V závere prázdnin, 25. augusta, prerokovávali poslanci Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja návrh Regionálnej stratégie výchovy a vzdelávania v stredných školách na území Prešovského samosprávneho kraja na školský rok 2015-2016. Dokument má svoju dôležitosť, veď na území kraja sa nachádza spolu 120 stredných škôl (bez ohľadu na zriaďovateľa), na ktorých študuje 40 000 žiakov. Z tohto počtu je 79 stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK s celkovým počtom žiakov 29 000 v dennom štúdiu. Krajská samospráva zriaďuje spolu 16 gymnázií, osem stredných priemyselných škôl, 45 stredných odborných škôl, osem spojených škôl a dve jazykové školy. Okrem toho má vo svoje pôsobnosti jeden školský internát a jednu školu v prírode.

Je zrejmé, že pri súčasnom stave slovenského školstva, ktoré je prísne riadené centrálne a  v ktorom počas aktuálneho obdobia viac rezonujú platy ako systém kvalitného vzdelávania, sa toho na regionálnej úrovni veľa nového vymyslieť nedá. Pretože právne predpisy, upravujúce vzťahy a fungovanie v tomto rezorte jednoducho nepustia. To na jednej strane. Na druhej strane je však práve prešovská krajská samospráva už dlhé roky známa tým, že strednému školstvu na území kraja venuje sústavnú pozornosť a robí v predstihu opatrenia na zvyšovanie jeho stability. Ale keďže práve tento počtom obyvateľov a mládeže najväčší slovenský kraj patrí medzi oblasti s  najväčšou nezamestnanosťou, patrí otázka, či prerokovaná a schválená stratégia svojim vplyvom a záväznosťou pomôže čo i len  trochu zlepšiť situáciu v nezamestnanosti aspoň mladých ľudí, medzi nanajvýš oprávnenú. Pozrime sa na schválenú stratégiu práve z tohto zorného uhla.

Nezamestnanosť absolventov stredných škôl je v stratégii vyčíslená k obdobiu september 2014, teda jeden rok stará. Nemôžeme sa venovať všetkým okresom, ale počtom obyvateľov a škôl v najväčšom, v prešovskom, bolo najviac nezamestnaných absolventov zo SOŠ obchodu a služieb v Prešove (99), po nich nasledovali maturanti zo Spojenej školy na Kollárovej ulici tiež v krajskom meste, teda v podstate mladí nezamestnaní s lesníckymi odbornosťami (84) i absolventi SOŠ technickej na Volgogradskej ulici v Prešove, ktorej gro tvoria stavebné učebné odbory (89). Ale najprekvapujúcejšie je to, že maturanti jednej z dlhodobo najkvalitnejších slovenských odborných stredných škôl, teda SPŠ elektrotechnickej v Prešove, tiež akosi nie veľmi uspeli. Až 25 z nich bolo zapísaných na úrade práce. A to už nehovorme napríklad o 17 nezamestnaných zdravotných sestrách. Podobné trendy sú aj v iných okresoch... O schválenej stratégii a ďalších problémoch regionálneho stredného školstva sme hovorili s vedúcim odboru školstva prešovskej krajskej samosprávy Ing. Karolom Lackom PhD., (na obr.) ktorý bol predkladateľom predmetnej koncepcie.

► Čím takýto stav vznikol, keďže slovenskí zamestnávatelia tak vehementne zháňajú odborníkov?

Myslíme si, že absolventi stredných škôl sú nezamestnaní hlavne preto, že na východe Slovenska je nedostatok pracovných príležitostí alebo zamestnávatelia ponúkajú minimálnu mzdu, ktorú mladí ľudia neakceptujú. Preto sa radšej zaevidujú na úrade práce a zároveň si hľadajú zamestnanie v iných regiónoch Slovenska, kde je viac pracovných ponúk a lepšie finančné ohodnotenie. Mnohí odchádzajú aj do zahraničia.

Zamestnávatelia chcú odborníkov, ale nedostatočne spolupracujú so školami ako pri aktualizácii školských vzdelávacích programov, tak aj pri poskytovaní svojich služieb v rámci odbornej praxe pre žiakov SOŠ. Som však presvedčený, že tento nedostatok odborníkov môže zmeniť systém duálneho vzdelávania. Prirodzene, zamestnávatelia mu musia venovať patričnú pozornosť.

