Prejavy prezidentov sú vždy pod drobnohľadom, ani nie tak verejnosti, ako politikov strán, či rýchlo vykvasených politológov slovenských. Prejav slovenského prezidenta Andreja Kisku bol, vlastne mal byť, o stave krajiny. Je celkom pochopiteľné že sa v takomto vystúpení nedá zvládnuť všetko čo Slovensko bolí či kvári, to by musel byť prejav aké prednášal Fidel Castro. Slovenský prezident sa obmedzil na justíciu, zdravotníctvo a školstvo, teda témy ktoré bude opozícia pred parlamentnými voľbami usilovne „opakovať“ aj s odvolaním sa na prezidentov prejav o stave republiky. Čiže to nebola správa o stave republiky, ale o tom v akom stave sú niektoré povedzme rezorty, kde ide každom prípade o veľa peňazí. O justícii by mohol každý prezident rok čo rok hovoriť ešte ďalších päťdesiat rokov. Zdravotníctvo je dosť trhovo orientované, prísaha lekára je najmenej na desiatom mieste a chýbajú financie. V školstve sme premrhali, čo v ňom bolo dobré a stav sa stále zhoršuje. Na to netreba prezidentov alarm. Stav republiky- to sú ľudia ktorí v nej žijú, dôchodcovia živoria, rómska menšina je stále v stave v akom bola, akurát sa tu zvyšuje pôrodnosť. Prezident by mal cestovať nie lietadlom ale v vrtuľníkom, aby videl ako sa kántria slovenské lesy a drevo sa vyváža za južnú hranicu. Kamarát si urobil prevádzku u južných susedov, kde vyrába palety – pre Čínu. Ide na tri zmeny, ak vyrúbeme celé Slovensko aj tak to bude málo. Pritom sa strácajú vodné pramene. Pomaly na dedinách nebude čím kúriť. Tu sa začína „stav republiky“ a nie je to o nejakých čipoch, či iných nezmysloch o ktorých sa prezident zmienil a na dedinách nevedeli o čom hovorí. Pravdou je, že vďaka strane Smer sa podarilo stabilizovať verejné financie, čo však ešte neznamená, že si môžeme nasadiť ružové okuliare a snívať o vyrovnanom rozpočte. Verejné výdavky nielen podľa prognóz EÚ na Slovensku v najbližších dvoch rokoch budú prudko stúpať, keď sa ako tak ustália, dostaneme ranu do rozpočtu, ktorá bude Morová. Prestanú prúdiť financie z tranzitu plynu a prestane prúdiť aj plyn z Ruska cez Ukrajinu. Už nehovoriac, čo spôsobia sankcie na nemeckej ekonomike a tým následne aj našej. O energetickej politike rozhoduje EÚ a tá nám spôsobila, to čo bude nasledovať. Nie sme v tom nevinne, sme totiž členskou krajinou EÚ, čo znamená, že nie krajinou suverénnou. A je tu ešte reálna hrozba vystúpenia Grécka z EÚ a možno aj Veľkej Británie.

Osobitne sa treba zmieniť o tej časti prezidentovej správy, ktorá sa venovala zahraničnej politike. Tirády o tom v prejave, že „Slovensko nie je štátom o ktorom rozhodujú iní“ si mohol prezident odpustiť, lebo sú smiešne. Rozprávať o tom, že vo výdavkoch na armádu „sme na chvoste“ je tiež nepatričné, pretože počet našich vojakov netvorí ani jednu poriadnu divíziu, nehovoriac o pripravenosti a vybavenosti. Nevôľu vo verejnosti vzbudili aj slová o „morálnej povinnosti pomôcť utečencom“. Len tak pre zaujímavosť treba pripomenúť prezidentovi reálny fakt, tí najchudobnejší zostávajú doma a tam aj umierajú. Mal by si však vyskúšať ako je žiť vedľa neprispôsobivých občanoch a do prezidentskej záhrady nasťahovať jednu rodinu, po týždni by ho prešli reči o morálnej povinnosti. Zrejme je aj hluchý aj slepý, pretože emigranti sú len dôsledok toho, čo sa v Lýbii, Iraku či inde udialo, na čom sa podieľala aj EÚ a „slávne NATO“ dirigované USA. A kvóty sú o tom, že Slovensko „je štátom o ktorom rozhodujú iní“, ktorí sa o to všetko pričinili. Keby však existovali dobré vzťahy medzi EÚ a Ruskom, stačilo by sa dohodnúť s Putinom, aby otvoril možnosť pre emigrantov osídliť neobývané priestory na Sibíri. A bolo by veľmi rýchlo po probléme A. Kiska je príliš mladý a neskúsený, aby si pamätal, ako M. Kaddafi pýtal peniaze od EU, že zabezpečí stop emigrácii, lebo inak Európa „sčernie“ a robil to úspešne. A tak ho bolo treba zlikvidovať. Slovensku však hrozí aj emigrácia zo susednej Ukrajiny, pretože tam sa dejú a budú diať veci, ktorých dôsledky si neuvedomujeme. Schengenská hranica bude pre ozbrojených banderovcov „malina“ a nebudeme im vedieť čeliť. Prezident si mal uvedomiť, že toto je na kedysi na stále utláčanom Slovensku veľmi citlivá téma s ktorou sa neradno zahrávať.

Prejav prezidenta republiky o stave republiky bol taký, aký sa javí prezident za prvý rok svojho účinkovania na tomto poste. Slovensko si potrebovalo pred rokom zvoliť silnú osobnosť, ktorá by vystupovala suverénne a s priamym mandátom celého národa. Zvolili sme si takpovediac Sancho Panzu, ktorý na konferencii Globsecu povedal, že „éra optimizmu, že hranice sa meniť nebudú sa skončila“. To teda znamená, že nasledujúci prejav o rok bude nie o stave republiky, ale o „stave ohrozenia republiky“.