Z večera do rána, sa námestie v dedine, zaplnilo kolotočmi. Čo by to boli za hody, keby chýbali húsenkové dráhy, "reťazáky", elektrické autíčka, koníky, húpačky, strelnice? Už v sobotu od rána sa celou dedinou rozliehala hudba a námestie bolo zaplnené deťmi a "dospelákmi", všetkých možných kategórií. Tri dni to takto potrvá, kolotoče sa budú naplno krútiť od rána do večera, cukrári nebudú stačiť vyrábať cukrovú vatu a všade bude vyhrávať hudba.. Až do čias, keď deťúrence poutrácajú posledné centíky, ktorými ich obdarovali  rodičia, starí a krstní rodičia... Len Jurko s Natálkou, sa rozhodli neutratiť v tomto roku, na kolotočoch, ani cent. Prišli, popozerali sa a odišli domov. V ich hlavách sa totiž zrodil nápad: rozhodli sa pripraviť pre rodičov veľké prekvapenie. Stále si niečo pošuškávali, chichotali sa, no nikomu sa nepodarilo zistiť, čo to bude za prekvapenie.

- V sobotu večer sa dozviete, odpovedali na každú zvedavú otázku. Celý deň presedeli doma pri počítači a televízii. Ani ich nenapadlo ísť sa povoziť na kolotočoch. Jediný, kto sa rozhodol vyjsť z domu, bola ich matka. Napakovala do veľkej tašky množstvo všelijakého šatstva a odišla ním vraj obdarovať svoju kamarátku.

- Prídem až večer, oznámila svojmu manželovi. Dozri na kačicu v trúbe, aby sa neprepiekla, poučila ho, aby vedel, čo má robiť počas jej neprítomnosti. Čakali ju dlho do noci, no neprišla domov, ani v nedeľu ráno. Najsmutnejšie z toho boli deti, lebo tým zmarila ich dlho pripravované sobotňajšie prekvapenie. Otec iba sedel na verande, popíjal fľaškové pivo , fajčil a ustavične s kýmsi telefonoval. Matka sa nevrátila domov, ani v pondelok ráno, keď ich vychystával do školy.

- Mali sme pre vás nachystané prekvapenie k vášmu sviatku, pripomenul otcovi starší Jurko.

- Svatku? Akému sviatku?, začudoval sa otec.

- V sobotu bolo výročie vašej svadby, vysvetlil mu dvanásť ročný chlapec. Ak by ste sa pred trinástimi rokmi nestretli, nezobrali sa, ani nás by tu nebolo, zafilozofoval. Teraz je to už jedno, sobotňajšie prekvapenie sa nekonalo, tu máš dva lístky do Radošinského divadla, našetrili sme...

Matka sa nevrátila ani v pondelok po hodoch, nevrátila sa ani po ďalšie dni, týždne a mesiace. Po dedine sa rozprávalo, že naposledy ju bolo vidieť, ako zmizla vo dverách žltej maringotky a hneď za ňou, tam vošiel štíhli kolotočiar s fúzikmi, ktorého široko ďaleko poznali ľudia pod menom Chuan. Všeličo sa o Chuanovi povrávalo, vraj ho istý mäsiar dobil kvôli manželke až tak, že záchranári nevedeli, čí ho majú odviesť na chirurgiu alebo priamo na patológiu. Asi však z neho nevytĺkol všetky jeho chúťky, pretože už o krátky čas bolo počuť, že ho naháňal po dedine rozzúrený poľovník, s nabitou brokovnicou. Nebyť policajtov, tak by s ním skoncoval, pretože ešte pred maturitou, mu Chuan priviedol do iného stavu dcéru.. No a práve v tej žltej, povestnej maringotke v ktorej sa tieto príbehy odohrávali, zmizla aj matka dvoch deti. Odvtedy už o nej nebolo  počuť. Vlastne áno, poslala svojmu manželovi a deťom, dve pohľadnice, odkiaľsi z Čiech.

Prešiel rok a dedina sa znova zaplnila kolotočmi, ktorým komandoval chlapík s fúzikmi. Trocha pribral, no stále to bol ten istý Chuan, s očarujúcim úsmevom, neodolateľným šarmom, ktorý pobláznil už toľko mladých dievčat i vydatých paničiek. Aj teraz tu stál pri svojich elektrických autíčkach a lichotil každej ženskej ,ktorá bola trochu k svetu. Pomáhal jej do schodíkov i zo schodíkov, nechával zadarmo zviesť sa ich deťurencom alebo mladším súrodencom...proste len tak sypal zo seba všelijaké kolotočiarske pozornosti  fígle a komplimenty. Ani nepostrehol, kedy odišla z jeho žltej maringotky istá dáma. Opovržlivým pohľadom si ho  premerala a zabuchla dvere.  Už  o chvíľu však zaklopala na iné dvere, z poza ktorých to rozvoniavalo, vypečenou kačicou a vstúpila dnu. Bola to ešte stále krásna, vyzývavá panička, napudrovaná a navoňaná, za ktorou sa chlapi obzerajú.

- Mám pre vás prekvapenie, ozvali sa jej namaľované ústa. Od teraz nás bude o jedného viacej, vrhla zaľúbený pohľad na svojho manžela, ktorý sedel na verande, popíjal fľaškové pivo a fajčil. Pozri aký je len zlatý, ukázala mu malého drobčeka, zabaleného do perinky, aké sa predávajú pri kolotočoch. Ak si chce žena, užiť si s nejakým Chuanom, je dobré mať v zálohe aj ťuťmáka, pomyslela si.