Presne 28. februára 2022 uplynuli dva roky od chvíle, keď na Slovenskú politickú scénu vstúpila vláda Igora Matoviča a po roku Eduarda Hegera. Dvojročné obdobie potvrdzuje, že široká vládna koalícia svoje predvolebné sľuby a predsavzatia nedokáže plniť. Nereálnosť sľubov, najmä o novej politickej kultúre a zmenách v riadení štátu, neprinášajú očakávané výsledky. Veľkým sklamaním je OĽaNO, Za ľudí a Sme rodina. Reči o rodine a jej dôležitosti, ktoré dominovali v predvolebnej kampani, sa veľmi rýchle vytratili aj z parlamentnej pôdy. Politická kultúra, reálny pohľad na riešenie zložitých problémov, či slušnosť a úcta k hodnote vypovedaného a napísaného slova, ostali na vedľajšej politickej koľaji. Občania sa takmer každodenne presviedčajú, že vo vládnej koalícii dominujú neprofesionálne a často protirečivé postoje a návrhy. Navyše, ani jedna z vládnych strán za dva roky nedokázala presadiť hlavné body zo svojho volebného programu, ktoré dominovali v predvolebnej kampani.

Najväčšími dlžníkmi voči voličom sú poslanci OĽaNO, ale aj poslanci Sme rodina. Predstavitelia tohto hnutia na rôznych stretnutiach s občanmi často sľubovali aj nesplniteľné, napríklad v oblasti bytovej politiky. Výrazným spôsobom akcentovali starostlivosť o rodinu, o mladú generáciu a dôchodcov. V tejto súvislosti sa do centra pozornosti dnes dostala otázka, čo reálne a kontrolovateľné politici spomínaných strán dokázali presadiť do vládneho programu a ako tento program plnia pre lepšie fungovanie štátu a pokojnejší život slovenských rodín. Odpoveď je nielen jednoduchá, ale aj jednoznačná. Takmer nič dôležité, prvoradé a užitočné voliči nepocítili. S veľkými problémami zvládajú pandémiu, ale aj terajšiu situáciu – vojnu na Ukrajine. Osobitný problém pretrváva v oblasti solidarity a spravodlivého riešenia tých najslabších sociálnych skupín. O spravodlivosti a solidarite nemôže byť ani reči. Len prázdne gestá a minimálny záujem o ťažký život väčšiny rodín na celom Slovensku. Ani teraz v čase vojny nechcú hovoriť o tom, že v našej domovine aj vinou vlády sa stále viac a viac objavujú rozdelené, neúplné a veľmi chudobné rodiny.

Terajšia vládna politika s protiľudovým nábojom, ktorú podporovalo aj Kresťansko-demokratické hnutie, mnohé rodiny doslova pokorila a rozbila. Z ťažkej životnej situácie, do ktorej sa dostali, nedokážu nájsť východisko ani teraz v čase zvyšovania cien, ktoré ich výrazne postihujú. Rezignujú a strácajú vieru vo vlastné sily, ale aj dôveru k politikom vládnej koalície. Dnešní mocní veľmi dobre vedia, že čím viac bude boháčov, pre ktorých sa budujú honosné objekty a banky, tým viac pribudne chudobných. Reči o rodine a jej dôležitosti zatiaľ takmer nikomu nepomohli. Rozpor predvolebných slov a sľubov trvá už príliš dlho a ani vstupom do druhej polovice volebného obdobia sa nič nezmenilo. Farizejstvo v programoch aj v každodennej politike vládnych strán má trvalé miesto.