Nobelovka za literatúru?

Nobelovu cenu za literatúru získala bieloruská spisovateľka Svetlana Alexejevičová. Ona vlastne nie je Bieloruska, ale Ukrajinka, z terajšieho Ivano-Frankovska, teda zo západnej Ukrajiny, ktorá žila zruba desaťročie mimo Bieloruska. V českom preklade si možno napríklad prečítať jej knihu „Vo vojne niet ženskej tváre“, čo síce nie je žiadna literatúra, ale zozbieranie príbehov žien v druhej svetovej vojne, čiže akási dokumentaristika , kde nemôže byť ani reči o nejakom majstrovstve jazyka, teda literárneho jazyka. Je to skôr novinárska robota, nie najhoršia. Autorka pritom o vojne vie toho veľmi málo, lebo sa narodila roku 1948. Podobne je to aj s jej ďalšou knihou „ Cínoví chlapci“, príbehy sovietskych vojakov v Afganistane. Iný je jej vklad do názorov, akože Putin je kagebeák a nie prezident, Majdan je svätý, byť Rusom je hanba /hoci píše po rusky/, Sovietsky národ sú obete a vrahovia v jednom vydaní, na území bývalého ZSSR vyrástli agresívni a nebezpeční ľudia pre celý svet, a to je len časť jej „umeleckej prózy“, okrem toho, že podobné názory má aj na Lukašenka a Bielorusko. A tak jednoducho v súčasnej dobe najvhodnejšia adeptka na Nobelovu cenu, tak ako voľakedy Solženicyn či Brodský. A k tomu ešte o mesiac budú v Bielorusku voľby. Svetlana sa ocitla v správnom čase na správnom mieste a tak ostatní kandidáti, skutoční majstri literatúry ako napríklad Japonec Murakami, museli zostať bez palmy. Zaujímavé bolo, že bieloruskí disidenti komentovali Nobelovku pre Svetlanu negatívne, akože nie je Bieloruska a vôbec nemá nič spoločné s bieloruskou kultúrou, zrejme aj preto, že im vyrástla na disidentskom poli konkurentka a miliónom dolárov vo vačku, ktorá sa ale hodí do boja s baťkom Lukašenkom s gloriolou Nobelovky. Takže o cene za literatúru načim radšej pomlčať, je to jasné politikum.

Už je tu znova!

Kto? Nie hocikto! Ale Adolf Hitler? V Nemecku vyšla kniha s rovnakým názvom “Už je tu znova“, ktorú teraz Nemci sfilmovali. V knihe je Adolf Hitler premiestnený do súčasnosti, rovnako ako vo filme sa vzrušuje nad mobilom, papká jogurt, pije Coca-Colu, tancuje moderné tance a tak podobne. Jednoducho preniesli Hitlera do súčasnej doby. Autori filmu a celého projektu nakoniec s hercom, ktorý ho takmer verne stvárnil vyšli do ulíc nemeckých miest a celý mesiac putovali po Nemecku a čo sa nestalo, ako hovorí jeden z autorov projektu :“ Deväť z desiatich obyvateľov utekalo nadšene k Hitlerovi a stískalo mu ruku, neverili sme vlastným očiam, že je niečo také možné“. Vzápätí zaznel hlas odborníka, ktorý potvrdil, že v Nemecku sa hlavne stredná vrstva radikalizuje a poukázal na vznik niektorých strán a hnutí ako je napríklad Pegida. Oliver Masucci, ktorý hral hovoril, že ľudia sa s ním rozprávali a nikto neprejavoval nespokojnosť, že sa objavil Hitler. V auguste tohto roka sa kniha predávala veľmi úspešne a predalo sa 2 milióny kusov. Práva na vydanie knihy kúpilo už 40 krajín a zrejme tak to bude aj s filmom, ktorý sa objavil na plátnach v Nemecku 8. októbra. Všeličo pri tomto človeka napadne, aj to, že história sa s niektorými nuansami zvykne opakovať. Len tak pre zaujímavosť asi treba vedieť, že ten skutočný Adolf Hitler si veľmi dobre rozumel s radikálnym islamizmom a ľutoval, že sa s nimi vtedy nespojil, že Rudolf Hess sa napríklad narodil v Egypte a Himler čítal po večeroch Korán. A ten kto doviedol Hitlera k moci, von Pappen, velil predtým osmanskému oddielu vo vojne s britskou ríšou. Dnes v Nemecku vládne kedysi tvrdá a nadšená komsomolka, z rodiny pastora, ktorý bol predtým katolícky pastor v Hamburgu a potom sa presťahoval s rodinou do NDR, kde sa stal z neho ľavicový evanjelický pastor. Politická anatómia je zaujímavá vždy. A hlavne poučná.

