Prezidentská extáza 1

Slovenský prezident na deň výročia vzniku Slovenskej republiky vyznamenával. Tak to má byť. Tragikomédiou je, že vyznamenával ten, ktorý sa nijako o vznik Slovenskej republiky nezaslúžil a ani po jej vzniku ničím k jej blahobytu neprispel. Skôr naopak so svojimi pochybnými spoločnosťami zdieral občanov Slovenska. A títo si ho zvolili za prezidenta. Či ozaj, naozaj, to necháme na posúdenie konšpiračným technológom.

Faktom však je, že od svojho zvolenia sa nijako a ničím nevyznamenal, ak si odmyslíme jeho účinkovanie vo fan-klube tzv. demokraticky zvolených ukrajinských predstaviteľov, z ktorých bol nadmieru nadšený. Ale aj to už akosi u neho pominulo, lebo treba dúchať o inej pahreby, tak velia tí, čo veliť stále chcú. Po svojej novoročnej neliterárnej básničke v nej pokračoval, keď udelil vyznamenania ľudom, ktorý všetkými štyrmi, teda rukami aj nohami, boli proti vzniku Slovenskej republiky a harašili proti nej stále. Tak to už nie je ani tragikomédia, ale skôr by sa dalo povedať fraška. V tomto prípade, teda v prípade vyznamenaných osôb ide o fan-klub jeho súčasných poradcov, ktorí mu takto poradili, aby sme sa všetci čudovali.

Na fakte nič nemení ani to, že niektorí sú in memoriam. A skutočnou jahôdkou na tejto torte je právnik, ktorého ktosi zniesol zo sveta a nie je ani jasné to, či to bol niekto, ktorému vadilo, že veľa vedel alebo to bol on sám. Normálny občan Slovenska očakával, že prezident, ktorý keď sa bojovalo o samostatné Slovensko predával niekde v USA sendviče, vyznamená aspoň jedného alebo dvoch, ktorí sa o slovenskú štátnosť zaslúžili a ktorí ešte nie sú in memoriam. Takže už vieme, prečo niektorí českí novinári, z tzv. pražskej kaviarne vykrikujú, že nám závidia nášho prezidenta. Aj po tomto akte vyznamenania však na Slovensku vieme, že nám nie je čo závidieť....

Prezidentská extáza 2

Možno prvý a najkrajší komentár na novoročný prejav prezidenta Slovenskej republiky zaznel od priateľa s ktorým sme oslavovali Nový rok. Práve dojedol kapustnicu, keď skončil prejav a s neopakovateľnou filozofiou sa vyjadril takto: Nový rok sme oslavovali s hruškovicou, ale to ešte neznamená, že som predtým spadol z hrušky. Tým vlastne jadrne zhodnotil frázy, ktoré v prejave zaznievali a jadrne zhodnotil aj pózy, do ktorých sa snažil prezident postaviť, bez väčšieho úspechu.

Utečencov a emigrantov hodil do jedného vreca, aj keď medzi emigrantom a utečencom sú dosť zásadné rozdiely. Jeho snahy byť „matkou Terezou“ padli do priekopy hneď po udalostiach v nemeckom Kolíne a tak sa ukázalo, kto tu vlastne uskutočňuje politickú manipuláciu, ako sa v prejave prezident vyjadril na margo niektorých krokov vlády, ktoré sa ukázali ako prezieravé a v časovom slede udalostí aj nevyhnutné. Tí, ktorí počúvali prejav českého prezidenta Miloša Zemana, alebo vystúpenia exprezidenta Václava Klausa na Prime alebo na ČT 24 a porovnali to s vystúpením slovenského prezidenta museli mať dojem, že to nehovorí prezident SR a ešte v deň výročia jej vzniku, ale niekto iný. Tento „emigrantský úvod do šťukologie“ prejavu slovenského prezidenta mal svoju Adrianinu niť, pretože potom hneď prešiel na parlamentné voľby a slovenské predsedníctvo v Európskej únii. Neviem, či môžeme zdieľať prezidentove nadšenie, že budeme predsedať 28 krajinám a 500 miliónom ľudí v súčasnosti dosť nejednotnej EÚ. Na to však treba skúsených politikov.

A čo sa týka parlamentných volieb, tak prezident zvestoval o problémov v zdravotníctve a školstve, ako o prioritách. Nuž na prezidenta dosť málo priorít/ na vyše milióna dôchodcov zabudol, tak ako aj na ďalšie/ a že vymenoval len tie, ktoré sa podarilo rozhasiť „Dzurindostanu“ tak, že budeme mať čo robiť, aby tu nehorelo, je tiež fakt. Adrianinu niť zavŕšil prezident výzvou, aby občania sa nevzdali práva voliť a prišli k voľbám, lebo v každej demokratickej krajine o všetkom rozhodujú ľudia. Múdri ľudia tohto sveta povedali, že tzv. slobodné demokratické voľby je najväčšia lož aká na svete existuje, lebo výsledok volieb obyčajne nikdy nevyjadruje vôľu národa, ale skôr partikulárne záujmy istej jeho časti, ktorú vymysleli liberáli, ale zatiaľ nič iné a lepšie neexistuje. Takže sme s tým zmierení a na to prezidentské deklamácie nepotrebujeme.

Pár dní po tomto prejave, v ktorom prezident povedal túto vetu: Aby si každý slušný človek bez rozdielu mohol povedať: toto je môj štát, ktorému dôverujem, zasa prišiel s nesmierne cennou iniciatívou, aby mohlo voliť aj tých 300 tisíc Slovákov čo sú mimo územia republiky, kde zasa povedal: Uvedomujem si, že mnohí z vás už stratili dôveru v štát, ale nič nie je dané, pokiaľ sa s tým sami nezmierime... Celkom jasná metastáza v extáze. Slovenský prezident ich takto zaradil na listinu zradcov štátu, len preto, že odišli za lepším bidlom, lebo je rozdiel medzi krajinou EÚ ako je Slovensko a napríklad Nemecko, o čom nikto nepochybuje.