Počas dlhých rokov sa Slovenské národné noviny dlhodobo, na rozdiel od väčšiny médií tzv. hlavného prúdu, obracali na profesora Richarda MARSINU, doktora vied, vtedy, keď sa hľadali vedecké argumenty o slovenských dejinách, dejinách na Slovensku, neraz v prudkých sporoch. Povedzme aj vtedy, keď išlo o medializované tvrdenie, že v Nitre vzniklo najstaršie biskupstvo v strednej Európe.

Na otázku našich národných novín (SNN č. 5/2016) v rozsiahlom a podrobnom texte odpoveď prof. R. Marsinu znela: „Jednoznačne treba povedať, že to nie je omyl, ale treba to spresniť — Nitrianske biskupstvo je najstaršie vo východnej časti strednej Európy, ale trvalo krátko. Biskupstvá vznikali na územiach, kde už kristianizácia dosiahla určitý stupeň, lebo na vznik biskupstva bolo treba súhlas Ríma, pápežskej stolice. V Nitre biskupstvo vzniklo v júni 880, je to spomenuté v pápežskej bule, okrem mnohého iného biskup bol vysvätený na výslovnú žiadosť Svätopluka. V okolí, napríklad v Prahe vzniklo biskupstvo až v roku 973, v Ostrihome až na začiatku druhého tisícročia, približne okolo roka 1002, pokiaľ ide o Krakov, predpokladá sa, že to bolo koncom desiateho storočia.“ 

KRESŤANSKÉ SLOVENSKO 

Pre profesora Marsinu na základe jeho štúdií bolo zrejmé, že Slovensko, teda územie dnešného Slovenska, bolo kresťanské kontinuálne. Kresťanské bolo od deviateho storočia a potom od jedenásteho storočia doteraz. Najpozoruhodnejšie pri výskume starých dokladov v súvislosti s Nitrou je významná už existencia listín z deviateho storočia. Pre nijaké iné mesto na Slovensku takýto písomný doklad nemáme. To napokon nemáme, ani ak ide o Veľkú Moravu. Ďalšie dve najstaršie listiny, ktoré sú dodnes zachované v origináli, sú tiež spojené s Nitrou, sú to Zoborské listiny z rokov 1111 a 1113. 

Ostrihom pri svojom vzniku nedostal územia na juh od Dunaja, tých bolo minimum, ale väčšina bola na sever od Dunaja. Môžeme povedať, že Ostrihomské arcibiskupstvo dostalo územia, kde bola tradícia kristianizácie najsilnejšia a v tom čase najživšia.

Na záver rozsiahlej argumentácie, ktorú tu z priestorových dôvodov neuvádzame, prof. R. Marsina konštatoval, že „z pohľadu histórie sv. Cyrila a Metoda skutočne nemožno považovať za prvotných kristianizátorov na našom území, to skutočne nemožno. Sv. Cyril a Metod však boli rozširovateľmi územia kristianizácie, svedčí o tom nitriansky Pribinov kostol...“ 

Podrobná faktografia, uverejnená V SNN, je aj cenným odborným stanoviskom k závažnému, svojho druhu prvému dokumentu RTVS o misii solúnskych bratov, ktorý sa opiera o vedecké autority. 

MIKULČICE A KOPČANY 

Koncom roka 2013 sa venovali SNN archeoparku v Mikulčiciach. Archeológovia tu postupne od roka 1954 objavili jedenásť kostolov, ich základy. Spolu s veľkomoravským kostolíkom – kaplnkou sv. Margity Antiochijskej – sa po výskumoch v roku 2013 už hovorilo o aglomerácii. Kaplnka v Kopčanoch bola a je totiž jedinou zachovalou stavbou, preto sa vtedy hovorilo o mikulčicko-kopčianskej aglomerácii, kľúčovom centre Veľkej Moravy. V archeoparku na moravskej strane bola pozoruhodná mapa veľkomoravského „zjednocovacieho procesu od tridsiatych rokov 9. storočia až po smrť kráľa Svätopluka I. Veľkého v roku 894 vytvorená podľa B. Kleina, A. Ruttkaya, R. Marsinu v roku 1994 a J. Dekana z roku 1976“. Päť Slovenských vedcov, päť slovenských autorít, päť napospol matičiarov, sčasti členov Historického odboru Matice slovenskej, sa rozhodujúcim spôsobom zapísalo do mikulčických análov. Profesor Marsina je uvádzaný ako znalec všetkých historických prameňov, kde je zmienka týkajúca sa dnešného územia Slovenska, a jeden z dvoch prvých svetských historikov, ktorý skúmal Zoborské listiny z rokov 1111 a 1113. Tie nemajú páru v celom súbore archiválií a dokladajú prevažne slovenské osídlenie až tretiny nášho dnešného územia (píše sa o tom v SNN 43 — 44/2013). 

TATÁRSKE PUSTOŠENIE 

Medzi pozoruhodné diela patrí kniha Tatársky vpád. Sprístupňuje, povedané dnešným jazykom, zrážku civilizácií na našom území v trinástom storočí v rokoch 1241 — 1242. Profesor Marsina o tom publikoval dokumenty ešte v roku 1971, lenže v latinčine. Jestvuje mnoho listín týkajúcich sa dejín Slovenska a tohto obdobia. Knižne však vychádzajú po prvý raz v latinskom origináli a zároveň v slovenskom preklade. Mimoriadne je, že sú to prvé slovenské preklady a osobitne vydarené prebásnenie dvoch textov. Je to Smutná pieseň Roderiga a Nárek nad zničenou uhorskou krajinou. Autorom kvalitného, hodnotného prebásnenia je Miloš Marek, konštatoval prof. Marsina pre SNN v septembri 2012. A doplnil: „Nič a nikdy nemožno zjednodušovať, ale dá sa povedať dnešným slovníkom, že je to zrážka kultúr, azda zrážka civilizácií, ktorá sa vtedy odohrávala na našom dnešnom území. Tu už prevládala kresťanská kultúra a tatársky vpád, v skutočnosti však mongolský vpád, predstavoval úplne inú kultúru, iný prístup. Cenné je, že máme o tom svedectvá súčasníkov, zachovali sa základné pramene, máme svedectvá napríklad o tom, aký iný bol vzťah k ľudskému životu, bol to obrovský rozdiel...“