Dlhé roky sa vie, že voľby v USA  rozhodujú televízne debaty. A keďže aj my – v snahe byť svetoví - radi preberáme už takmer všetko z Ameriky, ťažisko tohtoročnej predvolebnej kampane  sa aj v Slovenskej republike prenieslo do éteru a na kyberpriestor. Z údajov uvedených na stránke Stratégie sa dozvedáme, že „Celkové výdavky politických strán na kampaň presiahnu 15 miliónov eur, čo je najvyššia suma v histórii“. V predchádzajúcich voľbách v roku 2016 minuli na kampaň 12 miliónov eur.

Dvojmiliónovú hranicu prekročila ako prvá koalícia PS/Spolu. Investovala už 2,12 milióna eur, pričom kampaň prioritne zamerala do Facebooku. Za sedem dní minula takmer 75-tisíc eur, najmä na vystatovanie sa so svojim „ponožkovým“ blokovaním parlamentu. Nasledujú strany : Smer-SD, OľaNO, SaS a Za ľudí, Most-Híd, SNS, Vlasť. Najnižšiu sumu zo všetkých sledovaných strán minula Kotlebová ĽSNS. Jej celkové výdavky do kampane sú podľa uvedeného zdroja aktuálne 557-tisíc eur. A potom, že na Slovensku niet peňazí... Ešte teraz ma bolia uši z toho kriku „demokratických“ opozičníkov, ktorých išlo od jedu roztrhnúť, že si vláda dovolila pár dní pred voľbami riešiť 13-ty dôchodok a dvojnásobné zvýšenie prídavkov na deti.   

Tohtoročné voľby 2020 ale lámali rekordy a priniesli prekvapenia aj v iných oblastiach. Finálové televízne diskusie prikovali k obrazovkám najviac divákov. Prvenstvo patrí televízii Markíza, ktorá ho dosiahla v utorok 25. februára. Jej diskusiu totiž sledovalo o 3 tisíc divákov viac ako o deň neskôr trojhodinovú debatu vRTVS. Počet  658-tisíc divákov je tohtoročným rekordom v nespravodajských programoch. Verejnoprávne médiá však vysielali besedu tak v televízií ako aj na rozhlasových vlnách, takže počet divákov a poslucháčov bol oveľa vyšší. Nesúhlasím s tvrdením niektorých novinárov vyzdvihujúcich údajne „nový“ formát televíznych diskusií v RTVS za účasti publika v štúdiu. Mladí redaktori si neoverujú fakty a nezaujíma ich zväčša nič, čo bolo predtým ako vyšli zo školy. Inak by vedeli, že novinkou bola takáto predvolebná debata v Mlynskej doline ešte v roku 2009 v prezidentskom dueli Ivana Gašparoviča s Ivetou Radičovou.

Pokiaľ by som mal hodnotiť obsah z pohľadu prínosu nových tvárí , schopnosti nových politikov diskutovať a vyjadrovať sa, či prezentovania zaujímavých myšlienok, tak debaty 9-tich strán s údajne najvyššími preferenciami by som úplne vyškrtol. Boli nudné, trápne ako obohrané platne. Ani jeden z tých známych lídrov prezentovaných mainstreamom neprekročil svoj tieň, všetci opakovali dookola už stokrát počuté... Svojimi postojmi, odpoveďami, návrhmi riešenia problémov i vystupovaním mňa osobne najviac zaujali: Monika Sofiya Soročinová (strana Vlasť), Eduard Chmelár (Socialisti), Anna Ghannamová (Dobrá voľba), Pavel Weiss (99% občiansky hlas), František Oravec (Máme toho dosť), Robert Švec (Slovenské hnutie obrody)...

