Matovičova vláda nedostala tradičných sto dní „pokoja“ na domestikovanie vo verejných funkciách... Pochopiteľne. Ambiciózni, no rozumní ľudia poznajú (aj rešpektujú)  varovanie múdrych: „Pamätaj čo potom, ak sa tvoje najväčšie želanie splní!“ Milionár Igor z Trnavy o uchopení moci sníval už dlho. Pripravoval sa v duchu na vládnutie minimálne od roku 2006, keď nevysvetliteľne prepísal celý majetok na svoju manželku Pavlínu. Urobil z nej tak najbohatšiu učiteľku v Európe. Igor Matovič túžil po dni, keď bude môcť svojich protivníkov mlátiť hlava-nehlava z piedestálu.

V plnej nahote sa však teraz – mesiac a pol od parlamentných volieb 2020 odhalila jeho skepsa, či mu to osud raz prifúkne... A veruže „pridul“ s mohutnou prílivovou vlnou hlasov, ku ktorým výrazne a prekvapivo prispeli obyčajní cigáni aj neobyčajní väzni. Najväčší boss slovenského podsvetia Mikuláš Černák, zapletený do 16 mafiánskych vrážd, dokonca cítil potrebu vykričať to z väzenia nahlas do médií: „Volil som Matoviča, Borisa Kollára za mafiána nepovažujem.“ Veta, ktorú v rozsiahlom rozhovore priniesol portál Topky.sk, nahradila koronovanej vláde nielen maturitné vysvedčenie, no minimálne harvardský diplom. Vzápätí sa k Černákovi pridal v médiách tiež vodca piešťanských piťovcov Róbert Bíly.

Neobyčajné referencie

To sú pre lídra obyčajných ľudí veľmi neobyčajné referencie! Rovnako ako skutočnosť, že by premiér vymenovaný hlavou štátu stratil jej dôveru ešte pred hlasovaním o dôvere v parlamente. Spolu s predchádzajúcim vypracovaním a predložením programového vyhlásenia vlády SR ide o ústavný akt. Zaslúži si preto plnú pozornosť, vážnosť a prioritu. Nie však pre Matovičovu vládu. Lebo Igor Matovič vo funkcii premiéra vlády, vrasteného nohami pevne medzi pultom s mikrofónmi a vlajkoslávou, tam stojí v kroji nešťastného pesničkového Macejka so zabudnutými cepmi. On a jeho vláda pracujú od rána dlho do noci, ešte aj cez víkendy. A vďaky sa nedočká! Netuší, že bumerang osudu mu len vracia nezodpovedné burcovanie, nenávistné osočovanie a opozičné intrigy. Pravda je, že slovenská vláda s hovorcom Matovičom nerobí o nič viac, ako by v situácii koronavírusovej epidémie musela konať a konala akákoľvek vláda. Tak Pellegriniho, Kollárova, Kotlebova, Sulíkova, Kiskova, Trubanova, Harabinova, či vláda úradníkov vymenovaná v stave núdze prezidentkou republiky. S jemu vlastnou sebaľútosťou si narcistický Igor Matovič na sociálnej sieti poplakal, ako závidí bývalým predsedom vlád Robertovi Ficovi, Ivete Radičovej a Petrovi Pellegrinimu, že dostali obvyklých sto dní na rozbeh.

Hodina pravdy

„A navyše opozícia, rôzni múdrosráči a médiá vlastnené oligarchami nasadili voči nám tú najzákernejšiu politiku, akú len v mimoriadne ťažkej dobe nasadiť mohli,“ pokračuje Matovič. Zabudol vôl, že opozičným teľaťom donedávna bol – tlačí sa mi do pera... Odrazu mu prekážajú mainstreamové médiá, ktoré ho dlhé roky nekriticky a účelovo tlačili po rebríku hore... K moci alebo na verejné popravisko? Ukáže spravodlivo čas. V stredu 22. apríla 2020 odbíjala Matovičovej vláde prvá hodina pravdy. A ministerský predseda, ktorý má rozhodovať, prinášať riešenia a viesť národnú pramicu rozbúrenými perejami správnym smerom, pár dní predtým tápal, habkal a pýtal sa na riešenia televíznej moderátorky. O virtuálnom programovom vyhlásení avizoval, že bude mať aj sto strán... „Viac než počet strán programového vyhlásenia ma zaujíma, či v ňom obsiahnuté opatrenia budú v súlade so spoločenskou objednávkou vyjadrenou občanmi vo voľbách, ako aj s prísľubmi politických strán, najmä v prioritných oblastiach, ktoré sledujem. Tie totiž boli aj obsahom povolebných rozhovorov s politickými stranami,“ uviedla prezidentka Zuzana Čaputová. S farebne zladeným rúškom cez ústa skonštatovala, že z úradu vlády doposiaľ nemá znenie programového vyhlásenia vlády a nie je zatiaľ k dispozícii ani verejnosti. „Priestor pre širšiu odbornú a politickú diskusiu navrhovaných opatrení už teda nebude,“ dodala. Premiérovi tým kulantne pripomenula slovenské príslovie: „Sľúbiť je pansky, nesplniť cigánsky.“