► Pri porovnávaní skupín odborov vzdelávania nastúpilo v minulom školskom roku na území Prešovského kraja do prvých ročníkov 1 941 gymnazistov, ale iba 368 budúcich zdravotníkov, 210 budúcich odborných pracovníkov v drevoobrábaní, 726 budúcich elektrotechnikov. Je to dobrý vývoj z hľadiska stratégie? Okrem toho, školstvo ešte nemá aspoň približné informácie o počte prvákov podľa jednotlivých (aspoň) skupín odborností pre aktuálne započatý školský rok? Podľa čoho boli potom určované počty prvých tried na jednotlivých školách?

Počet žiakov v 1. ročníkoch podľa jednotlivých odborov máme vždy k 2. septembru každého roka, s nasledujúcim záverečným spresnením k 15. septembru, keď sú počty definitívne uzavreté. Tak to bolo aj na začiatku aktuálneho školského roka na celom Slovensku.

V rámci stratégie výchovy a vzdelávania je určený 30% podiel gymnazistov v PSK, čo je pri plánovaní počtu tried aj dodržané. Čo sa týka naplnenia žiakov v jednotlivých odboroch, aj keď sú naplánované počty tried, nie sú naplnené žiakmi, pretože rodičia tam svoje deti z rôznych dôvodov nedajú. Mimochodom, samosprávny kraj určuje počet tried 1. ročníkov na stredných školách podľa niekoľkých hľadísk, ktoré môžem aspoň vymenovať, myslím, že na ich hlbšie charakterizovanie priestor nemáme:

- regionálnej stratégie výchovy a vzdelávania v stredných školách,

- analýz a prognóz o vývoji trhu práce vo svojej územnej pôsobnosti,

- spolupráce strednej odbornej školy so zamestnávateľom na základe zmluvy o duálnom vzdelávaní,

- spolupráce strednej odbornej školy so zamestnávateľom na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania,

- oprávnenia SOŠ používať označenie „centrum odborného vzdelávania a prípravy“,

- výsledkov monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania vykonaných Štátnou školskou inšpekciou,

- výsledkov hodnotenia externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky,

► V schválenej stratégii je venovaná jedna časť tzv. duálnemu vzdelávaniu, ktoré v súlade s novým zákonom začalo fungovať práve teraz, od 1. septembra. Stratégia ho charakterizuje stručne, že je to „systém odborného vzdelávania a prípravy na výkon povolania, ktorým sa získavajú vedomosti, schopnosti a zručnosti potrebné na povolanie“. Ako konkrétne bude tento duálny systém fungovať?

V systéme duálneho vzdelávania sa bude žiak pripravovať na výkon povolania alebo na výkon odborných činností podľa konkrétnych potrieb a požiadaviek zamestnávateľa priamo u zamestnávateľa, na pracovisku praktického vyučovania podľa vzorových učebných plánov a vzorových učebných osnov. Konkrétne podmienky upravuje Zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

► Zapojili sa už nejakí zamestnávatelia do tohto projektu?

Konkrétne SANAS, a.s., Sabinov,  IQ Build, s.r.o., Sabinov, Mukino, s.r.o., Prešov a PLYNAS, s.r.o., Prešov. Firmy na spoluprácu však oslovujeme a rokujeme s nimi priebežne.

► Ako sú firmy na takúto spoluprácu so školou motivovaní?

Hlavnými partnermi v duálnom vzdelávaní sú zamestnávatelia, škola a žiak. V prípade, že majú vážny záujem o spoluprácu, tvoria spolu dobre fungujúci systém, z ktorého profitujú všetky strany. Firmy sú motivované aj finančnými stimulmi, ako príspevkami zo štátneho rozpočtu na vytvorenie miesta pre duálne vzdelávanie žiaka u zamestnávateľa, odvodové a daňové stimuly pre zamestnávateľa s duálnym systémom odborného vzdelávania, príspevok zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov na motivačné štipendiá, príspevok zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov na odbornú prax v duálnom systéme odborného vzdelávania pre mladých ľudí do 18 rokov, ktorí neboli účastníkmi stredoškolského vzdelávania, granty z EÚ na podporu zamestnávateľov do duálneho vzdelávania a pod.. Zákon umožňuje zamestnávateľovi  spolupodieľať sa aj na tvorbe školského vzdelávacieho programu pre odborné vzdelávanie a prípravu, teda, vychovať si nového pracovníka presne podľa svojich potrieb.