Verejnoprávne médiá by si mali takýchto ľudí ponechať v kontaktoch a pozývať ich častejšie do debát a rozhovorov k aktuálnym aj povolebným témam. Najviac ma znechutil Ondrej Matej zo strany Hlas pravice. Nie preto, že tesne pred hlasovaním z volieb odstúpil a trápne napodobnil podvod na voličoch z prezidentských volieb s odovzdaním hlasov v prospech SulíkovejSaS. Otrávil ma zatuchnutou primitívnou kulackou rétorikou, ktorú bolo počuť (a niekoho snáď mohla i potešiť) maximálne tak do roku 1992. Jeho propagandistický výkrik, že „pôdu Slovensku ukradli v 50-tych rokoch komunisti, sociálni demokrati a socialisti“ ostal visieť v éteri bez povšimnutia. Oprávnene. Veď ako aj reagovať slušne na nevzdelanca a zamrznutého ignoranta, ktorý neakceptuje, že aj napriek násilnej kolektivizácii s mnohými negatívami a krutosťami, tá pôda Slovensku a hospodárom ostala.  Že na nej naši predkovia pracovali, pestovali úrodu a zabezpečili potravinovú sebestačnosť. Že tá pôda uživila nielen celý slovenský vidiek, no aj fajnových mešťanov a garantovala rozvoj celého sociálneho štátu.  

Známa rozprávka bola postavená na troch orieškoch pre Popolušku, v televízii sídliacej v Záhorskej Bystrici sú to tri „kinderká“... Z druhého vajíčka si markizáci vytiahli tento týždeň rozsudok s 19 ročným trestom pre svojho bývalého generálneho riaditeľa Pavla Ruska, ktorý sa spolu so svojim liptovským rodákom  a spolužiakom zo žurnalistiky Mariánom Kočnerom chystal vytiahnuť z televíznej portmonky na štyroch sfalšovaných zmenkách až 68,97 milióna eur. No a čo obsahuje tretie plastové vajíčko, ktoré sa zvykne dávať deťom pre radosť? Ukrývalo chýr, že valné zhromaždenie CME schválilo 27.februára predaj európskych televízií – vrátane Markízy na Slovensku - Kellnerovej spoločnosti PPF. Nie som ale presvedčený o jeho zaradení medzi televizákmi k radostným správam v duchu „do tretice všetko naj“...

Neprekvapilo ma, že vynaliezavosť Slovákov  so snahou „obabrať“ koho sa len dá a obísť zákony, predpisy či všetky nariadenia,  prejavila sa naplno i v manipulovaní nerozhodnutých voličov .  Napriek zákazu zverejňovať  predvolebné preferencie vynašli  spôsob ako spoločný produkt agentúr Focus+ AKO  dostať k odberateľom cez e-mailové adresy.  Viac ma znepokojili správy o zásahoch do našich volieb zo zahraničia. Najskôr, keď administrátori spoločnosti YouTube zrušili 20.februára strane Vlasť kanál  s Harabinovými videami a potom tiež, keď som sa na Hlavných správach 26.februára dočítal o americkom zasahovaní do volieb cez Facebook. Ten totiž  z utorka na stredu cenzúrou zrušil ĽSNS niekoľko stránok údajne napojených na kotlebovcov. Najznámejšia z nich je Kulturblog.    

Naopak, prekvapila ma skutočnosť, že prvý raz za posledných 10 rokov sa spoza hraníc Moravy nesnažil ovplyvniť naše voľby Jan „Honzík“ Kraus z veľkej červenej pohovky jeho večernej talkshow. Tentoraz to za neho ale urobili české weby a Česká televízia. Spravodajský kanál „ČT 24“ odvysielal dva dni pred voľbami o 19:13 hod. správu o posledných „utajených“ predvolebných preferenciách aj s grafom.Samozrejme že aj z nich sršala propaganda a smrdelo to manipuláciou. Ale čo už? V demokratúre s vládou liberálnej mediálnej mafie musíme strpieť kadečo. Zaujal ma aj pobavil ešte posledný deň pred voľbami vtipný spôsob naznačenia výsledku volieb a povolebného vývoja na Slovensku pri zostavovaní vlády, ktorý použil na Facebooku politický komentátor Ján Baránek. V čase medzi vhodením lístka do urny za plentou vo volebnom okrsku a nočným vysielaním predbežných výsledkov, odporučil voličom pozorne si prečítať Bájku o žabe a škorpiónovi. (https://vesmir.cz/cz/casopis/archiv-casopisu/2001/cislo-10/bajka-zabe-skorpionovi.html)