Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
Radikálny český projekt ide na Slovensko – Dušan D. KERNÝ
Český mediálny projekt pod nevinným názvom Parlamentní listy (PL) sa chystá po úspechu v Čechách prísť v jeseni na Slovensko. Majitelia si vybrali už šéfredaktorku a hľadajú redaktorov. Je to takmer geniálny projekt, napísali vo veľkom rozbore Lidové noviny. V Č echách získal už vyše šesťstotisíc čitateľov, stal sa neprehliadnuteľným fenoménom českej mediálnej scény. V poslednom európskom prieskume verejnej mienky sa dostala Česká republika na prvé miesto - vyše osemdesiatjeden percent ľudí odmieta migrantov, je proti ich prijímaniu. Je to najvyššie číslo v štátoch Európskej únie a je neodmysliteľné od pôsobenia Parlamentných listov.
Podľa tvrdenia Lidových novín, internetová stránka - web - sa síce volá Parlamentní listy, ale v skutočnosti ide o radikálne listy, ktorým sa v krátkom čase podarilo získať vyše šesťstotisícovú masu rozhnevaných čitateľov, a to tak radikálov naľavo, ako aj napravo. Model písania je založený na kontroverzných témach. Čitateľ je priťahovaný nielen chytľavým titulkami, ale i zásadou, že otváracie články sú postavené na konflikte tak, aby vyvolávali, doslova provokovali reakcie. Podľa dohadov, ktoré kolujú v zákulisí, po masívnom úspechu na českom trhu sa naskytuje možnosť aj na Slovensku s jeho latentnou problematikou Rómov, odporom k migrácii, rastúcou zadlženosťou obyvateľstva a možnosťou pred voľbami naširoko otvoriť bez zábran priestor politikom akéhokoľvek zamerania, podobne masívne, ako to kedysi vynieslo v cielenej propagande na politické výslnie OĽaNO.
To sú len dohady, faktom je, že Parlamentní listy sú obchodným projektom, ktorého cieľom je dosiahnuť čo najvyššiu čítanosť a na ňu získavať pri minimálnych nákladoch výnosnú inzerciu. Podľa jedného z dvoch hlavných akcionárov projektu napríklad v komunálnych voľbách kandiduje okolo štvrť milióna kandidátok a kandidátov, a tí majú na web „necenzurovaný, neobmedzený a automatický prístup“. Nejde však len o komunálnu politiku. Podľa analýzy redakčného obsahu z dvoch mesiacov roka 2015, ktorý citujú LN, proruské a proti- ruské názory jednotlivých autorov sú v takmer dokonalej rovnováhe. Pokiaľ však ide o rubriku názorov a ohlasov čitateľov, či pokiaľ ide o články kmeňových redaktorov, prevažujú výlučne protiamerické a protieurópske názory, „vychýlenie k protizápadnej, proruskej a protiimigračnej rétorike je enormné“.
Ako konštatuje analytik LN Tomáš Urban, „zásada päť minút pre pána Žida a päť minút pre pána Hitlera“ sa v praxi webu nielen doslovne napĺňa, ale je východiskom. Pritom web publikuje v redakčnej časti okolo stodesať článkov v pracovných dňoch a okolo
osemdesiat počas víkendu. Okolo dvadsať percent z toho sú profily, do ktorých texty vkladajú samotní politici, okolo štyridsať percent obsahu sú prevzaté texty a „názory“, na ktoré redakcia dáva čo najbulvárnejšie titulky a cituje najštipľavejšie, najchyt- ľavejšie časti prevzatých vecí. Text sa valí za textom, pôvodne mali redaktori stanovenú normu jeden článok za polhodinu. Logicky teda na overovanie a redakčnú kontrolu nebolo času, vysvetľujú pre istotu po lopate čitateľom LN, aby bolo zrejmé, že v takom tempe sa nedá tvoriť kvalitná pôvodná žurnalistika. Okrem toho na inter- netovú stránku sa dostávajú politici podľa obľúbenosti u čitateľov, a tak sú u českého čitateľa najobľúbenejší predstavitelia komunistickej strany, oproti iným politikom majú dvojnásobne vyšší počet sympatizantov.
Vôbec najfrekventovanejším politikom je prezident ČR Miloš Zeman.
Parlamentným listom poskytuje pravidelné rozhovory, má najväčšie sympatie čitateľov, je najcitovanejším politikom vôbec, redaktori ho sprevádzajú na všetkých cestách, za jeden deň publikujú aj päť reportáží z prezidentových ciest a štyri články názorov týkajúcich sa osoby prezidenta Zemana.
Podľa LN veľká časť publikovaných textov je postavená na senzačných citáciách politikov z iných médií tak, že redaktor dokáže vyprodukovať
až pätnásť článkov denne, pričom najviac času venuje tvorbe titulku. LN citujú príklady titulkov ako: Európa musí byť tvrdá, ak sa neubráni invázii, nemá právo jestvovať. Alebo iný titulok: České ženy v ohrození, uzatvorte hranice! Noviny citujú analytika Chelemendika: Putin je múdry, prešibaný a silný, musí odvrátiť svetovú vojnu sprisahania proti nemu. Nie je to osamotený názor, podľa počtu čitateľov, ktorí hlasujú na internetovej stránke, až sedemdesiatpäť percent považuje Vladimíra Putina za múdreho štátnika, ktorého by volili. Podľa výsledkov ankiet okolo sedemdesiat percent čitateľov si myslí, že najväčším škodcom Česka je Václav Havel, a osemdesiatpäť percent podporuje prezidenta Miloša Zemana a myslí si, že je skvelý človek. Až deväťdesiatosem percent sa vyjadrilo proti prijatiu kvót migrantov, devätdesiatšesť percent by zrušilo Schengen, teda voľný pohyb osôb cez hranice. Pokiaľ ide o vývoj rusko-ukrajinského konfliktu, šesťdesiat percent by rozdelilo Ukrajinu a tridsať percent by pripojilo Donbas k Ruskej federácii a sedemdesiatosem percent súhlasí s pripojením Krymu k Ruskej federácii. Podľa autora českých LN novinári českej internetovej stránky Parlamentní listy sa neusilujú opisovať skutočnosť či hľadať pravdu, ale využívajú aktuálne, spoločensky citlivé témy a ich prostredníctvom posilňujú predsudky a stereotypy.
Presadzovanie zásady, že každý má právo na svoj názor, je aj základom obchodného modelu na dosiahnutie veľkej sledovanosti, teda úspešnosti, čítanosti, sledovanosti a na to nadviazanej reklamy. Faktom však je, že ak sa projekt naozaj na jeseň spustí na Slovensku, môže to dramaticky zmeniť nielen mediálnu scénu, ale aj aktuálny slovník slovenčiny a metódy doterajšej slovenskej žurnalistiky. Otázka je, aký to bude mať vplyv na jednotlivé médiá, nevylučujúc tlačenú a internetovú podobu matičného týždenníka. Faktom je, že nálady obyvateľstva a čitateľov sú stále jednoznačnejšie a narastá nespokojnosť s niektorými politickými rozhodnutiami alebo s tým, že obyvateľstvo nevidí do rozhodovacích procesov a je stavané pred hotovú vec - buď Bruselom, alebo vlastnými byrokratmi.