► Je súčasťou stratégie ministerstva školstva na rozvoj vzdelávania zlepšovanie podmienok pre zvýšenie motivácie a záujmu podnikov o takúto formu spolupráce so strednými školami?

Áno, ministerstvo školstva má strategický záujem na rozvoji duálneho vzdelávania, o čom svedčia aj finančné stimuly pre zamestnávateľov zapojených do duálu, o čom som pred chvíľou hovoril  a zároveň ministerstvo verí, že vďaka tomuto systému bude lepšia zamestnateľnosť absolventov stredných odborných škôl a nižšia nezamestnanosť.

► Stratégia v oblasti rozvoja gymnaziálneho vzdelávania uvádza, že „gymnáziá upravujú obsah vzdelávania  v rámci školských vzdelávacích zámerov, regionálnych potrieb a podmienok, aj podľa potrieb a záujmov žiakov“. Čo v tomto prípade konkrétne znamenajú regionálne potreby a podmienky?

Školský vzdelávací program vychádza zo štátneho vzdelávacieho programu, v ktorom sú určené povinné predmety a predmety, ktoré si škola vyberie z ponuky voliteľných predmetov v rámci voliteľných hodín. Škola si práve podľa regionálnych potrieb a podmienok určí voliteľné predmety ako napr. podnikanie v cestovnom ruchu, regionálna výchova a pod. Okrem toho škola podľa regionálnych podmienok a potrieb spolupracuje so športovými klubmi, kultúrnymi inštitúciami, vysokými školami, zamestnávateľmi, občianskymi združeniami a pod. pri organizovaní rôznych podujatí, súťaží, exkurzií, pri príprave na olympiády a pod. To všetko je v školskom vzdelávacom programe, ktorého cieľom je žiak, ktorému sa škola venuje, podporuje jeho schopnosti a motivuje ho k lepším výsledkom.

► Podľa prvého cieľa stratégie gymnázií je v rámci optimalizácie počtu žiakov stanovené, že počet žiakov prvých ročníkov týchto škôl nesmie v aktuálnom školskom roku presiahnuť 30% z celkového počtu prvákov na stredných školách v kraji. Neobávate sa, že týmto spôsobom budete nahrávať súkromným a cirkevným gymnáziám?

Všetky školy, t.j. štátne, súkromné aj cirkevné sa musia držať počtu tried daných aktuálne platným všeobecne záväzným nariadením krajskej samosprávy, takže PSK nemôže nahrávať súkromným a cirkevným gymnáziám, aj keby toto niekto chcel.

► Druhým cieľom rozvoja gymnaziálneho štúdia je zabezpečenie kvalifikovaných pedagogických zamestnancov v existujúcich bilingválnych gymnáziách  so súčasnou komunikáciou s odbornými inštitúciami v oblasti vyučovania cudzích jazykov. Na stredných školách nášho kraja viditeľne absentuje vyučovanie francúzskeho, španielskeho, talianskeho i ruského jazyka. Nespolupracujete v tejto oblasti s vysokými školami, napr. s Prešovskou univerzitou, aby sa situácia zlepšila?

Bilingválne gymnáziá poskytujú možnosť študovať anglický jazyk a nemecký jazyk. Tento stav je výsledkom dlhoročných skúseností. Žiaci jednoducho neprejavujú záujem o štúdium ostatných jazykov. V prípade mimoriadneho záujmu o jazyky, ktoré ste spomínali, môžu ich študovať na jazykových školách. PSK je zriaďovateľom 2 jazykových škôl v Prešove a v Poprade, ktoré majú elokované pracoviská v Poprade, Kežmarku, Lipanoch, Snine a v Prešove (2).

