Ako ináč si môžeme ako občania vysvetliť nerešpektovanie názoru väčšiny zo 150 členov slovenského parlamentu Andrejom Kiskom, prezidentom SR. Namiesto odporúčania zákonodarného zboru, poslancov Národnej rady SR zvolených väčšinou slovenských občanov, prezident pri svojom rozhodovaní uprednostnil zvláštnu skupinu sudcov, poradcov hlavy štátu, vyvolených „bohvie“ akým spôsobom. Je celkom možné, že tí sa pri výbere vhodných kandidátov rozhodovali možno na základe politickej objednávky, keďže v parlamente majú prevahu poslanci strany Smer-SD. Dokonca sa nedá vylúčiť ani podozrenie, že si vyrovnávali osobné účty s nepohodlnými kolegami. Je preto len prirodzené, že Národná rada SR odmieta požiadavku Andreja Kisku na doplnenie adeptov na členov Ústavného súdu SR.

Tí čo by chceli urobiť paralelu s rozhodovaním jeho predchodcu Ivana Gašparoviča, ktorí odmietol vymenovať za generálneho prokurátora Jozefa  Čentéša, sú na hlbokom omyle. Pretože predchodca A. Kisku sa neopieral o názory vyvolenej skupinky osôb, ale jasne a zreteľne zdôvodnil svoje rozhodnutie. Tento krok koncom roku 2012 zdôvodnil pochybnosťami, ktoré sprevádzali jeho voľbu v parlamente, ako aj to, že ako prokurátor v júli 2011 skartoval výpoveď poslanca Igora Matoviča o korupcii v politike.

Exprezident za kľúčové pri svojom rozhodnutí o nevymenovaní J. Čentéša označil "politický cirkus" okolo voľby generálneho prokurátora v parlamente, ako aj nedôveryhodnosť a chýbajúcu nestrannosť J. Čentéša, ktorú mal preukázať tým, že za takých okolností prijal kandidatúru.