Prudký nástup globalizácie, celkovej zmeny nielen politického, ale aj ekonomického života vyvoláva  naliehavo potrebu po 25 rokoch sa obzrieť späť.  Tento priestor tak na Slovensku ako aj v Čechách využila skupina analytikov, aby vydala originálny zborník s názvom Revolúcia alebo transformácie.

Prvé dielo tohto druhu vychádza k 25.výročiu dramatických udalostí roku 1989. Autori tak využívajú príležitosť znovu sa zamyslieť nad vývojom, nad problematickými udalosťami, lebo najmä sociálne zmeny, ktorí sa odohrali neboli bežnými udalosťami. Knihu pod názvom Revolúcia alebo transformácia dnes možno vidieť v popredných kníhkupectvách či už Prahy, Brna alebo Bratislavy – je to zásluha vydavateľstva Slovenskej akadémie vied VEDA a o. i. Ústavu politických vied SAV pod vedením M. Pekníka. O zásluhy sa delí s Filozofickým ústavom Akadémie vied Českej republiky a Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Toto je dostatočným vysvedčením, že riešenie vedeckej úlohy pod názvom Marx a spoločenské zmeny po roku 1989 je – zdanlivo paradoxne – aktuálne práve teraz. Tým je analýza prelomová – otvára kvalifikovanú a kritickú diskusiu o dôsledkoch štvrťstoročného pokusu o expanziu globálneho kapitalizmu. Nejde teda o popisnú kritiku, ale o mnohostranný rozbor na ktorom sa podieľali verejne známi i menej známi odborníci a odborníčky tak z Čiech ako aj zo Slovenska a z USA.

Globálna ekonomická kríza

Východisko je v tom, že udalosti, ktoré ovplyvnili a najmä zmenili životy ľudí v mnohých štátoch tak na Východe ako aj na Západe a v rozvojovom svete boli nielen historickým zlomom, ale za následok mali aj globálnu ekonomickú krízu, finančné a ekonomické prepady a očakávania sociálnych zmien k lepšiemu sa nenaplnili. To všetko je spojené so závažnými civilizačnými a ekologickými zmenami. No a tak sa z rôznych strán rozoberá aký bude budúci vývoj – smerujeme k revolúcii alebo k evolučným premenám, k transformácii?

Mapovať nedostatky

Je jasné, že od krízy môže vývoj smerovať k zmene, teda že treba mapovať nedostatky globálneho kapitalizmu – a najmä demonštrovať, že na jeho kritike sa treba podieľať, že sa treba na nej zúčastňovať a formovať jej podoby. Fakt, že sa to robí v prácach odborníkov z úplne rozličnou výbavou skúseností, že sa tu využíva unikátna spolupráca vedcov z dvoch štátov ako je Slovensko a Česko a rôznych vedeckých pracovísk v USA, robí výsledný súbor prác významným príspevkom do formovania nielen odbornej, ale najmä verejnej mienky. Je to dôležité najmä v „slovenskom preideologizovanom provinčnom prostredí“. Aby sme použili citát jedného z autorov, poslanca a vedca Ľ. Blahu, je tu plno „treťotriednych neoliberálnych inkvizítorov“. A tí chcú ovládať samozrejme ovládať mienku verejnosti a jednofarebnosť ponímania celého vývoja po zmenách pred dvadsiatimi piatimi rokmi.

Extrémne vychýlenie z rovnováhy

Fakt, že na Slovensku, na pôde Univerzitnej knižnice za účasti autorov predstavoval riaditeľ M. Pekník rozsiahlu štúdiu svedčí o intelektuálnej vyspelosti a schopnosti medzinárodnej komunikácie. Veď ide o kľúčové otázky svetového systému, ktorý je „extrémne vychýlený z rovnováhy“. Autori vychádzajú z jednoznačného presvedčenia, že prognózy „ nemôžu vychádzať len z euroatlantického kultúrneho okruhu a ani z výlučnej dominácie Západu“.

Toto je rozhodujúce východisko v ktorom sú vedci vlastne v priamom protiklade s každodenným úsilím médií a politiky formovať verejnosť o jedinej správnej politike a jedinom správnom euroatlantickom prístupe. Ako konštatuje jeden z amerických autorov  je „potrebná ďalšia zmena, lebo neoliberalizmus narazil na hranice svojej expanzie a zároveň odmieta – zatiaľ – uznať plný rozsah rakoviny, ktoré rozožiera jeho telo. Liberalizmus sa uchýlil sa k škrtom v štátnych rozpočtoch a technokratickému autoritárstv. To je založené na nadnárodných hospodárskych inštitúciách...jednou z hrozieb je prepad k reakčnému a nacionalistickému násiliu alebo k vojne o rýchle vyčerpávané zdroje“.

Podľa autorov sa „transnacionálna, nadnárodná kapitalistická trieda už sformovala a usiluje sa o presadenie transnacionálnej hegemónie prostredníctvom nadnárodných štruktúr. Tie majú nahradiť upadajúcu domináciu USA ako organizátora zhodnocovania a akumulácie kapitálu“.

Čo vlastne chceli ľudia v roku 1989

Autori pri bratislavskom predstavovaní knihy za jeden z dôvodov k medzinárodnej trojstrannej rozprave na tému revolúcia alebo transformácia označili práve udalosti roka 1989, k tomuto výročiu kniha vychádza. A je to aj príležitosť uvedomiť si čo to vlastne revolúcia je a čo to je transformácia. Treba sa nad tým zamyslieť práve teraz. Treba si totiž uvedomiť, že vtedy, pred 25 rokmi len menšina chcela kapitalizmus, 40 percent ľudí chcela demokratický socializmus a 40 percent zmeny systému. Ľudia vlastne v roku 1989 chceli transformáciu a nie revolúciu. Preto teda predstavy o podobe zásadnej zmeny v každej kríze – aj terajšej -treba mať, treba sa zamyslieť nad zásadnou otázkou  čo chceme alebop čo nás čaká– revolúcia alebo trasformácia?

Takto postavený problém je zásadný. Revolúcia alebo transformácia? Vyhlásil to pri predstavovaní medzinárodnej analýzy aj prof. Novosád, spoluautor Dejín sociálneho a politickému myslenia /2013/, ktorý prednáša sociálnu filozofiu na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií /BISLA/. Forma trialógu, kde si odborníci navzájom kladú otázky a vyžadujú odpovede, je na terajšie slovenské pomery výnimočná a podnetná. Osobitne ak ide o rozsiahlu prácu, ktorej cieľom je vzrastajúci záujem verejnosti rozšíriť na čo najširšiu verejnú diskusiu.