► V oblasti odborného vzdelávania si stratégia kladie za cieľ zvyšovať počet žiakov v učebných odboroch stredných odborných škôl na úroveň minimálne 25% z celkového počtu stredoškolákov. Aké konkrétne opatrenia budú stanovené pre dosiahnutie tohto cieľa?

Predovšetkým vo všeobecne záväzných nariadeniach PSK plánovať menej tried študijných odborov, ďalej chceme dosiahnuť zlepšenie propagácie učebných odborov a zavedenie duálneho systému vzdelávania. Predpokladáme, že zavedenie predmetu technická výchova v základných školách zlepší vzťah žiakov k remeslám a teda aj k učebným odborom.

► Ďalším opatrením je aktualizácia školských vzdelávacích programov v spolupráci so zamestnávateľmi. S ktorými firmami konkrétne takáto spolupráca funguje? 

Žiaľ musím konštatovať, že len teraz sa rozbieha veľmi zaujímavá spolupráca na tvorbe Školského vzdelávacieho programu medzi Spojenou školou Ľ. Podjavorinskej a firmou SPINEA v Prešove. Veríme v úspech tohto projektu.

► Je tu zdôraznená aj modernizácia materiálno-technického vybavenia odborných učební a pracovísk odborného výcviku systémom „viac zdrojového financovania“.  Ktoré zdroje má stratégia na mysli a funguje už tento systém na niektorej škole?

Viac zdrojové financovanie je myslené jednak zo zdrojov EÚ (projekty) a tiež aj získavanie MTZ od zamestnávateľov. Čo sa týka zlepšenia MTZ z projektov, takmer všetky školy si zlepšili vybavenie.

► Stratégia myslí aj na rozširovanie materiálno-technického vybavenia škôl modernými informačno-komunikačnými zariadeniami, teda IKT. Má rovnaký  cieľ aj stratégia ministerstva školstva, keď už existuje,  a podporu ministerstva financií? 

Určite áno. Ministerstvo školstva priebežne vypisuje výzvy na podávanie projektov, ktorých cieľom je aj vybavenie škôl IKT. Všetko teda záleží od úsilia jednotlivých škôl.

► V závere sa stratégia zaoberá aj potrebou zlepšenia podnikateľského myslenia. Jednou zo stanovených aktivít v tomto smere je, citujem: „v spolupráci s ÚPSVaR zabezpečenie informovanosti žiakov o možnostiach podnikania po ukončení štúdia“. Nebolo by vhodnejšie vyvesiť na každej škole počas prijímacích pohovorov tabuľku práve tejto stratégie, ktorá dokumentuje počet nezamestnaných absolventov v odboroch, ktoré škola ponúka?

Trváme na uvedenej citácii, a nemyslíme si, že je vhodné pri prijímacom konaní vyvesovať tabuľku s počtom nezamestnaných absolventov v odboroch, pretože tieto informácie sú verejne prístupné na stránkach ministerstva školstva. A aj keď rodičia vedia, aká je nezamestnanosť, nijako ich to neovplyvňuje.  Taktiež treba povedať, že trh práce sa neustále vyvíja a keď žiak skončí školu o 3, 4 alebo 5 rokov, situácia môže byť úplne iná.

► Záverečná otázka – bude táto stratégia niekedy konkretizovaná do jednotlivých úloh pre pracovníkov škôl a odboru školstva Úradu PSK so stanovením zodpovedných osôb a termínov?    

Za plnenie strategických zámerov a cieľov ktoré sa týkajú optimalizácie siete škôl a optimalizácie študijných a učebných odborov je zodpovedný odbor školstva. Na plnení cieľov týkajúcich sa modernizácie MTZ v školách nesie zodpovednosť aj Úrad PSK, pretože ak škola chce modernizovať, musia jej byť pridelené finančné prostriedky z rozpočtu PSK. Čo sa týka ostatných cieľov je zodpovedný príslušný riaditeľ školy. Stratégia v zmysle platnej právnej úpravy bude každoročne aktualizovaná, takže termíny sú určené na jeden školský rok. Od začiatku septembra navštevujeme jednotlivé školy a spoločne hodnotíme i upravujeme ich strategické zámery. Práve túto počiatočnú fázu považujeme za najdôležitejšiu, preto jej venujeme takúto pozornosť.