Sú ľudia, ktorí majú dve domoviny. V jednej sa narodia, v druhej si založia rodinu, vychovávajú deti, pracujú. Ani na tú pôvodnú však nezanevrú, veď v nej majú príbuzných, priateľov z detstva a mladosti, spolužiakov. Tak teda v tej druhej žijú, ale vedia, že korene majú v tej prvej a tak s ňou nikdy neroztrhnú kontakty. Napriek tomu, že to rodisko je vzdialené poriadne ďaleko.

Taký je aj osud pani Viery Eychenne, Slovenky z Topoľčian, ktorú osud zavial na juh Francúzska. Pôvodne  inžinierka zahraničného obchodu, ktorá pôsobila v obchode s drevom, sa po čase stala uznávanou vinárkou. A to dokonca v takej vinárskej krajine, akou je Francúzsko. Nebyť toho, že svoj život spojila s francúzskym pestovateľom hrozna a vinárom telom i dušou, tak by svoj vinársky talent pravdepodobne nikdy neobjavila.

Jej sympatický manžel Yves ju priviedol  do svojich viníc, v ktorých on, ako niekoľko pokolení pred ním, pestovali hrozno a robili víno. Veď v tomto meste Béziers a na jeho okolí sa hrozno rodí  už tisícročia. Vinnú révu sem vraj priniesli už antický Gréci, tých potom vystriedali Rimania, ale ešte medzitým tu boli Feničania.  Nuž, nech to už bolo tak, alebo inakšie, hrozno sa tu pestuje celkovo na ploche až 300 000 hektárov a iba 15 z nich obhospodarujú manželia Viera a Yves Eychenne, niekedy s pomocou  svojich  dvoch už dospelých detí, syna Mathieua a dcéry Katyi. Pani Viera však v minulo roku získala ocenenie ako „vinárka roka“ – a to je už skutočne veľké uznanie. To sa ušlo aj ich ružovému vínu, ktoré v uznávanom vinárskom sprievodcovi Hachette dostalo tri hviezdičky a jedno srdce. Môžeme to prirovnať takému hraniu semifinále v súťažnom ročníku Ligy majstrov. Ale rodina Eychenne žije pevne na zemi. I keď tento región je plný slnka, môže sa ľahko stať, môže sa ľahko stať, že tých dažďov i dní so zatiahnutou oblohou môže byť viac, ako sa patrí – a už sa to prejaví na kvalite vína.

Ich vína sa nepredávajú ani v hypermarketoch, ani v o niečo menších supermarketoch, ale v kvalitných vinotékach či iných špecializovaných obchodoch. Poznajú ho aj v Nemecku, Rakúsku, Česku a teraz už aj na Slovensku. Pán Yves je elegantný Francúz so všetkým, čo k tomuto národu patrí. Na rozdiel od svojich krajanov miluje históriu, čo sa mu nemožno čudovať, veď pochádza z jedného z najstarších francúzskych miest vôbec. Tak napríklad veľmi dobre sa cítil v Košiciach i Bratislave, i keď naše dve najväčšie mestá ťažko porovnať s jeho Béziers. Slovensko má však úprimne rád celé, veď mu dalo životnú družku a okrem toho i keď tými antickými pamiatkami  veľmi neoplýva, ale so zaujímavými dejinami, či unikátnymi historickými objektmi sa môže stretnúť prakticky v každom našom meste.

Pani Viera, dnes už skúsená vinárka, vie o víne svoje. Dalo by sa to zhrnúť do niekoľkých viet, laikovi to musí stačiť. Takže základom musí byť  zdravé, kvalitné hrozno – a víno sa urobí samo ! Nuž, je to veľmi stručný návod, ale niečo na ňom je. S révou sa jednoducho musí ako s dieťaťom. Starať sa o ňu takmer každý deň. K tomu ešte musí byť kvalitná pôda, veľa slnka , ťažká práca vo viniciach, pravidelné stretnutia so svojim enológom, ktorého dobrý vinár vo Francúzsku musí jednoducho mať, i keď ho treba poriadne zaplatiť... Potom ešte netreba zabudnúť na návštevy laboratórií a tak trochu sa obávať, aby nepršalo viac ako treba. Výsledkom sú potom fľaše kvalitného vína rodiny Eychenne pod značkou Barthe. Z tohto názvu tak trochu počuť aj hudbu...

„Za každou fľašou vína sa skrýva človek, ktorý ju plnil, teda cítiť v jej obsahu osobnosť vinára“, hovorí pani Viera. Jej manžel pridáva, že práve ona dala ich produkcii dušu a srdce, napriek tomu, že nevyrástla vo viniciach a jej rodina nemá vinársky pôvod. I keď o tom už nehovorí, možno ich víno je preto také dobré, lebo v ňom cítiť spojenie francúzskej elegancie so širokou slovanskou dušou.

Niektoré naše médiá hovoria o pani Viere ako o vinárke slovenského pôvodu. Ale prečo jednoducho nenapísať, že je Slovenka ? Veď ňou je, cíti a myslí ako Slovenka a to, že má dva domovy, je predsa len jej výhoda. O „slovenskom pôvode“ môžeme hovoriť v súvislosti s treťou – štvrtou generáciou našich krajanov v zahraničí, ktorí síce vedia, odkiaľ pochádzali ich pra-pra rodičia, ale po slovensky nevedia už ani slovo a nikdy v krajine  svojich predkov neboli. To rozhodne nie je prípad Ing. Viery Eychenne...