Kým sa slovenský premiér Róbert Fico bol 9. mája pokloniť pamiatke padlých na Slavíne, slovenský prezident sa vydal radšej iným smerom, do Košíc, do detskej nemocnice. Deň predtým sa poklonil síce pamiatke padlých v Seredi, kde otvoril aj Múzeum holokaustu. Ale jednoducho mal byť na Slavíne. A nie inde. Pri nakrúcaní stále viac a viac trápnejšej televíznej relácie O päť minút dvanásť pri príležitosti 71. výročia víťazstva nad fašizmom rečnil o všetkom možnom len nie o postate toho výročia. A najviac o Kotlebovi, čo je naozaj smiešne, pretože tvrdiť, že extrémizmus bol príčinou druhej svetovej vojny je o svetle existujúcich historických faktov je skutočne scestné. Dnes už existuje dostatočné množstvo historických kníh, ktoré analyzujú príchod Hitlera k moci v Nemecku, ako aj  skutočné príčiny tak prvej ako aj druhej svetovej vojny. A príčinou potenciálnej tretej svetovej vojny nie je a nebude pán Kotleba. A liečiť si týmto pánom svoje prezidentské zlyhania nie je v čase takéhoto výročia vhodné.   

Treba si veci povedať na rovinu, keďže sa prezident obával, že ho účastníci pietneho aktu na Slavíne vypískajú, mohol sa ísť pokloniť pamiatke padlých na Duklu. Jeho klapancie, ako musí Slovensko ťahať za jeden povraz sú v tomto prípade naozaj podozrivé, keď za každú cenu snažil vyhnúť účasti na Slavíne, kde prišiel premiér, hoci ten je po vážnej operácii. Český prezident Miloš Zeman išiel tento deň na ruské veľvyslanectvo v Prahe a samozrejme netáral o extrémistoch, ale sa zmysluplne  zamyslel nad dnešným svetom. A v susednom Česku nevydávali k tomuto výročiu také stanoviská, ako nejaká strana trpaslíkov zvaná OKS, ktorej predstavitelia si dovolili v menej polovice Európy hovoriť o povojnovom zotročovaní /akože komunistickom/ v ktorom vyrastali a nejaké zotročenie na nich nebadať, iba ak rozumové.