Ôsma novozvolená ruská Duma, dolná komora federálneho parlamentu, má 450 členov. Z toho takmer polovica, 218 poslancov, zasadla na prvom plenárnom zasadaní 17. októbra, mesiac po voľbách, do lavíc po prvý raz. Je to najväčšia obnova parlamentu od vzniku v decembri 1993. Prichádza pred prezidentskými voľbami, ktoré budú v roku 2024. Okrem toho pribudla aj nová parlamentná strana Noví ľudia. A v tom roku sa očakáva, ako a či sa vyrieši problém nástupníctva po prezidentovi Vladimírovi Putinovi alebo sa využije poistka, zmena ústavy, ktorá mu umožňuje kandidovať ešte raz.

To vyvoláva o ruskú Dumu záujem aj v zahraničí. Prvé ustanovujúce zasadanie otvorila Valentína Tereškovová, kozmonautka, prvá žena v kozme, ktorá bola ešte poslankyňou Najvyššieho sovietu zaniknutého ZSSR. Podľa tradície zasadanie otvára najstarší poslanec, ten však prenechal túto poctu žene a druhej najstaršej poslankyni. 

VEDÚCA OSOBNOSŤ 

Vlani práve V. Tereškovová navrhla takú zmenu ústavy, ktorá potom prešla v referende a umožňuje V. Putinovi kandidovať aj v roku 2024. Za predsedu dolnej komory federálneho parlamentu opäť zvolili člena vládnej strany Zjednotené Rusko päťdesiatsedemročného Viačeslava Volodina. Na Slovensku známeho najmä ako partnera, ktorý presadil vysoké ruské akademické ocenenie vtedy predsedovi NR SR Andrejovi Dankovi a udržuje s ním naďalej vzťahy. Predseda Volodin prišiel do Dumy pred rokmi z administrácie prezidentského úradu v Kremli a istý čas bol aj členom Rady bezpečnosti RF. Volodin je okrem iného známy aj ako polemik s parlamentnou komunistickou stranou, vystríha, aby nepokračovala v tradíciách, lebo zánik ZSSR spôsobilo skorumpované, korupčnícke komunistické sovietske vedenie strany a štátu. Pre cudzinca bolo zaujímavé sledovať stretnutie prezidenta s novým zložením federálnej Dumy 12. októbra v Kremli. Medzi prezidentom a poslancami, prevažne s rúškami či respirátormi na tvárach, bola vzdialenosť niekoľko desiatok metrov. „To sme ho mohli sledovať aj na televíznej obrazovke,“ skonštatoval jeden z opozičných poslancov, lebo po odznení prejavu prezidenta nenasledovala nijaká diskusia s poslancami, odznel záverečný potlesk a nebol priestor na nijaké poslanecké otázky. 

„Prezident Putin sa sústredil najmä na vnútorné problémy štátu. Hlavným nepriateľom (vragom) Ruska je chudoba, týka sa miliónov občanov, potom sú to problémy zdravotníctva, vzdelania a infraštruktúry. Cieľom má byť preto zníženie úrovne chudoby – musí jej byť dvakrát menej ako teraz.

CHUDOBA JE NEPRIATEĽ 

V súvislosti s tým predseda Dumy potom vyhlásil, že sa zväčšil počet parlamentných výborov na tridsaťdva. Otázka boja s chudobou bude kľúčová a prenesie sa aj do schvaľovania nového rozpočtu. Ten sa v RF prijíma na tri roky. Pôjde i o to v rámci cenových výkyvov zabezpečiť obyvateľstvu prístup k základným potravinám. Problém spočíva aj v tom, že málo majetné obyvateľstvo sa nachádza najmä v poľnohospodárskych oblastiach a je napríklad technický problém poukazovať im podpory či dávky alebo potravinové lístky elektronicky.

VŠENÁRODNÉ PRIORITY

Prezident okrem boja s chudobou a výrazného zníženia počtu núdznych označil za prioritu zachovanie, udržanie vitality národa, v čom sa zrejme odráža aj dosah covidovej pandémie. Podľa poslanca Žirinovského sa to týka najmä hrozby vymierania ruského etnika. Podľa prezidenta hlavným je pri ochrane národa udržať všenárodné priority. Ide o posilnenie zdravia obyvateľstva, zlepšenie životného prostredia a životných podmienok občanov. Je nevyhnutná ochrana duchovno-morálnych hodnôt a tradícií, zabezpečenie trvalého ekonomického rozvoja štátu, ochrana životného prostredia. S tým súvisí účinná ochrana krajiny a občana pred vnútornými i vonkajším hrozbami a zaistenie štátnej suverenity.

DOMÁCE PROBLÉMY

Z prehľadu súčasných problémov Ruska tri desaťročia od zániku ZSSR je zrejmý tlak na riešenie domácich problémov. Je to snaha, aby sa nemohli presadiť odporcovia a metódy najvýraznejšieho kritika Kremľa A. A. Navaľného alebo aby sa čo najviac zúžil priestor na ich šírenie. Prezident zostáva nad vládou i parlamentom, problémy sa však zrejme nezmenšujú. Štátna propaganda nie je efektívna. Zároveň je zrejmé, že v ére, keď niet dialógu s USA, EU a NATO, Rusko nemá inú cestu len sa okrem iného usilovať udržať si dôveryhodnosť spoľahlivého dodávateľa surovín, osobitne plynu, pretože pri riešení drastických následkov pandémie a boja s chudobou nevyhnutne potrebuje zdroje z predaja.