Všešportový areál pod Šarišským hradom praskal v poslednú tohtoročnú augustovú nedeľu vo švíkoch. Že sa tam deje niečo mimoriadne, to signalizovali stovky a stovky áut zaparkovaných v jeho blízkom i vzdialenom okolí. V podstate ide už o tradíciu, veď „župný“ záver prázdnin v znamení kultúry Šarišan na Šarišu, teda od folklóru po rock, začína už písať slušnú tradíciu. Šarišan je najznámejší folklórny súbor v tejto časti východného Slovenska a nemožno sa tomu čudovať, pretože jeho muzika, speváčky, speváci, tanečníčky a tanečníci precestovali vďaka svojim kvalitám už všetky kontinenty s výnimkou južnej Ameriky. A je to jediný slovenský folklórny súbor, ktorý má svojho bračeka pri americko-kanadskej hranici. Najpotešiteľnejšie je však to, že americký Šarišan, ktorého zakladateľmi boli emigranti (najmä politickí) z radov materského šarišského súboru, má svoj detský súbor rovnako, ako ten pôvodný. Čo znamená, že o budúcnosť šarišského (a slovenského, spišského, zemplínskeho, gemerského...)folklóru sa nemusíme obávať ani tu, ani za veľkou mlákou.

Hneď na začiatku je potrebné konštatovať, že organizačný tím nedeľného festivalu Šarišan na Šariši, zložený z pracovníkov Prešovského samosprávneho kraja, Divadla Jonáša Záborského (ktorého je PSK zriaďovateľom), Parku kultúry a oddychu Prešov a mesta Veľký Šariš zvládol svoje úlohy na jednotku s hviezdičkou. Nikomu z tisícok divákov, ktorí do športového areálu prišli výnimočne nie za futbalom či kolkami ale za kultúrou, nechýbalo nič. Ani perfektne kyvadlovo fungujúca mestská doprava, medzi veľkošarišským štadiónom a jeho „satelitným“ krajským mestom Prešov...

Program Šarišanu, v ktorom zažiarili (najmä pre svojich rodičov, babky a dedkov) maličké hviezdičky zo ZUŠ vo Veľkom Šariši a detského folklórneho súboru Šarišanček, ale aj veľké a známe hviezdy česko-slovenského hudobného neba (Kristína, Olympic Petra Jandu či Kali&Peter Pann) však doslova vybuchol v hudobnú senzáciu. Pričinili sa o ňu Hudba ministerstva vnútra a Oskar Rózsa. Kým „kaliňákov“ dychový orchester sa zmenil na swingový big-band, Oskar Rózsa na tancujúceho dirigenta. Tento hudobný virtuóz a multiinštrumentalista, novátor a experimentátor naštudoval s ministerskou dychovkou také rock-and-rolly a swingy, že mnohotisícovému publiku neostalo nič iné, iba sa pridať spevom a búrlivým potleskom. Takže Rózsa nakoniec dirigoval nielen orchester, ale aj publikum. A čo vám poviem, zažiť Olympic s big-bandom...

Bola to jednoducho báječná nedeľa, ktorú si spolu s obyvateľmi šarišského regiónu užívali aj niektorí východoslovenskí poslanci národnej rady, prešovského krajského parlamentu i tváre regionálneho „nepolitického neba“. A všetci nakoniec odchádzali spokojní!