Život v inej „obecnej“ dimenzii

V súlade s Rozhodnutím predsedu Národnej rady SR z 19. apríla 2016 o vyhlásení nových volieb do orgánov samosprávy obcí, pre konanie ktorých určil sobotu 5. novembra 2016, majú sa konať voľby starostov a poslancov obecných zastupiteľstiev v 26 obciach Slovenska. V Prešovskom kraji bude táto sobota významná pre obce v šiestich okresoch: Bardejov (Hažlín-1 poslanec, Ondavka-starosta a 3 poslanci), Prešov (Okružná-1 poslanec), Snina (Hrabová Roztoka-1 poslanec, Stakčínska Roztoka-1 poslanec), Stará Ľubovňa (Vislanka-starosta), Stropkov (Soľník-1 poslanec, Vyškovce-starosta) a  Vranov nad Topľou (Čičava-starosta).  V podstate ide o tzv. doplňujúce voľby v obciach, v ktorých dnes z rôznych dôvodov chýbajú starostovia či poslanci. Suma sumárum, v kraji budú 5. novembra  voliť  v rovnej desiatke obcí funkcionárov, ktorí im v obecnej samospráve chýbajú. Vlastne iba v deviatich, už dnes je jasné, že v Ondavke žiadne voľby nebudú. Dôvod? Nikto z 19 občanov, prihlásených k trvalému pobytu v obci na dohodenie kameňom od poľských hraníc, nechce kandidovať ani na starostu, ani na poslancov. Správny počet novembrových „volebných“ obcí v kraji je teda deväť. Prečo došlo k situácii, že v Ondavke nefunguje obecná samospráva a teda občania žijú v akomsi inom svete? Ako je možné, že tento stav trvá už roky a ako sa zdá, bude ešte dlho trvať?

Daňový raj Ondavka

Takže, v 24 domoch žije 19 prihlásených obyvateľov, z nich tu reálne každodenne býva zo desať - dvanásť. Z nich najmladšia je 63 ročná žena. V obci nikdy nebola krčma, kedysi tu prosperoval obchod Jednoty, po nej nejaký súkromný obchodík, ale to už je dávno. Takže okrem kostola, cintorína a vymurovanej historickej pamiatky z roku 1934, kedy bol úradne zachytený a etablovaný prameň rieky Ondava, tu vlastne nie je nič, čo by malo súvis s obcou. Raritou je však skutočnosť, že obecný majetok je komplet v rukách desiatich či jedenástich exekútorov, takže každý cent, ktorý do obce príde, zmizne v ich vreckách. Obecná kasa teda prakticky neexistuje, aj keď obecný dlh áno. V roku 1995 mal výšku 335 tisíc Sk, v roku 2005 už iba 9.300 €. Za 10 rokov teda obec „splatila“ zhruba dve tisícky eur, pri takomto tempe by sa mali jej dlhy dostať na nulu niekedy v roku 2050. Nuž čo, stačí sa dožiť, potom by mohli byť nové voľby. Pretože kým tu budú kasírovať exekútori, nebude tu mať záujem riešiť veci verejné nikto ani z obce, ani zo širokého okolia...  

Ondavka je dnes obcou bez starostu, bez poslancov, bez krčmy a obchodu, bez verejného osvetlenia, takže ponúka vynikajúce prostredie pre astronómov (čo však z toho, keď aj neastronomický príjem z astronómie by skončil v rukách exekútorov, takže škoda investovať do propagácie a prípadných obchodných kontaktov), bez školy či lekára,  bez volebnej kampane a volieb, ale aj bez obecných daní, pretože ich nemá kto vyberať. Okrem tmy je tu ďalšou prednosťou pochovávanie. Za hrobové miesta sa neplatí, niet komu. Na druhej strane, sú tu na predaj aj domy, aj pozemky, cez deň aj v noci je tu ticho tichučko. Pôda, aj keď ide o sever našej krajiny, je tu vraj výdatná, darí sa tu všetkému, dokonca aj bobrom, ktoré sa do tohto raja prisťahovali na trvalý pobyt kto vie odkiaľ. Dôkazom plodnosti a úrodnosti „in natura“ bolo sladké hrozno, ktoré znamenalo novinársku odmenu...

