že máme prijať emigrantov, lebo pomaly Slovensko vymiera, detí sa rodí málo. A čo tak použiť jednoduchú páku – daň z bezdetnosti, situácia by sa razom zmenila. Je tých maličkostí, ktorými možno veľa zmeniť za plný kôš, na to aby sme si svoje problémy vyriešili sa nemusíme pýtať na názor  EÚ, sme síce členom tohto zoskupenia, ale sme samostatný štát, ktorý by si mal o veciach, ktoré ho kvária rozhodovať sám. Nemusíme v parlamente riešiť svetové problémy, ale svoje vlastné. Na to máme parlament, kde sú poslanci volení voličmi. Pravdaže na to potrebujeme poslancov, ktorí niečo aj vedia a nie takých, ktorí sa len včera začali holiť, alebo poslankyne, ktoré sa tvária, že všetko vedia a len včera vyšli zo školských lavíc.

Znepokojivé informácie

Odborníci na atómovú energiu bijú už niekoľko mesiacov na poplach, tak v Európe, či v Rusku, ale aj samotní odborníci na Ukrajine, ktorí napísali svojej vláde list o tom, že situácia v štyroch atómových elektrárňach na Ukrajine je neúnosná. Manipuluje sa s atómovými reaktormi, tým, že sa týždenne znižuje a zasa zvyšuje ich výkon /čo bolo príčinou aj havárie v Černobyle/.  Na tento stav ukrajinskí odborníci upozorňujú svoju vládu veľmi nástojčivo. Práve pred pár dňami jedna z elektrární prestala aj fungovať. Okrem toho je tu nebezpečenstvo z toho, že ukrajinská strana podpísala s americkou  firmou Westinghause zmluvu o dodávke palivových článkov, ktoré typologicky do atómových elektrárni sovietskej výroby nie sú vhodné. Skúsil to už český Temelín a na poslednú chvíľu takýto experiment zrušil.

Tridsať rokov po Černobyle sú tu nové hrozby, ktoré ešte znásobuje neutešená situácia na Ukrajine. Odborníci  už hovoria, že by sa toho mala ujať OSN, ktorá by vyslala na Ukrajinu  akýsi dozor, čo jasne naznačuje, že hrozba je naozaj veľká. Ak sa tak nestane a situácia sa nezmení, malo by sa Slovensko preventívne na takúto hrozbu pripraviť a mal by o tom rokovať čím skôr aj slovenský parlament ale aj vláda SR a neponechať tak nič na náhodu. Ozvať by sa mali aj slovenskí odborníci na atómovú energiu, ktorí určite vedia aká je situácia na Ukrajine, pretože informačné kanály fungujú. Mali by sme teda „chrániť Slovensko“,  tak ako to znelo na transparentoch víťaznej strany vo voľbách.

Prestaňme skloňovať Krym

Postupom času sa stále viac ozývajú hlasy odborníkov medzinárodného práva, ktorí tvrdia opak politického rozhodnutia EÚ, že pripojenie Krymu v Rusku bolo porušením medzinárodného práva.  Jedným z nich je aj Reinhard  Merkel z Hamburskej univerzity medzinárodného práva, ktorý publikoval  svoj názor vo Frankfurter Allgemeine Zeitung.

A hovorí celkom jasne a zrozumiteľne. Anektovalo Rusko Krym? Nie. Narušilo referendum a následné  oddelenie Krymu od Ukrajiny medzinárodné právo? Nie. Takže to bolo zákonné? Nie. Bola však porušená ukrajinská ústava, ale to nie je otázka medzinárodného práva. Nemalo teda Rusko zrušiť takého oddelenie v dôsledku tohto porušenia? Nie. Činnosť ukrajinskej ústavy sa nevzťahuje na Rusko. To znamená, že činnosť Ruska nebolo porušenie medzinárodného práva? Nie. Porušili. Fakt existencie ruských vojakov za hranicami nimi arendovaného územia bol nezákonným. To znamená, že oddelenie Krymu o Ukrajiny  vďaka prítomnosti ruských vojakov je neplatné a jeho následné pripojenie k Rusku je nie ničím iným ako skrytou anexiou? Nie.

Tak vyzerá skutočná pravda o Kryme. Ako tvrdí R. Merkel: Oddelenie, referendum a pripojenie sa k Rusku, vylučujú anexiu, aj v takom prípade, ak by všetky tri faktory sami po sebe porušovali medzinárodné právo. Rozdiel medzi nimi je taký istý ako v prípade termínov „dať“ a „vziať“. Aj v tom prípade ak ten ktorý „dáva“ – v tomto prípade predstavitelia Krymu - postupujú protiprávne, to ešte nerobí toho ktorý vzal – teda Rusko -  že to odobral. Áno, takúto transakciu možno z hľadiska právnej stránky nazvať neplatnou. Ale to nerobí z nej anexiu - čo je barbarské pripojenie cudzej zeme násilnou cestou /čo je dôvodom vojny, ako to charakterizuje medzinárodné právo/.

Bola teda táto transakcia neplatná? Porušovali teda tri elementy, oddelenie, referendum a pripojenie medzinárodné právo? NIE – hovorí jasne R. Merkel.

Možno tu spomenúť aj Kosovo, aj všetky iné prípady. Ale treba povedať, že tvrdenia o anexii  v prípade Krymu sú nezmysly. Ukrajina totiž vojnu Rusku nevyhlásila. Z hľadiska medzinárodného práva. Slovenský prezident A. Kiska, ktorý to tvrdí kade chodí by si mal nechať niektoré veci vysvetliť svojim právnym poradcom, ktorý ešte pred pár rokmi písal súdničky do košického Večera, ale za tie roky sa už predsa len niečo  na neho nalepilo, aj keď jeho špecialita nie je  práve medzinárodné právo.

Ráno múdrejšie večera

O procese s ukrajinskou pilotkou Savčenkovou sa vzrušovali aj na Slovensku,  a znova sa zaskvel prezident SR, ktorý žiadal jej oslobodenie a tvrdil, že je to porušenie Minských dohôd. Prezidentský palác šliape z jedného „prúseru“ do druhého. V Minských dohodách je reč o vojnových zajatcoch, na čo sa vzťahuje Ženevská konvencia z roku 1949. Savčenková však nie je a nebola zajatcom, ale bola obžalovaná podľa zákonov Ruskej federácie z trestných činov, za ktoré bola aj odsúdená. A žiadať o jej oslobodenie pred súdnym procesom je scestné.

Nakoniec dostala 22 rokov a štyri mesiace za to čo spáchala. Je pravdou, že keby ju súdili v Donbase, tak ju trest smrti neminie. Tie jej sadistické  činy, podľa svedkov /medzi nimi aj farára/ sú neuveriteľné.  Na tento huriavk okolo nej sa ozvala aj česká disidentka pani Procházková, ktorá za komunizmu držala hladovku a po nej sotva vedela vyjsť po schodoch. A  „úbohá“ Savčenková dokonca pribrala, držala hladovku od raňajok do obeda a od obeda do večere. Je to mladá žena, možno aj ľutuje čo spáchala, aj keď to nehovorí. Až teraz môžu prísť nejaké žiadosti o milosť pre ňu, či už formou výmeny alebo inak.  Ibaže ako sa zdá, na Ukrajine  ju už ani veľmi nechcú, majú iné starosti. A na Slovensku by sme mali radšej robiť to čo nám naši predkovia prízvukovali, že ráno býva múdrejšie večera. Inak budeme ašpirovať na onen známy titul „Kôl v plote“...