Už piate voľby poslancov do zastupiteľstiev vyšších územných celkov a predsedov ôsmich samosprávnych krajov sa uskutočnia 4. novembra 2017. Lenže predvolebná kampaň sa už dávnejšie rozbehla na plné obrátky. V mnohých prípadoch v rozpore so zákonom o voľbách. Veľkoplošné pútače, rôzne reklamné tlačoviny, debaty v niektorých médiách sa stali úplnou samozrejmosťou. Novinkou v blížiacich sa voľbách, s ktorou sú terajšie opozičné strany veľmi nespokojné, je jednokolová voľba predsedov.

Zdá sa, že všetko ostatné bude prebiehať tradične. Účasť bude opäť pomerne nízka. V roku 2001 v prvých regionálnych voľbách prišlo k urnám 26% oprávnených voličov. Bolo to veľké sklamanie pre všetkých politikov, ktorí rozhodli o samosprávnych krajoch. Napriek rôznym očakávaniam sa v roku 2005 situácia ešte zhoršila. Poslancov v prvom kole volilo iba osemnásť percent a v druhom kole predsedov VÚC iba jedenásť percent. V roku 2009 sa na voľbách zúčastnilo vyše dvadsaťdva percent a v roku 2013 prišlo k prekvapeniu, SMER prehral v Banskej Bystrici s Mariánom Kotlebom a účasť voličov dosiahla 20,11%.

Boj o osem postov predsedov VÚC  je neľútostný, veď až 90 kandidátov chce získať tieto lukratívne miesta. Najviac v Bratislave, kde sa o post predsedu uchádza osemnásť politikov. Priveľa kandidátov a malý záujem voličov. Takto sa dá charakterizovať terajšia predvolebná kampaň. Príčiny treba vidieť už v zrode samosprávnych krajov. Ich prípravy a priebeh zriaďovania boli spolitizované, komplikované a kontroverzné. Vtedajšie vládne pravicové strany si až príliš dlho ujasňovali kompetencie. Spory prebiehali o samotnom názve. Pravica chcela vyjsť v ústrety SMK a presadzovala názov „župa“ a „župan“. V Národnej rade SR, celkom samozrejme, nenašla podporu. Zákon určil, že voliť budeme predsedov a poslancov samosprávnych krajov. Žiaľ, v terajších voľbách opäť niektorí kandidáti informujú voličov, aby prišli voliť županov. Neuvedomujú si, že porušujú zákon.

Všetci, čo vstúpili na politickú scénu, by si mali uvedomiť, že úspech môžu dosiahnuť iba vtedy, keď ich kampaň bude príťažlivá, zrozumiteľná, dôveryhodná a sľuby reálne a pre občanov užitočné. Ak chcú uspieť, mali by pravidelne na profesionálnej úrovni zdôrazňovať význam a dôležitosť blížiacich sa volieb. Priebeh niektorých stretnutí s občanmi potvrdzuje, že mnohí kandidáti túto dôležitú úlohu nedokážu, alebo ani nechcú úspešne naplňovať. Strany, straničky a samostatní kandidáti v propagácii volieb veľa kvalitnej práce neodviedli. Navyše, niektoré mená na kandidátkach vyvolávajú isté pochybnosti o správnosti výberu v straníckych centrálach. Napriek tomu sa o dôveru usilujú aj takí, čo v predchádzajúcich obdobiach nič významnejšie neurobili. Starali sa predovšetkým o seba. Niektorí svoju pozornosť sústredili iba na kritiku terajšej vlády a parlamentnej koalície.

Potešiteľné je, že medzi kandidátmi na predsedov a poslancov je dosť tých, ktorí dôveru voliča chcú získať predovšetkým službou občanovi pri riešení mnohých, často celkom zbytočných problémov a rôznych trápení. Šancu by mali dostať predovšetkým kandidáti, ktorí svoje schopnosti potvrdili konkrétnymi činmi. Mandát poslanca by nemali získať ľudia poškodzujúci životné prostredie v rodnom kraji alebo tí, čo ničia poľnohospodárstvo, lesy, a arogantným konaním často spôsobujú iba spúšť v ľudskej duši.

Každý volič by si mal všímať predovšetkým tých, ktorí zneužili svoje postavenie na pracoviskách v rôznych štátnych úradoch a opäť chcú sedieť v poslaneckých laviciach. Príležitosť musia dostať tí schopní, slušní, pracovití, čestní, ochotní riešiť zložité otázky a problémy na ceste ďalšieho rozvoja našej krajiny s akcentom na potreby a záujmy všetkých slušných občanov.