Novinárske šťastie sa objavilo v podobe niekoľkonásobného predsedu MNV a potom starostu tejto obce Andreja Marčišina, ktorý toho vo svojich 79 rokoch vie a pamätá o obci veľa, bezmála všetko. Aj to, ako tu v roku 1949 vyhorel drevený kostolík.  – Nový, už murovaný, sme si postavili sami, aj keď stavebné povolenie sme vybavovali iba na zvonicu, - spomína bývalý starosta a dodáva, že – jeden náš rodák, žijúci v USA nám daroval 10 tisíc dolárov na financovanie novej výstavby. To viete, boli to ťažké časy, pár rokov po vojne, nebolo ničoho. Ale postavili sme!“

Na našu otázku, či v obci nerobili nič na zvrátenie situácie a či nežiadali o pomoc štát, vytiahol v odpovedi list z tohto roku: - Písal som žiadosť o pomoc dokonca aj na ministerstvo vnútra, toto je ich odpoveď zo sekcie vnútornej správy. Prečítam vám to najdôležitejšie, čo v ňom stojí: „Miestne a okresné úrady štátnej správy nie sú oprávnené zasahovať do samosprávnych záležitostí obcí ani ich upravovať, to znamená, že o samosprávnych záležitostiach rozhoduje výlučne obec.“ Chlap, ktorý sa pochválil tým, že prežil Masaryka a jeho následníkov, už stratil chuť bojovať o veci obecné proti múru zákonov a predpisov. I napriek tomu, že „Obecný úrad“ má priamo vo dvore, pretože vzal na pár rokov opäť starostovanie niekoľko rokov po tom, ako exekútor zhabal obecný majetok a nemal kde úradovať.  Ale nakoniec to vzdal.

Predseda parlamentu má pravdu

Predseda Národnej rady SR pán Andrej Danko sa nedávno pre médiá vyjadril, že štátna správa musí fungovať inak, lepšie, nie pre seba, ale pre občanov. Má pravdu, úradníci štátnej správy akoby žili vo svojom svete a s tým našim sa dostali do kontaktu iba v čase volieb a iných výnimočných udalostí.  To je však iba jedna strana mince. Ak chceme, aby niečo fungovalo, je potrebné vytvoriť vhodný a teda bezporuchovo fungujúci systém. V prípade štátnej správy by to malo byť presné stanovenie práv, povinností a zodpovednosti na jednotlivých stupňoch riadenia. Ide teda o dôkladné a adresné stanovenie kompetencií.  Príklad Ondavky však dosvedčuje, že terajší systém riadenia štátu nie je kompaktný a uzavretý a má aj poriadne diery. Inak by sa táto obec nedostala do akéhosi virtuálneho sveta riadeného výlučne exekútormi, akoby nepatrila k nášmu štátu...

Prednosta Okresného úradu v Bardejove Ing. Miroslav Bujda (do tohto okresu Ondavka patrí): Ondavka je ťažký problém. Aj keď tam žije ani nie dvadsiatka občanov, máme záujem na tom, aby žili spokojne a sporiadane. Mali sme a máme záujem pomôcť, ale pri súčasnej legislatíve je tam doslova neriešiteľný stav. Štátna správa má možnosť použiť svoje páky výlučne iba v prípade mimoriadnej situácie v obci. Jedným z možných riešení by bolo referendum, na základe ktorého by mohla vláda rozhodnúť o zlúčení obcí. Ale ktorá obec si dnes zoberie takýto kameň dlhu na svoje bedrá? Pri terajšom stave legislatívy je štátna správa bezmocná. A pritom by mohla v takýchto situáciách riešiť aspoň tie najožehavejšie problémy obce, ktoré majú vplyv napríklad na zabezpečenie základných úkonov v oblasti hygieny a epidemiológie, ako je vývoz komunálneho odpadu, výber poplatkov spojených s touto a ďalšími službami občanom. 

Systém poľských gmín? Áno, to by bolo riešenie, vlastne je to návrat k strediskovým obciam, ktoré boli a budú čoraz vhodnejším modelom samosprávy, keďže málopočetných obcí nám bude pribúdať. Je to problém dlhodobo sa prejavujúceho populačného vývoja. A prirodzene, aj drastického úbytku pracovných príležitostí v týchto odľahlých lokalitách východného Slovenska. Úspora nákladov, racionálnejšie prerozdeľovanie financií podľa aktuálnej potreby, možnosť rozširovania služieb pre občanov podľa potreby a krajových zvyklostí  a za nižšie náklady. To všetko sú výhody modelu strediskových obcí. Ale na to všetko musí byť najskôr legislatíva. Protiklady Ondavky?  Úspešné obce sú napríklad Hažlín, Kurima. Mimochodom, sú to bývalé strediskové obce...!