Novinárom roka sa v Rakúsku stal spravodajca verejnoprávnej televízie a rozhlasu ORF Christian Wehrschutz. V krízových týždňoch zlomu na Ukrajine, nielen v Kyjeve, ale najmä na východnej Ukrajine, v Donbase a Lugansku odvysielala ORF dovedna dvadsať hodín jeho príspevkov z toho sedem hodín naživo.

Päťdesiatnik Christian Wehrstutz bol v mnohých prípadoch jediným „západným“ spravodajcom na miestach, kde sa bojovalo, bombardovalo. Zabíjalo. Prešiel s kameramanom všetky miesta kľúčových bojov na východnej Ukrajine. Ako sám povedal, keď sa po dlhom, vypočúvaní na ktoré ho odvliekli z hotela vrátil naspať, recepčná plakala od radosti a dojatia – nikto nerátal s tým, že sa vráti živý. Teraz vydal svoje svedectvo aj knižne. Neúplnými citátmi chceme na knihu upozorniť.

Christian Wehrstutz ako prvý hovoril predovšetkým o sociálnom prepade na Ukrajine a rastúcej biede ako aj o sociálnom strachu obyvateľstva. Nebol to preňho výlučne etnický či jazykový konflikt. Vytrvalo, dlhé mesiace bol očitým svedkom. Chronológia jeho udalostí sa začína novembrom 2013. Sledoval ako vývoj prerastal do veľkej medzinárodnej krízy, ako dospel až do dnešného štádia fakticky nového druhu studenej vojny.

Rakúsky spravodajca neváhal informovať o tom, čoho bol svedkom. Boli to aj nálety ukrajinského letectva na ciele na východnej Ukrajine či ukrajinské delostrelecké ostreľovanie miest Donbas a Lugansk a následné obete medzi civilným obyvateľstvom. Teraz na žiadosť vydavateľa zostavil knihu o udalostiach na Ukrajine. Predovšetkým išlo o pochopenie čo sa deje na Ukrajine, v štáte, ktorý sa zjavil na medzinárodnej scéne až po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Predtým ako taký v Európe nejestvoval. Ukrajina ako nezávislý štát nevyužila dve desaťročia svoj veľký ekonomický potenciál, spochybňovaná bola aj jej národná identita a politické stanoviská a ako ukazuje terajší vývoj, Kyjev sa zasa stal súčasťou hry medzi Východom a Západom, medzi Moskvou, Washingtonom a Bruselom.

Rozpoltená krajina

Pretrvávajúce konflikty v Donecku a v Lugansku ako aj krehké, vratké prímerie len ukazujú aké hlboké sú problémy tejto rozpoltenej krajiny. A s touto argumentáciou požiadalo vydavateľstvo Christiana Wehrschutza ako znalca Ukrajiny, aby napísal knihu, pretože je to veľmi  nevyhnutné, rozhodujúce pre pochopenie ukrajinskej krízy.

Práve táto snaha napísať knihu, aká v Rakúsku a dodajme aj v strednej Európe, napísaná ešte nebola, robí jej text zaujímavý aj pre slovenského čitateľa. Prečo? Ukrajincom a Ukrajine chýba historická osobnosť alebo historická udalosť, ktorá by bola pre obyvateľstvo všetkých častí Ukrajiny spoločná, jednotiaca, ktorá by pôsobila ako zdroj spoločnej ukrajinskej  identity. Preto sa kniha skladá z dialógov.

Hneď prvý rozhovor má názov Stabilita v Európe je nedosiahnuteľná bez Ruska. Partnerkou mu je Nemka Ina Kirsch z bruselskej nevládnej organizácie Za modernú Ukrajinu. Je to zaujímavý príbeh, ako EÚ nemala nijakú dlhodobú stratégiu voči Ukrajine, ako hviezdy „oranžovej revolúcie“  spred desaťročia Tymošenkvá a Juščenko vôbec o asociačnú zmluvu s EÚ záujem nemali.