Škandál v európskom parlamente

Slovenské média o tom statočne mlčia, ale počas vystúpenia A. Merkelovej európskom parlamente o emigrácii v Strassburgu vypukol škandál. Dvaja poslanci európskeho parlamentu z Maďarska, šarmantná Kristína Morvayová, ktorej slovanskú tvár nemožno poprieť a Zoltán Balco /tiež/ rozvinuli transparent na ktorom bolo napísané „Merkelová, Hollande, predali ste Európu!“ Predseda európskeho parlamentu M. Schulz, ktorý sa nevyznačuje náchylnosťou k slobode slova a podľa poslancov má tyranské sklony, vlastnou silou vyrval transparent z rúk obidvoch poslancov, ktorý ho bez komentára a mlčky rozvinuli, aby tak vyjadrili svoj názor a tak vlastne nezasiahli do prejavu nemeckej kancelárky nedemokratickým spôsobom. Svoje“ demokratické metódy“ demonštroval M. Schulz a tak ukázal kto je v EÚ pánom a demokratom. Rozvinuté transparenty sa nelikvidujú ani v slovenskom parlamente.

Plynové balóniky z Červeného Kláštora

Poľský a slovenský prezident sa stretli v čarovnom prostredí Červeného Kláštora, aby sa lepšie spoznali poťažkali si na spoločné problémy. Ukázalo sa, že najväčší problém je plynovod „Severný potok 2“, ktorý by hlavne Poliaci chceli zniesť zo sveta, lebo tak ako už fungujúci „Severný potok 1“ obchádza Poľsko a ide morskou cestou na Západ. Samozrejme ukrajinská cesta plynovodov z Ruska prinášala úžitok tak Poľsku ako aj Slovensku a miliardy z tejto cesty v blízkej budúcnosti nie sú perspektívne, predovšetkým v dôsledku udalostí, ktoré sa udiali na Ukrajine. Poliaci už protestovali proti Severnému potoku 1, ale nepochodili. Akcionári Severného potoka 2 sú Gazprom, E.ON, Shell, BASF/Wintershall a Engie. Cez tento plynovod by pretekalo 55 miliárd kubických metrov plynu za rok, cez Baltické more do Nemecka. „Urobíme všetko preto, aby sme zmarili tento projekt“, povedal poľský prezident Duda a dodal, že každý kto troška pozná geopolitickú situáciu musí uznať, že nejde len o biznis. Slovenský prezident povedal, že tento problém prednesie na rokovanie V4. Aj sa tak stalo, lenže Česko a ani Maďarsko sa nad tým nijako nevzrušili. A. Kiska povedal, že je ohrozená bezpečnosť Ukrajiny. Nevedno prečo slovenskému prezidentovi leží na srdci bezpečnosť Ukrajiny, lebo treba celkom otvorene povedať, že bezpečnosť Ukrajiny si ohrozuje Ukrajina sama. A okrem toho o veciach energetickej bezpečnosti Slovenska rozhoduje vláda SR a tá súčasná i budúca určite urobí všetko, aby sme ohrození neboli. Slovenský prezident by radšej mal prejaviť iniciatívu tom, aby nám Ukrajina zaplatila za reverz plynu, čo bol nemalý vklad pomoci Ukrajine. Slovensko nie je bankomat alebo platí staré známe: Pán Boh zaplať!

Hry NATO na Slovensku

Parádnu jazdu vojsk NATO sme nedávno mohli zaregistrovať aj na Slovensku, ale málokto tušil, že je to predzvesť iných jázd a iných hier. Ministerstvo obrany SR nám zvestovalo, že na Slovensku vznikne koordinačné centrum NATO, ktoré má za úlohu „pri nevyhnutnosti“ zabezpečiť v krajine rýchle rozmiestnenie vojska NATO. Z tohto je celkom jasné, že od podobného „rozmiestnenia“ je už len krok k tomu, aby sa Slovensko ocitlo v akejsi ďalšej avantúre vojsk NATO, ktoré sú plánované Washingtonom a Bruselom. Samozrejme, že ide o účasť niektorých jednotiek aliancie a aj slovenských jednotiek v prípade konfliktu na Ukrajine. Úzko to súvisí s predtým publikovanou informáciou, že v Krakove sa otvára centrum NATO pre boj s terorizmom a špionážou. Časť tohto centra bude aj v slovenskom výcvikovom priestore Lešť Toto centrum budú viesť Poľsko a Slovensko a podľa vyjadrení NATO je to „jasný signál pre Moskvu“. Ešte v októbri sa v regióne plánuje veľké cvičenie za účasti 30 tisíc vojakov z 30 krajín. Podľa rádia Deutsche-Welle 74 percent Slovákov vystupuje proti vytváraniu základní NATO na Slovensku. Iste, sme členom NATO a musíme niesť aj dôsledky tohto členstva. Ale malo by sa to diať tak, aby nedochádzalo k strate štátnej suverenity a bez toho, aby sa slovenskí vojaci ocitli na frontoch v boji za cudzie záujmy.

