Aký je cieľ ruského návratu na Blízky východ, môže sa stať pre Moskvu druhým Afganistanom alebo bude mať úspech?

Na tieto a iné otázky dáva odpoveď rozsiahla štúdia najnovšieho vydania prestížneho mesačníka Le Monde Diplomatique pod názvom Chruščov, Putin a Assadovci. Podľa nej vstup Ruska na strane prezidenta Assada, keď predtým ZSSR podporoval v prezidentskom úrade jeho otca, má historické korene.

Zásahom do sýrskeho konfliktu chce ruský prezident Putin na Blízkom východe opäť vniesť do hry ruské záujmy v tejto oblasti, ale môže sa usilovať aj dosiahnuť prepojenia medzi riešením ukrajinskej krízy a riešením vojny v Sýrii. Ale ruský návrat na Blízky východ bude mať úspech vtedy, keď sa Moskve podarí vytvoriť podmienky pre medzinárodné politické riešenie sýrskeho konfliktu.

Putin je krok dopredu

Pri pohľade na medzinárodné rokovania o Sýrii, ktoré sa začali vo Viedni sa dá konštatovať, že Le Monde Diplomatique sa zrejme nemýli, keď konštatuje: ruský prezident  Putin koná  nielen rozhodnejšie , ale je aj úspešnejší ako americký prezident Obama. Spôsob akým zasiahol do sýrskej otázky opäť raz predviedla jeho partnerom na medzinárodnej scéne, ktorí sú zároveň jeho rivalmi, že je vždy krok dopredu.

Na druhej strane LMD konštatuje, že politika amerického prezidenta Obamu je lepšia než jej povesť. Obamove USA sa vzdali dobrodružného pokusu vynútiť si v Sýrii zmenu režimu pokiaľ sa nedosiahne udržateľné riešenie čo bude potom. Odstrašujúci príklad je pre Obamu Líbia,  jej trvalý rozklad. USA sa vzdali politiky  nového, ďalšieho pokusu o „nation building“, ktorá viedla v roku 2003 k invázii v Iraku a zvrhnutiu Saddama Hussaina ako aj politiky „leading from behind“, teda riadenia z pozadia ako to bolo v prípade francúzskeho bombardovania v Líbii, ktoré viedlo k pádu Muammara Kaddáfiho.

Koniec veľkých intervencií

Obama, pokiaľ je v úrade, tak ukončil vlastne éru veľkých vojenských amerických intervencií. V tejto situácii, konštatuje LMD v druhej veľkej analýze pod názvom Sýrske ponaučenia, sýrska lekcia, sa Putin stáva priateľom  v oblasti na Blízkom východe. Na sýrskej šachovnici urobila Moskva rošádu. Avšak oslabené USA ako aj pragmatické Rusko sledujú v oblasti naďalej svoje záujmy a tie sa nikdy nebudú úplne prekrývať so záujmami Európy, so záujmami Európskej únie. Pridať sa na stranu Washingtonu alebo na stranu Moskvy bude znamenať intelektuálnu kapituláciu Európanov, pritom však otvorene treba uznať taktickú prevahu Vladimíra Putina.