Zvyknem nakupovať vo všetkých veľkých obchodných reťazcoch, či už je to Tesco, Billa, Kaufland, Lidl, ale aj v tých slovenských – Fresh či Jednota Coop. Ako vidieť, neuprednostňujem žiaden z nich. Akurát neviem stále pochopiť, prečo nemecký Lidl sa stáva pravidelným víťazom rôznych ankiet. Je síce pravda, že v médiách sa objavuje jeho inzercia častejšie než konkurentov, že jeho prevádzky sa veľakrát nachádzajú na frekventovaných miestach, ako sú železničné i autobusové stanice, či v ich tesnej blízkosti, ale to ešte predsa nie je dôvod k tomu, aby dostával môj hlas. Nielen ja, ale aj mnohí iní mu majú aj čo vyčítať. Napríklad, všetky jeho zľavy, konkrétne tie výpredajové pred koncom zaručenej trvanlivosti, končia pri tridsiatich percentách. Potom ich stiahnu z pultov a putujú – ako hovoria zamestnanci predajní – do kafilérie. Teda na rozdiel od konkurencie, ktorá len aby predala tovar nemá problém ho zľaviť dokonca až o 77 %. To bola zatiaľ najvyššia výpredajová zľava, s ktorou som sa stretol v „našich“ hypermarketoch.

Ochrancovia životného prostredia Lidlu však vytýkajú najmä to, že zrejme v záujme šetrenia nemá predajné pulty, pri ktorých si zákazníci môžu kúpiť údeniny, syry, ryby, šaláty, atď. v hmotnosti, ktorú si sami určia. Pokiaľ si v Lidli chcú kúpiť, napríklad 200 dkg syra, tak si musia vziať dve balenia po sto. Inde túto požadovanú hmotnosť dostanú zabalenú v jednom kuse papiera. Nuž, keď zo škôl príde nová generácia, vychovaná už k prísnemu šetreniu obalových materiálov, tá si už v Lidli zrejme presadí svoje.

Aby sme však iba nekritizovali – v súvislosti s trendom, menej cestovať za poznávaním do cudziny a využívať to, čo nám ponúka domov – Lidl prišiel zo zaujímavou iniciatívou. Každý zákazník, ktorý v niektorej z predajní kúpil tovar v hodnote aspoň 5 eur dostal dvojeurový kupón, ktorý v rámci akcie Slovensko krajina zážitkov môže do 31. marca využiť na zľavy od 20 do 70 % na zakúpenie vstupenky na niektoré z bohatej ponuky atrakcií. Napríklad na lanovky vo V. Tatrách, do Aquacity Poprad, Vodného parku Bešeňová atď. Tak teda výška zľavy, ktorú si každé zariadenie určilo, sa môže zaplatiť dvojeurovými kupónmi.

Kupujúci teda od 22. júna do 30. augusta kupovali rôzny tovar a najmä potraviny, platili zaň v hotovosti, alebo bankovými kartami a pokiaľ ich výdavky boli nad 5 eur, dostali s pokladničným blokom aspoň jeden zľavový kupón plus útlu publikáciu kde všade sa môže využiť. Všetko sa zdalo v najlepšom poriadku, ale... S pribúdajúcimi dňami, pribúdali aj kupóny odhodené priamo v predajniach. Zákazníci po preštudovaní podmienok ako ich využiť cez naskenovanie QR kódov z nich a pridať ich k svojím objednávkam, mnohí z nich o celú akciu jednoducho stratili záujem. Dokonca aj niektorí známi s vysokoškolským vzdelaním sa mi zverili, že podmienky prihlásenia boli technicky príliš náročné a tak kupóny doma jednoducho vyhodili. Škoda,... Ich výroba, ako aj sprievodných publikácií stála Lidl určite nemalé financie a tie s najväčšou pravdepodobnosťou zaplatia zákazníci, pretože sa premietnu do cien.

Akcia má podporiť cestovný ruch na Slovensku. Do jej ukončenia je ešte ďaleko, takže je predčasné hovoriť a písať o jej prínose, či neúspechu. V každom prípade však môžeme konštatovať, že Lidl ňou znevýhodnil solídny počet svojich verných, skôr narodených zákazníkov, ktorí na svojich síce zastaralých, ale stále spoľahlivých mobiloch žiadne aplikácie nepoužívajú. Ale nielen tí odhadzovali podarované kupóny do koša. Jednoducho zdĺhavý a zložitý proces prihlasovania sa do vybraných lokalít odradil aj takých, ktorí boli schopní pracovať s drahými kupónmi pripomínajúcimi stieracie žreby.

Nechcem robiť predčasné uzávery. Želám všetkým zainteresovaným splnenie predpokladaných očakávaní: podnikateľom veľa návštevníkov a tým pre zmenu plno zážitkov, ktoré im sľubujú spolu s Lidlom. V nijakom prípade to však nebude také, aké organizátori „najkrajších výletov“ so zľavami na vstupenky až do výšky 70 % /ako to Lidl uvádza vo svojom bulletine/ očakávajú. Úmysel bol síce dobrý, ale...