Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
Prijímame také zákony, ktoré slúžia ľuďom! – Stanislav Kubánek
Keď pred rokmi strana SMER-SD presadila vyplácanie vianočných príspevkov dôchodcom, tak exminister financií Ivan Mikloš tento krok charakterizoval slovami: „Je to predsa nesystémové riešenie!“ Pamätám sa nielen na tento jeho výrok, ale i na to, že časť dôchodcov, ktorá dovtedy volila SDKÚ-DS, už nikdy viac tento svoj omyl nezopakovala. Dnes už I. Mikloš pre médiá nie je vôbec zaujímavý a tak sa ho nikto nepýta na to, čo si myslí o súčasných opatreniach, ktoré prijali vláda a parlament. Napríklad o zvýšení čistej minimálnej mzdy cez reformu odvodov o 32 eur, či o zvýšení zľavy pri cestovaní vlakom do práce, o daňových úľavách na podporu výskumu a vývoja, o raste platov učiteľov o päť percent... Keď už som spomenul tých pedagógov, tak musím dodať, že všetci tí, ktorí pôsobia na základných a stredných školách dostanú k Vianociam darček vo výške sto eur!
Neviem, neviem, či by pán poslanec zopakoval slová o nesystémových opatreniach. Mohol by, má predsa právo povedať si čo chce. Najlepšie by bolo, keby ich predniesol v niektorej zo základných škôl. Ako sa hovorí, to, čo by počul z úst tamojších učiteliek a učiteľov by si určite nezaložil za klobúk!
Bez zveličovania môžem povedať, že parlament v minulých dňoch odviedol poriadny kus práce. Kvôli priestoru je skutočne škoda, že na tomto mieste sa nedá zverejniť všetko, o čom sme rokovali a najmä čo sme schválili. Chcem sa však zastaviť iba pri jednom: schválení zákona o zákaze exportu vody. Každému súdnemu občanovi je jasné, čo sme tým sledovali. Všetci predsa dobre vieme, že voda je základ života, nevyhnutná pre ľudský organizmus a je stále vzácnejšia. My jej máme, našťastie dosť. Na rozdiel od mnohých krajín. Preto aj niekto vymyslel prirovnanie, že sme akýmsi „vodným Kuvajtom“. Tá arabská krajina však dobre vie, že všetka ropa na jej území sa raz vyčerpá a bohatá krajina bude mať aj potom dosť peňazí na to, aby pitnú vodu kupovala v zahraničí, alebo ju za veľké peniaze vyrábala z morskej. Či im ju budú predávať aj naši potomkovia, to už bude závisieť iba od nich. My im však zanecháme také zásoby vody, že toto dedičstvo im budú mnohí závidieť. Je však nepochopiteľné, ako časť opozície útočila a stále útočí proti prijatiu tohto ústavného zákona. Samozrejme, jej argumenty sú nulové. Nikto z jej radov sa nezaujímal o to, aké stanovisko, vtedy ešte iba k pripravovanému zákonu, zaujal výbor pre životné prostredie pri Európskom parlamente. Keď štátny tajomník ministerstva životného prostredia Vojtech Ferenc informoval europoslancov o našej snahe chrániť si svoje vodné bohatstvo, tak v Bruseli boli naozaj milo prekvapení, niektorí doslova nadšení. Podľa nich sme vraj priekopníci niečoho nového a v budúcnosti, či už bližšej, alebo vzdialenejšej nás budú nasledovať mnohé krajiny.
Priznám sa, v posledných rokoch som najčastejšie cestoval v automobiloch a teda po železnici skutočne len sporadicky. Napriek tomu ma zaujíma, čo prinesie v každodennom živote bezplatné cestovanie detí, mládeže a seniorov vlakmi ŽSR. Ide skutočne o ojedinelú záležitosť nielen u nás, ale i z celoeurópskeho pohľadu. Ešte ani nezačalo a už z radov opozície sa ozývajú kritické pripomienky. Veď to je predsa najjednoduchšie...
Do konca roka nám zostávajú ešte dva mesiace a tak je ešte predčasné hodnotiť prácu nás, zákonodarcov. Pri všetkej skromnosti si však myslím, že tento rok sme urobili veľa. Prevažná väčšina nami navrhnutých a zároveň schválených zákonov sa týkala zlepšovaniu života tých, ktorí majú najnižšie príjmy, či už platy, alebo dôchodky. Pritom sme si našli čas aj na prípravu a prijatie zákona o zdravom stravovaní detí v školách. Zrejme preto, lebo aj tento, ako všetky ostatné sociálneho zamerania vzišiel od poslancov strany SMER-SD, opoziční kolegovia začali nie s tým, čo je na ňom dobré, ale s tým čo môže byť zlé. Nejde predsa o ústavný zákon a ako vždy doteraz, život ukáže, čo je na ňom dobré a čo sa môže ešte zlepšiť. Najskôr však literu zákona musíme uviesť do života a potom sa uvidí. Keby naši opoziční poslanci viac času a energie venovali svojej spoluúčasti na príprave tak potrebných zákonov, a nie, napríklad, na zbytočné diskusie o tom, že namiesto 1.septembra bude štátnym sviatkom 28.október, bola by práca NR SR oveľa efektívnejšia i z pohľadu voličov viac uznávaná. Že to nie je vždy tak, za to poslanci strany SMER-SD naozaj nemôžu...
Stanislav KUBÁNEK, poslanec NR SR