Darmo, my na Slovensku sme už raz takí. Väčšina z nás vymenuje v priebehu niekoľkých sekúnd množstvo speváckych i filmových hviezdičiek, pozná i zopár politikov. Kto však niečo vie o našich vedcoch svetového významu? Priznajme si: nič, alebo takmer nič. Veď pred piatimi rokmi o prof. RNDr. Milanovi Melnikovi, DrSc., vedeli iba ľudia z úzkeho vedeckého okruhu a jeho študenti. Až potom ho však verejnosť spoznala – a to „iba“ vďaka kampane pred voľbami prezidenta SR. Jeho odborný životopis s výpočtom aspoň najdôležitejších vedeckých a pedagogických úspechov síce mnohých zaujal, vzrástlo naše národné sebavedomie – ale žiaľ, to bolo všetko...

Vo voľbách občania dali pred ním prednosť tým, ktorých poznali z ich pôsobenia na domácej politickej scéne. Úspešný, ale zároveň skromný vedec svetového mena jednoducho neuspel. V našom vedomí akosi stále pretrváva názor, že za prezidenta máme voliť iba osobu, ktorá dovtedy šúchala parlamentnú, alebo ministerskú stoličku. Našťastie, profesora Melnika tento neúspech neodradil a rozhodol sa kandidovať na funkciu hlavy štátu aj v roku 2014. Samozrejme, je bohatší o skúseností, ktoré získal v prostredí, aj preňho dovtedy neznámom. Teda v tom, v ktorom sa pohybujú zástupcovia agentúr pre výskum verejnej mienky, politickí komentátori z novín, rozhlasu a televízie, lobisti z rôznych volebných štábov, či dokonca vyhľadávači rôznych senzácií a škandálov zo života prezidentských kandidátov.

Od vzniku samostatnej SR prešlo už vyše 20 rokov. Mnohí občania za ten čas však pochopili, že na čele krajiny potrebujeme nezávislú, skúsenú a morálne hodnotnú osobnosť. Takú, akou je práve prof. M. Melnik. Muž, ktorý – žiaľ – je vo svete známejší a uznávanejší ako na rodnom Slovensku. Práve jeho sa veľmi výstižne týka biblická pravda o tom, že doma nikto nie je prorokom . Napriek tomu by tento, voči nemu nie vždy vďačný domov, nikdy navždy neopustil. Spolu s manželkou dostal neraz ponuku na pohodlnejší a bohatší život v cudzine, ale každú, aj tú najlákavejšiu bez dlhého uvažovania odmietol. Pritom na mnohých svetových univerzitách mal často výrazne lepšie podmienky na výskum a prácu ako doma.

Výpočet úspechov prof. Milana Melnika, či už v samotnom vedeckom výskume, publikačnej a pedagogickej činnosti by skutočne zabral veľmi solídny priestor. Preto ich zaznamenávame, ako sa hovorí, iba telegraficky. Narodil sa v máje 1938 v obci Košická Nová Ves v rodine roľníka. Dnes už táto prímestská dedina prakticky neexistuje – stala sa súčasťou Košíc ako jedna z jej 22 mestských častí. Roľníka už tu nenájdete. Ani prof. M. Melnika, ktorého cesta z rodiska viedla na chemickú priemyslovku do Svitu a z nej na Farmaceutickú fakultu UK Bratislava. Jeho odborný a vedecký rast zaujal univerzity v zahraničí a tak nečudo, že viac ako desať rokov strávil na vedeckých pracoviskách vo Fínsku, Poľsku, Taliansku, Španielsku, USA a Kanade, okrem toho aktívne spolupracuje s univerzitami aj v Japonsku, Maďarsku a Indii. Je autorom 11 patentov a 390 pôvodných vedeckých prác. Ovláda šesť cudzích jazykov, je členom – korešpondentom Fínskej chemickej spoločnosti a čestným členom Chemickej spoločnosti USA. Doma ho najvyššie vedecké inštitúcie ocenili titulom Vedec roku 2002. Trikrát získal prémiu Literárneho fondu /2003, 2006, 2009/, v roku 2006 Cenu Juraja Hronca za výraznú reprezentáciu slovenskej vedy vo svete.

V súčasnosti sa tento vysokoškolský pedagóg, ktorý pôsobí na Farmaceutickej fakulte UK a Vysokej škole zdravotníctva a soc. vecí sv. Alžbety v Bratislave, rozhodol kandidovať za prezidenta SR s rovnakým heslom, s akým vstupoval do kampane v roku 2009: OSOBNOSŤ PRE SVET A SRDCE PRE SLOVENSKO. Už pred časom mu svoju podporu vyjadrili Slovenská ekonomická spoločnosť – Nezávislé združenie ekonómov Slovenska /NEZES/, Panslovanská únia, Konzervatívne Slovensko a Miestny odbor Matice slovenskej v Košiciach. Program tohto vedca svetového mena, ktorý nikdy v živote nebol v žiadnej politickej strane, možno veľmi stručne charakterizovať slovami RODINA – NÁROD – ŠTÁT, v ktorom sa prejavuje jeho sociálne cítenie, láska k Slovensku, plán na sústavnú znižovanie počtu sociálne odkázaných rodín, skvalitnenie stredného odborného školstva... Stručne povedané je to program, ktorý si musí získať nemálo podporovateľov na celom Slovensku.

Možno si niekto povie, že kandidovať vo veku 75 rokov je už trochu neskoro. Každý z nás však pozná ľudí, ktorí sú starí už ako šesťdesiatnici a na druhej strane iní prekypujú zdravým, či už telesným, alebo duševným aj vo veku 85 rokov a viac. Pán profesor je vo svojom okolí známy svojou fyzickou kondíciou, denne cvičí, pravidelne lyžuje, dlhé roky sa venoval futbalu i atletike. O jeho duševnej sviežosti a neustále aktívnej mysle by najlepšie vedeli hovoriť jeho študenti a kolegovia – akademický funkcionári. Je tu ešte ďalšia jeho silná stránka, ktorá robí z kandidáta na prezidentský úrad ešte silnejšiu osobnosť – jeho rodinné zázemie. Tvorí ho predovšetkým manželka Marta, uznávaná vedecká pracovníčka v oblasti histórie, dcéra – lekárka Dana a tri vnučky.