Po víťazstve v parlamentných voľbách aj v uplynulom roku predstavitelia vládnych strán OĽANO, SAS, Za ľudí a SME RODINA pokračovali v  politike, rýchleho „zabudnutia“ na predvolebné sľuby, ktoré dali občanom. Zrejme ich väčšina práve pre tie sľuby volila. Inak by asi nemali v súčasnosti, podľa zdrojov médií, 80 percentnú nedôveru občanov, teda aj svojich voličov.

Nepustím sa do výpočtu všetkých tých nesplnených sľubov daných verejnosti, ktorým mnohí uverili. Každý si určite spomenie najmä na tie, ktoré sa ho bytostne dotkli. Tí, čo neuverili boli podľa volebných výsledkov v menšine. Domysleli si, že pod zámienkou „spravodlivého“ boja najmä proti Robertovi Ficovi ide Igorovi Matovičovi, Richardovi Sulíkovi, Veronike Remišovej, Andrejovi Kiskovi a Borisovi Kollárovi len o získanie moci a nie o blaho slovenského národa. Popri neuveriteľných sľuboch budúcej vládnej garnitúry o lepšej budúcnosti dôležitú úlohu však zohrali aj niektoré kroky bývalej vládnej koalície. Najmä však nedôslednosť pri riešení, či včasnom neriešení niektorých korupčných škandálov, ktoré boli sprievodným javom garnitúry politikov, ktorí sa pomerne dlho striedali v rôznych politických a mocenských pozíciách. Síce Roberta Fica spoločne s Rudolfom Schusterom a Vladimírom Mečiarom považujem za jedného z najvýznamnejších politikov novodobej éry Slovenska nemôžem nepripomenúť, že nekonal dostatočne rýchlo a razantne, keď sa zistilo konanie nezlučiteľné s výkonom funkcie. Žiaľ, na svoj sľub, že už pri podozrení bude konať zabúdal.

Tí, čo očakávali, že Matovičovci dostoja svojich sľubov a pomôžu v boji s korupčným správaním a napomôžu dodržiavaniu zákonnosti sú určite povolebným vývojom sklamaní. Ukazuje sa, že súčasná vládna moc nepriniesla pre bežných občanov, vrátane tých čo ju volili, takmer nič pozitívneho. Od začiatku vládnutia sa sústreďuje len na kriminalizáciu. V prípade, že by to robila vždy v medziach zákona a zákonnými prostriedkami mohli by sme jej za to aj zatlieskať. Žiaľ, právoplatné rozhodnutia Ústavného súdu SR potvrdzujú opak. Porušovanie zákona sa stalo samozrejmosťou. Škoda, že sa do parlamentu nedostal Štefan Harabin, povzdychli si určite mnohí zástancovia právneho štátu. Ešteže máme nebojácneho, nepodplatiteľného generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

Nespokojnosť občanov rastie snáď vo všetkom. Je preto prirodzené, že takmer 600 tisíc občanov sa v petícii vyslovilo za predčasné voľby. S ohľadom na odmietavé stanovisko Ústavného súdu SR, ktorý na žiadosť prezidentky posudzoval súlad referendovej otázky s Ústavou, prezidentka Zuzana Čaputová však nevypísala referendum o skrátení volebného obdobia poslancov NR SR.

Aktuálne opozičná strana Smer-SD chce presadiť referendum k dohode o obrannej spolupráci s USA. Už iniciovala k tejto téme mimoriadnu schôdzu parlamentu. Strana sa chce v referende pýtať občanov, či súhlasia s tým, aby Národná rada SR vyslovila súhlas s Dohodou o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a USA. Podľa vyjadrenia Roberta Fica, v prípade schválenia ich návrhu by predseda parlamentu musel predložiť uznesenie prezidentke, ktorá by referendum musela vyhlásiť. Smer zmluvu odmieta. Slovensko ju podľa predsedu najsilnejšej opozičnej strany nepotrebuje. Ohrozovať má zvrchovanosť SR. Vďaka Smeru a jeho koaličnému partnerovi SNS nebola uvedená pripravovaná zmluva podpísaná už roku 2018. Bola odmietnutá na koaličnej rade uviedol v tejto súvislosti Robert Fico. Tak ako sa dalo očakávať vláda Dohodu o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a USA už 12. 1. 2022 schválila. Na rade je parlament. Či sa opozícii, ktorá je proti Dohode podarí ju odmietnuť, vzhľadom na ústavnú väčšinu poslancov vládnej koalície, len ťažko môžeme predpokladať.

Predseda strany Smer-SD avizuje možnú petičnú akciu za referendum. To by malo obsahovať tri otázky. Jednu o obrannej dohode, druhá sa bude týkať zmeny ústavy v prípade možnosti referenda o predčasných parlamentných voľbách. Tretia otázka by mala vzniknúť po dohode s opozičnými partnermi, mala by mať sociálny charakter.

Vyzerá to tak, že po roku nesplnených sľubov môžeme v roku 2022 očakávať zvýšenie aktivity opozície v zápase o demokratický charakter štátu. Mohol by nakoniec vyústiť do predčasných parlamentných volieb. Súčasná vládna garnitúra sa predčasných volieb oprávnene bojí. Sklamaní voliči by asi v prípadných predčasných parlamentných voľbách pravdepodobne uprednostnili iné politické strany. Ako ukazujú aj posledné prieskumy verejnej mienky mnohí poslanci by sa už do parlamentu nedostali a preto sa tak bránia predčasným voľbám a hľadajú aj vymyslené dôvody na ich odmietanie. Nech to dopadne akokoľvek, mali by úpravou ústavy dať možnosť voličom odvolať poslancov kedykoľvek stratia ich dôveru.