Psychicky labilný egocentrik

A zabávač Matovič, inšpirovaný kedysi obľúbenou televíznou šou Možná přijde i kouzelník, vyťahuje v priamych prenosoch z klobúka bielych králikov schopných riešiť bolesti podnikateľov a bohatých. Najskôr v krízovom štábe preceňovaného vedca – prezidentského špekulanta Roberta Mistríka, potom všetkého schopného ekonomického globtunelára Ivana Mikloša, rozpočtovo zodpovedného a poslušného finančného poradcu Ivana Šramka i ďalších. Aby ich v prípade neúspechu mohol obetovať a v politickej aréne podhodiť levom...

Napokon, v nedeľu 19. apríla 2020 prišiel predpoludním do budovy úradu vlády premiér „celý v bielom“ a víťazoslávne ho vytiahol z klobúka. Jedinou relevantnou informáciou, ktorá sa o tom v médiách objavila, bola o počte strán – 121 strán!

„Od tejto vlády sme toho veľa nečakali, ale ak si Igor Matovič dokázal za mesiac vytvoriť len zástup pseudonábožensky fanatických nasledovateľov, je to sakramentsky málo,“ vraví o situácii politológ, pedagóg a publicista Eduard Chmelár. Anna Belousovová snažiac si zachovať dekórum dámy glosuje situáciu slovami: „Krajinu vedie psychicky labilný egocentrik.“ Líder opozície Robert Fico odložil respirátor i diplomatický slovník a spod čierneho rúška pred budovou parlamentu po početných úmrtiach seniorov v zariadeniach sociálnych služieb v Pezinku a Martine a po panike v rómskych osadách nahlas zvolal: „Premiér je psychopat. Však to už všetci hovorme otvorene. To nie je náš výmysel, to sa o ňom na Slovensku verejne hovorí.“

Milionári v ministerských kreslách

Politický mariáš o životy Slovákov pokračuje a karty do ďalšieho kola hazardnej hry sa v Národnej rade Slovenskej republiky rozdávali pred hlasovaním o dôvere vláde Igora Matoviča v stredu 22. apríla 2020.

V literárnej pozostalosti Oscara Wildea nachádzame vhodný povzdych: „V živote sú dve tragédie: jedna je neuspokojiť svoju túžbu, druhou je uspokojiť ju.“

Parlament hlasoval o dôvere novej vláde a napriek všetkému jej ju vyslovil. Nenašiel sa ani potrebný počet statočných, ani zástup spravodlivých, ktorí by zvolali, že trnavskému nudistovi v rúchu premiéra hlas nedajú! V poradí je to už 14. kabinet gazdujúci chudobnému ľudu pod Vysokými Tatrami. No prvý s milionármi v ministerských kreslách a prvý, disponujúci ústavnou palebnou aj hlasovacou silou v parlamentných laviciach. Boh opatruj Slovensko! Bude táto vláda tancovať na hroboch seniorov jedno leto? Alebo s hrobárom pravicových vlád Richardom Sulíkom dokáže ohlupovať národ dlhšiu záhradkársku sezónu? No možno spletenec spolupáchateľov vydrží pre biznis bánk a finančných žralokov celé štvorročné funkčné obdobie... To všetko sa v najbližšej budúcnosti ukáže. No už teraz jarný vánok prináša premiérovi Matovičovi z diaľky tichučké gitarové tóny preludzujúceho Johna Lennona: „Neplač, keď sa tvoje sny rozbijú na črepy. Veď črepy sú šťastie.“