V súčasnej európskej politike ako keby všetky cesty viedli do Kyjeva alebo cez Kyjev. Prejavilo sa to aj pri schvaľovaní šiesteho sankčného balíka opatrení, ktorý má zasiahnuť Rusko na najcitlivejšom mieste – pripraviť ho o miliardové príjmy z vývozu ropy. Ako sa to týka Slovenska, slovenskej politiky a politiky na Slovensku?

V embargu na dovoz ruskej ropy Urals sme sa ocitli ako doteraz málokedy v dejinách v jednom vreci s maďarskou politikou, menovite s vrcholným neobľúbencom Bruselu Viktorom Orbánom. Pokiaľ ide o túto vládu, je to úplne výnimočná situácia, keď zhody záujmu ekonomík oboch štátov sa viac-menej prelínali, ale postoje v domácej politike sú úplne protichodné, rozporné a plné nevídaných vzájomných osočovaní vrcholných ústavných politikov priam z vlastizrady slovenských národných záujmov. 

Nie sú to jediné a osamotené silné slová. V rámci Európskej únie bol týždne vystavovaný kritike Viktor Orbán ako predstaviteľ štátu, ktorý stavil v energetickej politike na Moskvu a brzdí jednotný postup Európskej únie proti Rusku. A Vyšehradská štvorka, teda aj Slovensko, si to odniesla, lebo V4 je trójsky kôň ruských záujmov, vyhovuje záujmom Kremľa a Putina v úsilí rozbíjať jednotu Európy. 

Pritom za oponou príkrych slov sa skrýva jednoduchá situácia – štáty EÚ sa rozhodli vzdať sa dovozu ruského plynu a do konca roka ruskej ropy. Je to opatrenie, ktoré má posilniť oficiálny smer politiky Európskej Komisie vyslovený predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou, že Ukrajina musí túto vojnu s Putinovým Ruskom vyhrať. Teda strategicky by okrem USA mala získať aj EÚ. Jedno je však politická direktíva, druhá je ekonomická realita. 

ROPA BEZ DRUŽBY 

Pohľad na mapu ukazuje, že nielen Maďarsko, ale aj Slovensko je priamo napojené na ropovod s pozoruhodným názvom Družba. Ťažko možno v krátkom čase vymedzenom politickým rozhodnutím presedlať z ruskej ropy a z ropovodu Družba na iný ropovod a technicky na inú ropu a technológiu jej spracovania. 

Za niekoľko týždňov sa rozhorela jedna z vojen súčasnosti – informačná vojna. Sprevádza vojnu ekonomických záujmov. Nám laikom to ukazuje technológiu prijímania rozhodnutí v Bruseli. Prípravná skupina pri podkladoch pre odstrihnutie od ruskej ropy musela vedieť, že spomínaný ropovod ústi rovno na Slovensku, a to nemá nijakú možnosť odstrihnúť sa od ruskej ropy tak ako iné západné štáty Únie. Minister hospodárstva a podpredseda vlády SR to vysvetľoval skoro úpenlivo v nemeckom rozhlase – nie sme proti sankciám, nie sme proti Bruselu, ale potrebujeme čas technicky sa prispôsobiť tak v otázke plynu, ako aj ropy. V tom sa zásadne líšil od svojho predchodcu Mikloša, ktorý sa na bratislavskom námestí prihováral za čo najskoršie odstrihnutie od ruských palív. Maďarský premiér Orbán si obrúsok pred ústa nekládol – uskutočniť rozhodnutie Bruselu znamená pre maďarskú ekonomiku toľko ako výbuch atómovej bomby. 

VOJNOVÉ MILIARDY? 

Nejde o nevedomosť Bruselu, ale o nátlak. Čím viac ruskej ropy prúdi k „nám“, teda do Slovnaftu a do jeho materskej maďarskej rafinérie MOL v Százhalombatte, tým väčšie sú miliardové zisky. Pochádzajú z nákupu lacnej ruskej ropy a jej predaja po spracovaní za svetové ceny. Marža, teda rozdiel, je v normálnych časoch do troch dolárov za barel (159 litrov). V terajšej kríze stúpla v marci na 33 a v apríli na 55 dolárov za barel. Každý, kto je napojený na ropovod Družba, zarába. Súkromná spoločnosť Slovnaft a jej materský maďarský MOL nielen zarábajú, ale štátny MOL zabezpečuje daňové zisky maďarskému štátu, doslova umožňuje upchávať diery v štátnom rozpočte, ktoré spôsobili veľkorysé dary Orbánovej vlády, ktoré mu zabezpečili znovuzvolenie. 

Energetický politický poker má mnoho rozmerov. Budapešť kontrovala pri konečnom spracovaní textu, okrem výnimiek pre Slovensko a Česko má pre prípad havárie ropovodu možnosti dovážať ruskú ropu núdzovo po mori, oznámil maďarský minister zahraničných vecí po rokovaniach v Chorvátsku. Tamojší ropovod Adria, stavaný z Rieky v roku 1962 a obnovený v roku 1980, teraz v núdzovej situácii, zabezpečí prepravu ropy pre Maďarsko a Slovensko. 

ZMENA AZIMUTU 

Novú kartu ukázala opäť Ursula von der Leyenová – dva štáty EÚ Poľsko a Maďarsko čelia výhradám, pokiaľ ide o dodržiavanie noriem právneho štátu. Preto im Brusel zadržiava niekoľkomiliardovú pomoc, kým nedôjde k náprave. Predsedníčka EK Leyenová však prišla do Varšavy so zadržiavanými miliardami s tým, že Poľsko urobilo ústretové kroky a bude pod trvalou kontrolou. Nech už sa to zdôvodňuje akokoľvek, jasný je aj zámer EU oddeliť Poľsko od spoločného postupu s Maďarskom, izolovať tak v EÚ osamotené Orbánovo Maďarsko. Vzrástol tým pochopiteľne aj význam Poľska a ukázal, že rozsiahla pomoc Poľska v ukrajinskej kríze je určujúca. Nepoukazuje to len na význam Poľska v kríze, vo všestrannej podpore Ukrajiny. Je zrejmé, že sa posúva aj ťažisko Európskej únie ako takej. Zo situácie, keď rozhodujúca bola os Berlín – Paríž, keď kľúčové smery udával francúzsky prezident a nemecký kancelár, sa politický azimut mení. A to v situácii, keď je Nemecko najväčšou demokraciou v Európe. 

Ťažisko Únie sa posunulo na východ. Je to čitateľné v európskej, ako aj slovenskej politike. V zhode a spojení s USA, pokiaľ ide o vojenskú a politickú podporu Ukrajiny, postupujú európske štáty, medzi nimi veľmi ústretovo i Slovensko. 

ŠTATÚT UKRAJINE 

Nielen podporujeme, ale v rámci EÚ propagujeme udelenie Ukrajine štatútu kandidátskeho štátu. To sa dá jasne vyčítať z vyhlásení prezidentky Čaputovej či už pri jej návšteve v Kyjeve, alebo na konferencii Globsec v Bratislave za prítomnosti Ursuly von der Leyenovej, autorky onej kľúčovej vety, že Ukrajina musí túto vojnu vyhrať. 

Ťažisko EU sa teda mení, čoraz viac je tých štátov na východe, okrem Poľska v Pobaltí, ktoré odmietajú akékoľvek iné riešenie s Ruskom ako vojenské a ekonomické, ako strategickú porážku Ruska a ostro kritizujú tak francúzskeho prezidenta, ako aj nemeckého kancelára, že tak nerobia.