Jalta a Postupim jasne určili pravidlá víťazov druhej svetovej vojny. Vtedajšie Československo sa ocitlo v sfére vplyvu Sovietov a tí nelenili. Vo februári 1948 prišiel do Prahy neskorší šéf zahraničnej rozviedky Pavel Sudoplatov aj s bývalým legálnym agentom NKVD v Prahe a tajne sa stretli s prezidentom Benešom, ktorému okrem iného ukázali potvrdenku na 10 tisíc dolárov, ktoré dostal predtým než utiekol „za kopečky“. Ale aj iné náležitosti. Pael Sudoplatov vo svojej knihe o tom píše a uvádza, že vtedy už bolo Prahe 400 ruských občanov v civile (a neboli to traktoristi). Po splnení tejto misie, Sudoplatov z Užhorodu volal červeným telefónom do Moskvy a oznámil, že „Lev je klietke“. A tak celkom jednoznačne možno konštatovať, že Február 48 bola okupácia Československa. A je teda logické, že okupovaná krajina nemohla byť auguste68 znova okupovaná. A tak termín „okupácia v roku 1968“ treba jednoducho vylúčiť, lebo je to hlúposť.

Celé to má úplne jednoduché vysvetlenie. Bývalý ortodoxný komunista a bývalý spartakiádny cvičiteľ A. Novotný sa bránil umiestneniu sovietskych vojsk na území Československa, hoci ostatných satelitoch ZSSR vojska boli. Je známe, že Brežnev Novotného neznášal a tak ho potrebovali vymeniť. Voľba padla na „nášho Sášu“, teda A. Dubčeka, pričom sa vychádzalo aj z toho, že Sovieti poznali jeho slabé a silné stránky. „Náš Sáša“ chcel urobiť reformy v komunistickom systéme za oplátku toho, že sovietske jednotky budú dislokované aj v Československu. Situácia sa mu však začala vymykať z rúk, keď KSČ začala ovládať sionistická „klika“ aj vďaka Dubčekovej slabej stránke „nerozhodnosti“. Zaujímavé je, že Brežnev bol tým, ktorý sa staval proti páde vojsk Varšavskej zmluvy do poslednej chvíle, ale proti „kremeľským jastrabom“ bol bez šance, nehovoriac už o tom, že k jastrabom sa pripojili aj hlavy štátov sovietskych satelitov, hlavne NDR a Poľska. Preto Brežnev inicioval rokovania v Čiernej nad Tisou, potom v Bratislave. Po týchto rokovaniach už hodili Dubčeka „cez palubu“ a Brežnev pár dní pred augustom tajne navštívil prezidenta Svobodu Prahe, kde sa hlavne rokovalo o tom, aby operácia „Dunaj“ mala čím najmenšie následky, tesne predtým poslali velitelia vojenských posádok na dovolenky, inštruktáže dostali aj letiská. Bol som osobne pri pristávaní sovietskych vojenských lietadiel na Sliači, ako novinár utajene, riadiaca aj veža bola obsadená sovietskymi vojakmi a odborníkmi, ktorí pristávanie riadili. Príkazy vojakom pred vpádom boli tiež jasné, nekontaktovať sa s občanmi, nevyvolávať konflikty.

Na druhej strane treba povedať, že celý pád sa uskutočnil za tichého súhlasu USA a západných krajín. V odpovedí na list Brežneva americkému prezidentovi Johnsonovi, stojí čierne na Bielom, že USA nebudú narúšať dohodnuté Jaltské dohody a že sú pre nich nemenné. USA vyhovovala operácia „Dunaj“, lebo odpútala pozornosť od vojny vo Vietname, západným krajinám Európy tiež, pretože vtedajšie študentské demonštrácie v Paríži sa šírili do ďalších miest a boli naozaj nebezpečné, lebo boli skôr ľavicové. Takto demonštrácia sily Varšavskej zmluvy splnila niekoľko cieľov naraz. Okrem toho USA rozpracovali disidentské hnutie v Československu a Sovieti si z utečencov vybrali agentov na Západe.

Je tu ešte jeden moment poaugustových udalostí, tzv. pozývací list. V. Biľak až do svojho konca tvrdil, že list nenapísal. Bolo zaujímavé hlavne na východe Slovenska počúvať ortodoxných komunistov, ktorí tvrdili, že listy na ÚV KSSZ a Brežnevovi písali celý rok 1968. Čiže na základe toho KGB mohla takýto list vyrobiť takpovediac „ľavou zadnou“ o čom svedčia rozhádzané podpisy pod textom listu. Lebo inak sa „súdruhovia“ podpisovali vzorne pod seba, bol prvý, druhý, atď. Samozrejme o liste mohol Biľak a spol. vedieť. Sovieti totiž zasa zabili jednou ranou dve muchy. Keď sa totiž rozhodli pre Husáka neboli si celkom istý, či sa náhodou u neho neprejaví znova „buržoázny nacionalizmus“ na základe ktorého ho jeho súdruhovia poslali do basy. A tento list samozrejme slúžil ako zábezpeka a signál pre Husáka, že tiene sú tu a musí ich brať do úvahy. Preto je celkom nezmyselné, opaľovať terajšie Rusko a žiadať o vydanie pozývacieho listu. Je to iba zdrap papiera, ktorý má hodnotu toaletného. Zaujímavejšie by bolo žiadať odtajnenie archívov KGB z vtedajšieho obdobia a dozvedeli by sme sa naozaj zaujímavé veci z ktorých by nám stali vlasy dupkom na hlave.

Rok 1968 splnil ciele ruských jastrabov, ktorí naliehali, aby boli sovietske vojská zo strategických dôvodov v Československu. Spokojné boli aj USA, tak ako tradične váhu zodpovednosti preniesli na európske krajiny Západu, ktoré museli vo vojenskom rozpočte túto realitu zohľadniť. CIA musela rozpracovať novú stratégiu, ako zničiť komunizmus a vyhrať „studenú vojnu“. Možno by sme mali žiadať aj o odtajnenie týchto dokumentov a tiež by sme sa dozvedeli mnoho zaujímavého... Keď už máme taký ústav, ktorý sa volá Pamäť národa....