Dlhodobý trend vedenia a úradníkov prešovskej radnice pokladať občanov mesta iba za zdroj hlasov v komunálnych voľbách a potom za zdroj príjmov pre mestskú pokladnicu najpresvedčivejšie dokumentuje najnovší konflikt medzi týmito „odporcami“, ktorá sa premlela aj cez televízne obrazovky. Na najhustejšie zastavanom území mesta, sídlisku Sekčov, útvar hlavného architekta mesta potichučky spískal zástavbu jedinej voľnej zelenej plochy takým spôsobom, že obyvatelia panelových blokov na Čergovskej ulici budú mať umyváreň áut a čerpaciu stanicu LPG vo vzdialenosti cca 10 metrov od vchodov do svojich obydlí. To všetko v lokalite, kde radikálne chýbajú parkovacie miesta, detské ihriská, priestor pre oddych na čerstvom vzduchu a predovšetkým – trocha pokoja a ticha. Keďže bezmála na dotyk tam žijú svojim tempom obchodné centrá, zásobovacie kamióny, ich vykládka na rampy a trieskanie paliet a ďalšie súvisiace činnosti (napr. parkovanie vozidiel kupujúcich) nedoprajú obyvateľom lokality ani chvíľu pokoja a možnosti žiť ako v obytnej zóne mesta. Skôr to vyzerá, že títo ľudia žijú kdesi v blízkosti obrovského dopravného uzla alebo priamo na autobusovej či vlakovej stanici.

(Ne)zodpovední úradníci radnice svoj čin ospravedlňujú už dávno zaužívaným spôsobom: veď oznam o stavbe bol „vyvesený“ na elektronickej tabuli mesta, občania mohli včas zámer pripomienkovať. Nuž, položme si všetci ruku na srdce, koľkokrát za mesiac niektorý z nás kontroluje oznamovaciu tabuľu mesta, pokiaľ určitý problém neočakáva a nie je na ňom osobne zainteresovaný (kúpa mestského pozemku, majetku a pod.)? Úradníci radnice si nedali ani toľko námahy, aby zosmolili nejakú písomnú informáciu o chystanom projekte  a na tlačiarňach mestských počítačov vytlačenú informáciu dali vyvesiť na dvere bytoviek v takom čase, aby občania mohli na chystanú akciu zareagovať. Jednoducho, opäť stovkykrát viac či menej úspešne odskúšaný podraz na občanov mesta!

Dnešná realita v danom prípade je taká, že súkromný investor začal stavať aj napriek protestom dotknutých občanov, keďže všetky „papiere“ má vďaka ústretovosti úradníkov radnice (najmä útvaru hlavného architekta) a nikto proti tomu už nič nezmôže. Primátor mesta Pavel Hagyari sa však napriek tomu nerozpakuje verejne vyhlasovať, že urobí všetko pre to, aby stavba nepokračovala a predmetná umyváreň a čerpacia stanica stáli na inom mieste, čo by sa dalo zrealizovať formou výmeny pozemku. Ide o bohapusté klamstvo a zavádzanie. Pán Hagyari ako právnik totiž až príliš dobre vie, že v tomto prípade cesty zpäť jednoducho niet.   Napriek tomu sa neštíti vinu za problém zvaľovať na poslancov mestskej časti, aj keď tí dali k zámeru tejto stavby niekoľkokrát  zamietavé stanovisko. Jeho primátorské klamstvo desaťročia možno s prižmúrenými očami trochu ospravedlniť iba tým, že ho z  politiky úspešného používania klamstiev, poloprávd a zavádzaní vyplašilo to, s čím absolútne nerátal – že občania mesta neostanú ticho a postavia sa verejnou petíciou proti zámerom radnice. Žiaľ, aj v tomto prípade je nutné konštatovať, že bezohľadná úradnícka arogancia (dokonca aj voči poslancom mestského zastupiteľstva) je v Prešove rokmi osvedčeným štandardom. Z inej kauzy je totiž známe, že práve úradníci odboru hlavného architekta pri presadzovaní svojich dohodnutých kšeftov sa nerozpakovali pripraviť pre schvaľovanie v mestskom parlamente klamné podklady, len aby dosiahli svoj cieľ. Práve táto kauza „žije“ na prešovských súdoch už niekoľko rokov a tie sa ju (ako to na Slovensku býva zvykom) pravdepodobne  snažia ťahať „do stratena“.

Či primátor Hagyari sa potreboval dostať v tomto predvolebnom čase do takého radikálneho sporu s občanmi a svojimi potencionálnymi voličmi, je jednou stránkou mince. Tou druhou bude, či sa občania mesta dokážu vo voľbách navzájom podporiť  a dokázať mu, že o neúprimného a ich ignorujúceho človeka jednoducho nestoja! 

Poučenie na záver: Z tejto kauzy je nad slnko jasnejšie, že súčasná garnitúra vedenia prešovskej radnice považuje občanov tohto mesta nie za partnerov, ale iba za hlúpych fackovacích panákov.