Stalo sa to, čo sa ešte asi nikde nestalo. Dvaja z troch najvyšších ústavných činiteľov boli hospitalizovaní a museli sa podrobiť náročným operačným zákrokom. Ešte k tomu stalo sa to v čase, kedy parlament schvaľoval programové vyhlásenie vlády. Podľa očakávania sa opoziční  kolegovia potrebovali poriadne vyrečniť a čím mohli mať menej konkrétnych pripomienok k tomuto dokumentu, tým boli ich vystúpenia dlhšie. Ale čo už, nič iné sme ani nečakali a nakoniec sme program vlády na najbližšie štyri roky schválili bez problémov.

Čo bolo však zaujímavejšie, niektorí naši politici i tzv. politológovia sa začali v médiách zaoberať problémami zdravotného stavu, čo teraz bude, keď predseda strany SMER-SD a teraz predovšetkým premiér Robert Fico je po operácii. Možno, že aj pod vidinou solídnych honorárov, na ktoré pre nich vydavateľstvá denníkov a majitelia elektronických médií vždy nájdu financie, začali písať, resp. hovoriť na tému – čo keby... To „keby“ pre nich znamenalo, že rýchlo nastane situácia, že R. Fico sa bude musieť vzdať jedného alebo druhého, ale možno že i oboch funkcií. Nuž, niekomu by sa to možno aj hodilo, ale sa tak určite nestane. Iný si zase myslel, že premiér a náš predseda bude celé týždne nehybne ležať v posteli a nečinne čakať, čo s ním bude – tak nad tým sa musím zasmiať nielen ja, ale milióny ľudí u nás.

Premiér sa nedávno ukázal na zasadnutí vlády – a pre mnohých to bol doslova šok. Prečítal som si potom názory niekoľkých vedeckých kapacít a tie konštatovali, že premiér po operácii nemá vylihovať doma a sedieť, ale naopak, veľa sa pohybovať, chodiť na dlhšie prechádzky a pokiaľ sa rozhodne pracovať, tak sa práci môže venovať maximálne päť hodín bez prestávky. Takže, pokiaľ ho niekto niekde uvidí aj v najbližších dňoch a hodinách, tak z toho nemusí byť až taký prekvapený, či doslova šokovaný. Verme, že Robert Fico to s prácou nebude preháňať ako doteraz, že si nájde čas na dovolenky, že bude žiť približne tak ako väčšina jeho kolegov – premiérov, teda pokiaľ bude veľa práce musí byť aj viac odpočinku.

Boli aj takí, ktorí si mysleli, že kvôli zdravotnému výpadku R. Fica nebude nič poriadne fungovať. Ani na úrade vlády SR, ani v našej strane. Samozrejme, R. Fico nám chýba, ale všetko funguje tak ako doteraz. Teda nie sme žiadna strana jedného muža ako sa niektorí snažili o tom presvedčiť nielen svoje okolie, ale aj sami seba. Ani jedna politická strana, ani jedno hnutie nemá takú pevnú organizačnú štruktúru ako SMER-SD. Od okresov cez krajské sekretariáty až po ústredie. Vždy sa to prejavovalo aj pri výbere kandidátov na poslancov NR SR. Od roku 2002, kedy SMER-SD vstúpil do veľkej politiky, tak za celé tieto roky sa poslaneckého mandátu vzdal iba jeden náš člen. Odišiel z parlamentu, ale neprešiel do žiadnej inej strany, resp. do iného hnutia. Len sa však pozrime okolo seba koľko uvidíme tzv. politických turistov! Niektorí si už určite ťažko pamätajú v koľkých stranách boli dohromady. Ale, nech si len menia politické tričká, raz im to voliči aj tak zrátajú.

Takže, my sme stále tu. Stále predstavujeme najsilnejšiu politickú silu v krajine. Stále máme toho istého predsedu, ktorý má vždy okolo seba tím ľudí na ktorých sa môže spoľahnúť. Preto nie sme strana jedného muža.

Som presvedčený, že bez ohľadu na politické presvedčenie, bez ohľadu na to, či tí občania dali vo voľbách hlas strane SMER-SD, až na niekoľko parlamentných výnimiek všetci R. Ficovi želajú skoré uzdravenie a návrat na premiérsku stoličku. To je pre nás najdôležitejšie, pretože si jeho skorý návrat želajú jednoduchí ľudia, od Malaciek a Petržalky po Vyšné Nemecké. Určite sa toho spolu dočkáme a môžeme všetkých ubezpečiť, že dovtedy nebude ležať na gauči, ale aktívne oddychovať a trochu aj pracovať.

Stanislav Kubánek, poslanec NR SR /SMER-SD/