Pre prešovskú krajskú samosprávu prázdninové obdobie dávno skončilo, čo bolo vidieť aj na priebehu 6. zasadnutia poslancov regionálneho parlamentu. Pri každom bode rokovania bolo cítiť, že problémy už boli „predriešené“ alebo aspoň dôkladne konzultované v odborných komisiách zastupiteľstva a politicky na Rade PSK.

Okrem štandardných a stále sa opakujúcich bodoch programu (rôzne správy o činnosti, úprava bežného rozpočtu kraja, návrhy zmien a majetkové prevody či zmeny uznesení), však poslanci museli venovať maximálnu pozornosť aj niekoľkým mimoriadnym problémom. V prvom rade sa pasovali so zámerom vedenia PSK čerpať ďalšiu pôžičku z Európskej investičnej banky, s ktorou tento región spolupracuje už dlho, vďaka mimoriadne výhodným úverovým podmienkam, ktoré tento bankový systém poskytuje. Prvé rokovania PSK a EIB prebehli už v roku 2005 a ich výsledkom bola uzavretá rámcová úverová zmluva na roky  2006 až 2008. Investičné projekty prešovskej krajskej samosprávy vtedy financovala EIB až do výšky 50%, druhú polovicu PSK z vlastných zdrojov. Terajšie už rozbehnuté rokovania, ktoré začali z iniciatívy EIB, ktorá dôverne pozná finančné „zdravie“ PSK, by mali v závere priniesť pôžičku s jednoduchším a flexibilnejším čerpaním úveru s tým, že na spolufinancovanie bude možné využiť finančné zdroje štrukturálnych fondov. Suma ročných splátok úveru by podľa pripravovanej rámcovej zmluvy by nemala prekročiť štvrtinu skutočných bežných príjmov kraja v predchádzajúcom rozpočtovom roku. Je iba prirodzené, že poslanecké plénum bez jediného hlasu proti odobrilo vedeniu možnosť pokračovať v rokovaniach za podmienok, ktoré sú vlastne už stanovené.

Medzi zaujímavé a pritom jednoduché témy patrilo schvaľovanie Dohody o spolupráci medzi Autonómnou oblasťou Vojvodina (Srbsko) a Prešovským samosprávnym krajom, ktorú poslanci schválili ako v poradí deviatu medzinárodnú partnerskú dohodu o regionálnej spolupráci. Do tejto kategórie možno zaradiť aj Správu o činnosti Zastúpenia PSK v Bruseli za ostatný rok, ktorú poslancom pripravila a prezentovala vedúca zastúpenia N. Tarasovová. Okrem bežnej mravenčej práce v oblasti získavania a posunu informácií z ekonomickej a finančnej oblasti pre podniky a podnikateľov z východného Slovenska sa zastúpenie venovalo aj spolupráci na tvorení a realizácii celoúnijných projektov, ale napríklad aj aktívna účasť na príprave a organizačnom zabezpečení slávnostného  Slovenského dňa v Bruseli (3. mája 2014), ktorým si Slovensko, Brusel a Európa pripomenuli desiate výročie vstupu SR do EÚ. Slovenskej kultúre vtedy neodolal ani primátor Bruselu Yvan Mayeur či belgická princezná Lea. Bruselské zastúpenie PSK má stanovených  priorít, ktorými sa riadi jeho práca a udávajú  charakter jeho širokej oblasti činnosti.

Na všeobecné prekvapenie sa pri schvaľovaní zmien v sieti stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK  rozpútala živá, ale konštruktívna diskusia na tému kvality personálneho obsadzovania vedúcich funkcionárov jednotlivých škôl a školských zariadení, predovšetkým riaditeľov.  Kým poslanec Marián Damankoš požadoval zvýšenie zodpovednosti za hospodárenie školy s odôvodnením, že „nie je možné, aby v škole, ktorá má v novom školskom roku o sto žiakov menej, nebol znížený stav pracovníkov. V praxi to znamená, že niekto v škole berie peniaze bez práce!“ Jeho kolega Milan Baran mal na vec triezvejší názor: - „Je to aj povinnosť nás poslancov, ktorí sme v radách škôl, aby sme ustrážili prácu riaditeľov a reálne hospodárenie školy.“  Ako z diskusie vyplynulo, nie všetci členovia rád škôl, vrátane rodičov,  si uvedomujú, že škola môže dobre fungovať iba vtedy, keď jej hospodárenie bude vychádzať z reality a svojimi opatreniami musí reagovať na ňu. Inak sa dostane do problémov, ktoré v konečnom dôsledku môžu spôsobiť kolaps školy a jej zrušenie. Predseda PSK Peter Chudík v diskusii zdôraznil, že podľa existujúceho zákona majú rady škôl pri výbere riaditeľa a kontrole hospodárenia v podstate väčšie kompetencie  ako samotný zriaďovateľ, čo vlastne spôsobuje veľké problémy:

-          Je absolútne nesprávne, aby rady rozhodovali bez akejkoľvek zodpovednosti a zriaďovateľ bez kompetencií tú zodpovednosť niesol za nich!

Poslanci všetkých politických tričiek sa pri riešení problému školstva vzácne zhodli na tom, že svoje tričká odložia a budú spoločne riešiť problém zvaný „stredné školstvo“. V tejto oblasti mal a má Prešovský samosprávny kraj vždy poriadny predstih pred ostatnými krajskými samosprávami.