Smetisko tovarov?

Vždy som sa čudoval, ako je to možné, že obchodný reťazec zrazu znižuje cenu toho istého výrobku rámci takzvaných akcií, keď na chuti onoho výrobku sa nič nezmenilo. Samozrejme marketingové ťahy, na ktoré sme neboli zvyknutí. Je to naozaj tak ? Potom som si kúpil rovnaký výrobok v Rakúsku, bol ešte lacnejší, ale kvalita sa s tým našim nedala porovnať. Išlo konkrétne o kávu. Potom so si kúpil prací prášok, chlap to tak nevie oceniť, ale žena ten rozdiel pozná na prvý pohľad. Naozaj bielizeň bola vypratá ako lusk, „belšia ako biela“. A tak tento môj výskum pokračoval napríklad s čokoládou alebo obyčajnými lentilkami. Cenovo sú takmer identické , ak nie lacnejšie, ale kvalita je rozdielna nielen na pohľad ale hlavne podľa chuti. Tak som jednoducho dospel k názoru, že to čo sa objavuje, aj v akciách na pultoch slovenských obchodných reťazcov pripomína skôr smetisko, ktoré nám sem prostredníctvom rôznych Bill, Kauflandov, Tescov či iných, nám sem dodávajú a my sa ideme od radosti zblázniť. Bol by som teda zvedavý podľa akých kritérií sa niektoré tovary konzumnej spotreby skúmajú, ak sa vôbec skúmajú. Aj preto navrhujem, aby sa skúmali porovnaním toho istého výrobku kúpeného na Slovensku a napríklad v Nemecku. Alebo už sa tak deje a vysoké pokuty napríklad pre Tesco sú výsledkom podobných kontrol? Bolo by dobré keby nás Štátna inšpekcia o tom aj podrobne informovala, lebo na „smetisku“ môžu byť aj výrobky zdravie ohrozujúce...

Z volebnej kuchyne

Kým na Slovensku je kampaň na parlamentné voľby ešte len v „zahrievaní“, v USA, kde budú prezidentské voľby na sklonku budúceho roka je to už dopredu bitka ako hrom. Miliardár Donald Trump sa prekonáva vo chválach Putina a dokonca dostal od predstaviteľov Krymu pozvanie na návštevu. Horúca kandidátka na prezidenta Hillary Clintonová sa snaží tiež, ale teraz dostala ranu pod pás. V USA vyšla kniha „The Clintons´ War on Women“ od Rogersa Stoneho o tajomstvách rodinného života Clintonovcov. Podľa autora manželstvo sa drží na totálnom podriadení sa Billa svojej žene Hillary, ktorá ho pravidelne tlčie. Daily Mail, cituje úryvky z tejto knihy podľa ktorých Hillary hádzala do Billa rôzne predmety a často ho krvavo zranila. Podľa knihy je Hillary strašne žiarlivá , k čomu má aj dôvody, ak nepočítame incident s Lewinskou. Napríklad v marci 1993 odišla Hillary na návštevu otca, Bill vtedy prijal v Bielom dome známu herečku Barbaru Streisandovú. Keď sa Hillary dozvedela, že Barbara nocovala v Bielom dome, utekala domov a bola z toho poriadna kuca-paca. Na druhý deň sa Bill objavil na verejnosti s flajstrom na tvári, čo zdôvodnili, že sa porezal pri holení. V skutočnosti však Hillary hádzala do Billa nielen knihy ale aj popolníky, čo zanechalo na jeho tvári viditeľné stopy. O Hillary je však známe, že terorizuje aj svojich podriadených a pre agentov tajných služieb je doslova nočnou morou. Nuž musíme sa ešte od našich vzorov veľa učiť.