Absolvoval tisícky kilometrov z priuralského  Velikovo Usťjuga, aby prišiel rozdať trochu radosti a zábavy deťom v Prešove. A to v deň Vianočných trhov Prešovského samosprávneho kraja, ktorý sa uskutočnil v budove samotného sídla krajskej samosprávy. Svoj tovar tam záujemcom ponúkali zástupcovia organizácií, ktoré sú v pôsobnosti PSK. Klienti Domovov sociálnych služieb, škôl a ďalších zariadení predviedli širokú škálu nápadov pri tvorbe vianočných ozdôb a darčekov, interiérových doplnkov i „vážnych“ predmetov. Ceny boli skôr symbolické – zohľadňujúce vstupné materiálové náklady. A niekedy iba po dohode...

Na Deda Mrázika v tento deň čakali aj deti pracovníkov krajskej samosprávy a nakoniec sa aj dočkali. Nebol to síce Mikuláš, ale tento pravý ruský Ded Moroz bohatierskej postavy, mohutného hlasu a brady, vyobliekaný do pravého mrázikovského odevu vyšívaného zlatými nitkami, dokázal svojim príchodom to, o čom mnohí rodičia často ani nesnívajú – všetky detváky ako na povel onemeli pravým, nefalšovaným úžasom. Po chvíli sa však všetko zmenilo, lebo kto chcel od Mrázika darček, ten musel zaspievať alebo zarecitovať. Mnohým deťom sa však po chvíli začala v očiach objavovať otázka – čo tam do čerta robí pri tom Mrázikovi čert? Ten by mal byť predsa pri Mikulášovi...