Pokiaľ ide o koniec roka 2013 hlavným problémom prezidenta Janukoviča bolo, že Ukrajina bola na pokraji bankrotu a Medzinárodný menový fond stále zvyšoval požiadavky. Kládol nové požiadavky  na krátenie sociálnych fondov, prepúšťanie väčšieho počtu ľudí, na zvýšenie cien energií, elektriny a plynu a potom na voľný kurz hryvny. To by viedlo k ďalšiemu schudobneniu obyvateľstva. Pre vládu to bolo neprijateľné. Zvýšenie cenu plynu by pre priemyselnú oblasť Donbas by to znamenalo, že by už nemohla ekonomicky, bez straty vyrábať. Je to zaujímavý prehľad faktov o tom, ako sa Európska únia a rokovací tím komisára Štefana Fueleho „dopustil veľkých, obrovských chýb....ako Európska únia sme sa arogantne správali voči Rusku – a to sme nemali robiť.“

Nevie kto strieľal

Ale I. Kirsch hovorí o. i. aj o tom, ako dodnes nie je vyjasnené, kto bol za provokáciami, násilnosťami, ktoré viedli k masovým protestom, boli ich rozbuškou. Hovorí aj o „úlohe, veľmi veľkej úlohe štruktúr pána Sorosa, ktoré cielene dopravovali ľudí zo západnej Ukrajiny do Kyjeva...netreba si robiť nijaké ilúzie, je dostatok dôkazov, že ľudia na protestoch na Majdane ako aj na protestoch Antimajdan boli platení, mali riadnu dennú gážu. Ale boli tam aj ľudia, ktorí tvrdili: revolúcia potrebuje mŕtvych – bez mŕtvych nebude nijaká revolúcia. Preto Pravý sektor začal akcie, ale oni nezačali strieľať a ani policajné jednotky Berkut nezačali – bola to „tretia sila“. Nikto nevie kto tí ostreľovači boli a možno sa to nikdy nedozvieme a nám ostal len smútok za vyše stovkou mŕtvych.“

Názor bývalého diplomata

Medzi najpozoruhodnejšie rozhovory nielen knihy, ale aj publicistiky okolo Ukrajiny je dialóg autora s bývalým veľvyslancom USA v Československu a v ZSSR Jackom F. Matlockom pod názvom Jednota Ukrajiny musí byť v prvom rade záležitosťou samotných Ukrajincov. Veľvyslanec Matlock napr. rozoberá ako ruskojazyčný na Ukrajine neznamená proruský: „ruskojazyčný neznamená že ľudia chcú nevyhnutne žiť v Rusku. To znamená najmä, žiť chcú žiť vo svete zviazanom s veľkou ruskou kultúrou, ruským jazykom. Chcú mať istotu, že používanie ruského jazyka z nich neurobí občanov druhej triedy. Bolo hlúposťou urobiť z ukrajinčiny jediný úradný jazyk, lebo to neumožní udržať Ukrajinu dovedna....keď všetko označíme za ruský imperializmus, dokonca aj tam, kde žijú prevažne Rusi, čo sa zrejme týka Krymu, ak to všetko je imperializmus tak čo je potom právo na sebaurčenie? Sú to len Rusi, ktorí nemajú nijaké právo na sebaurčenie?? Tak sa to zrejme zdá Rusom a nie je to prehnané.“

„Podobne je to aj s princípom územnej celistvosti, útokom na Srbsko a uznaním Kosova USA a rad spojencov v NATO priamo porušili Záverečný akt z Helsínk, americká invázia do Iraku tiež porušila štandardy medzinárodného práva, Putin využíva tieto precedensy a zachádza ešte ďalej... jednoznačne rozhodné  proti ruské postoje to nie je rozumná politika...aj Ukrajinci si musia s Ruskom ako susedom vytvoriť znesiteľné vzťahy, prekvitať to nikdy medzi nimi už nebude....treba vytvoriť spolu s inými také veci, ktoré budú pre Rusko prijateľné....“, hovorí o. i. bývalý veľvyslanec USA.

Neúplnými citátmi chceme upozorniť na najpozoruhodnejšiu knihu v stredoeurópskom priestore na tému Ukrajina. K jej hodnoteniu sa vrátime.