S nádejou i obavami sledujeme dianie vo svete. Ani jeden deň sa však nezaobíde bez toho, aby nás média alebo politici neoberali o radosť zo života. Už sa ani nepamätám, kedy nám naposledy oznámili niečo pozitívneho, z čoho by sa dalo usúdiť, že predsa sa len všetko na dobré obráti. Hrmot zbraní však prehlušuje volanie po mieri a je už natoľko hlučný, že pobláznil hlavy nielen politikov a generálov, ale aj obyčajných ľudí. Nedávno nás o tom presvedčil americký spisovateľ a publicista Mark Dice, keď  testoval svojich krajanov a zisťoval - koľko je v nich mierumilovnosti. Vybral sa do ulíc a na pláže San Diega v Kalifornii s mikrofónom a kamerou, aby ich požiadal o pomoc. Prezident Obama vraj potrebuje ešte niekoľko podpisov, aby mohol z vôle Američanov, potrestať Rusko, za ich vojenskú podporu separatistov, na Ukrajine. Je vraj rozhodnutý, zasadiť tejto krajine preventívny jadrový útok. Je to jediný možný spôsob, aby Spojené štáty, ostali aj naďalej superveľmocou, vysvetľoval okolo idúcim. A okolo idúci mu podpisovali a svojimi podpismi schvaľovali atómový útok na Rusko. Výsledky tohto svojho prieskumu, zverejnil potom na svojom Twiteri a You Tube. Zverejnil takýchto nachytávok už viacero, dokonca okolo idúcich navádzal pred tým, aj  za zrušenie Listiny ľudských práv, imunity pre Obamu za akékoľvek zločiny, no niečo takého, ako je preventívne napadnutie inej krajiny atómovou bombou, ktorá je sto krát silnejšia, ako bomba zhodená na Hirošimu - to tu ešte nebolo. Také čosi, pokiaľ si dobre pamätám, vypustila zo svojich úst len Tymošenková, keď ju prepustili z väzenia a zaželala Rusku, aby bolo atómom zničené a spálené.

Každý, kto sa dnes kritický vyjadrí na adresu súčasnej Ukrajinskej politiky doma i navonok, je označený za človeka, ktorý sa dostal do objatia Putinovskej propagandy. Tá vraj ako divá zver, roznáša nepokoj do celého sveta. Nikdy som nebol v Spojených štátoch, no skutočne by ma zaujímalo, v objatí akej propagandy, sa to ocitli ľudia, ktorí sa podpisovali za jadrový útok na Rusko. Veď len blázna, môže čosi podobného napadnúť. Odpoveď na túto moju zvedavú otázku mi však dala v týchto dňoch samotná Hillary Clintonová, demokratická kandidátka na prezidenta Spojených štátov. Ak je pravdou to, čo napísala Pravda zo dňa 15 júna 2015, pod článkom - Clintonová - Rusko je tradičným nepriateľom a zahájila týmto vyhlásením  predvolebnú kampaň, potom sa nečudujme, že obyčajní ľudia tiež reagujú na podobnú rétoriku, aká vychádza z úst, jej popredných politikov. Pre nás Europanov, to však neveští nič dobrého. Znamená to, že v našej blízkosti sa neprestane hrmotať so zbraňami, ani po výmene prezidentov.