Pred sto rokmi sa Európa zmietala v nacionálno-teritoriálnych sporoch, písal sa rok 1914. Historici hovoria, že práve tieto spory sa stali príčinou I. svetovej vojny, od ktorej v auguste bude presne sto rokov. Iróniou je, že podobné procesy sa Európe dejú aj dnes. História síce nepozná rovnako opakujúce sa deje, ale niektoré sa ako keby opakovali. Pred sto rokmi chcelo Francúzsko vrátiť späť Alsasko a Lotrinsko. Rakúsko-Uhorsko si robilo nároky na oblasti Srbsku, Rumunsku, Čiernej Hore aj v Rusku. Veľká Británia sa chce zmocniť naftových polí v Turecku a chcela by zničiť svojho úhlavného protivníka na kontinente – Nemecko. Taliansko vtedy snívalo o svojich plánoch na Balkáne. Pre Rusko sa základom vstupu do vojny stala obrana Srbov, ale keď do vojny vstúpilo Turecko vo vtedajších cárskych politických kruhoch sa ozývali tendencie vrátenia Konstantinopola, ako hlavného mesta pravoslávia. Nemecko zasa vtedy siahalo na niektoré regióny Francúzska, Belgicka, dnešnej Ukrajiny dnešných baltských krajín. Všetky krajiny Európy boli doslova vojensky nachystané a tak sa nemožno čudovať, že k výbuchu Európe prispel jeden človek Sarajeve.

Pozrieme sa po sto rokoch na súčasnú Európu, tendencie sú rovnaké, Ukrajina je v rozklade, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko majú teritoriálne nároky, nielen na Ukrajine. Krym bol pripojený k Rusku. Tendencie autonómií znejú v Španielsku, Taliansku, Belgicku. Vo Veľkej Británii sa chce osamostatniť Škótsko a možno aj ďalšie krajiny domínia. Európa dnes je rovnako ako pred sto rokmi doslova mínovým poľom a naozaj stačí málo aby explodovala.

Nebezpečným ohniskom javí dnes hlavne Ukrajina, ani prezidentské voľby nič nezmenili. Počas inaugurácie sa strieľalo v Lugansku a Slavjansku a ukrajinskom parlamente nový prezident volal „Sláva hrdinom“ a ozvalo sa mu „Sláva Ukrajine“. Luganská a Donecká republika, ktorá vyjadrila v referende svoju vôľu osamostatniť sa ignoruje novozvoleného prezidenta, tvrdia, že ho nevolili a nehlásia sa ani k Ukrajine. A boje pokračujú ďalej. Tu sa totiž vytvorila taká priekopa nenávisti, že ju nebude možné ničím zasypať, a už vôbec nie vyhláseniami nového prezidenta Porošenka, ktorý povedal v prejave, že Krym „bude náš“, čo je z ríše rozprávok. Krym bude patriť Ukrajine, možno iba v prípade nukleárnej vojny, inak ho vrátiť späť nemožno. Blízky spolupracovník Reagana, jeho tvorca reagan ekonomiky P. Craig Roberts pred pár dňami napísal na svojej webovej stránke, že USA chystajú nukleárny úder proti Rusku alebo proti Číne. Na stránkach čínskej tlače sa hovorí o vojenskej aliancii Rusko-Čína, ktorá by mala byť protiváhou NATO. Ukrajinský prezident vyhlásil, že má pero a okamžite podpíše vstup Ukrajiny do EU. Hlasy ekonómov ale aj niektorých politikov Nemecka a Francúzska hovoria, že niečo také nie je možné, lebo Ukrajina na vstup nie je pripravená hlavne po ekonomickej stránke. Ukrajina je tak vydaná napospas svojmu osudu. Nádeje, že sa všetko vyrieši vtiahnutím Ruska do vojny s Ukrajinou padli, Kremeľ a Putin nie sú takí šialenci ako Američania. A tak do hry vtiahli Poľsko, ktoré je od svojej revolúcie marionetkou USA . Poliaci sa rusofóbiou nijako netaja a USA zasa prichádza s Poľskom ako protiváhou Nemecka, Nemci totiž už zámery USA prekukli a tancujú s Obamom tango a pripája sa aj Francúzsko. Rozširovanie NATO odmietli tak Slováci ako aj Česi, ale nie je problém z EÚ donútiť ich k tomu. Situácia na Ukrajine je ďaleko vážnejšia, ako si to myslia niektorí európski politici, Po Lugansku, Donecku sú dosť nevraživo naladení voči súčasnému Kyjevu aj v Odese, Charkove a hovorí sa o otvorení“ druhého frontu“ na Podkarpatskej Rusi. Hrozba zatvorenia kohútikov plynu z Ruska pre Európu cez Ukrajinu je vážnou hrozbou tohto leta, ktorá sa prejaví plnej sile zime. Aby sa eliminovala vážnosť situácie, vláda Francúzska pripravila veľkolepé oslavy výročia vylodenia Normandia – Nemen, otvorenie druhého frontu druhej svetovej vojne. Pozvali aj ruského prezidenta Putina a ten zo slušnosti neodmietol, hoci vie veľmi dobre, tak ako objektívni historici, že tento druhý front sa mohol otvoriť oveľa skôr, nebyť politických hier USA a Veľkej Británie. Putin si statočne odstál svoju pietu na počesť padlých v tejto operácii, kým súdruh Obama aj počas francúzskej hymny žuval žuvačku ostošesť. Viditeľne bol nervózny, lebo jeho európske turné len potvrdilo ústup USA z dominantnej pozície o svete.

História nás učí, že po roku 1914, teda po 1. Svetovej vojne sa všetky impéria – francúzske, britské, nemecké, ruské, talianske – rozpadli. Súčasné národy Európe nie sú o nič viac k sebe priateľské, ako to bolo pred 1. svetovou vojnou. Pravdu majú tí, čo hovoria, že stratégiu existencie štátu treba tvoriť bez cudzích vplyvov a zásahov. Inak tohto leta Európa môže explodovať, podobne ako pred sto rokmi. Pod kotol zvaný Ukrajina naozaj netreba podkladať polená, to naozaj nikoho nezohreje, skôr možno povedať, že upáli mnohých, hlavne tých, čo tie polená pod kotol prikladajú. Európski politici ešte vždy majú šancu spamätať sa, ak sa tak nestane, budú niesť za to čo sa stane veľkú zodpovednosť a história k nim nebude zhovievavá.