HRDINA AMERICKÝCH HALOVÝCH OVÁLOV

Napriek tomu, že košický rodák Jozef Plachý skončil s aktívnou činnosťou presne pred štyridsiatimi rokmi, má stále dosť dôvodov na niečo spomínať a čo oslavovať. I keď v mnohých prípadoch sa to netýka osobných jubileí /narodil sa 28. februára 1949/, predsa sa nejaké nájde aj v tomto roku. Dňa 25. februára bude tomu presne polstoročie, čo sa stal medzinárodným halovým majstrom USA v behu na 880 yardov /804,50 m/ v slávnej newyorskej Madison Garden Hall vynikajúcim časom 1:49,2 min. „V hale bolo vyše 20 000 divákov a mnohí z nich fajčili, čo samozrejme atlétom neprospievalo, naopak. Bežalo sa na drevenej palubovke, pričom jeden okruh meral 160 yardov /jeden yard – 0,9144 metra/ a ja som mal v tretrách s malými klinčekmi vloženú kovovú platničku, do ktorej boli zatočené. Tá sa počas behu tak nahriala, že ma doslova pálili chodidlá. Možno, že práve to ma hnalo dopredu, aby som bol čím skôr v cieli a mohol si ich zobuť. Doteraz ich mám vo svojej zbierke trofejí“, smeje sa Košičan s dvomi občianstvami /slovenské a české/, neoficiálne najlepší slovenský bežec 20. storočia a oficiálne Legenda slovenského športu s poradovým číslom 10 ako prvý Košičan, ktorému tento čestný titul udelili Slovenský olympijský a športový výbor spoločne s Klubom športových novinárov pri Slovenskom syndikáte novinárov. Len pre zaujímavosť – o rok neskôr sa v poradí jedenástou legendou stal hokejista Igor Liba, teda ďalší Košičan, majster sveta z roku 1985, 66-násobný reprezentant Československa, najúspešnejší slovenský kanonier v dejinách spoločných čs. tímov s 211 gólmi, ktorého už nikto nemôže prekonať.

Vráťme sa však do roku 1972, kedy sa v najslávnejšej newyorskej hale uskutočnili otvorené majstrovstvá Ameriky a tak okrem Plachého v jeho víťaznej disciplíne zápolili stredopoliari aj z Austrálie, Kanady, Poľska a samozrejme domáca elita. Zo šiestich postupovali do finále iba najrýchlejší z nich, pričom finále bolo na naše pomery veľmi neskoro – o 21. hodine miestneho času.

Po návrate domov sa Plachému ušlo dosť slávy i oficiálnych prijatí aj vysokými straníckymi a štátnymi predstaviteľmi. Potom mu však hrozilo potrestanie, ale v tzv. kauze sa ocitol úplne nevinne. „Po skončení finále sa na mňa doslova vrhli miestni novinári, ja som do mikrofónov na ich otázky odpovedal na všetky strany a až neskôr naše štátne orgány zistili, že som dopovedal aj na otázky Hlasu Ameriky, u nás rušeného vysielania, považovaného za štvavé a protisocialistické. Našťastie, všetky otázky i moje odpovede na ne súviseli iba s mojím behom a tak doma nakoniec dali pokoj“, spomína na udalosti spred 50 rokov Plachý.

SPOLU S ČÁSLAVSKOU A ODLOŽILOM

V roku 1972, teda pred polstoročím, už Plachého v Amerike len tak niečo neprekvapilo. Veď vtedy absolvoval už štvrté turné po USA od Atlantického po Tichý oceán. Napriek tomu, že v roku 1972 sa o Plachého prednostiach v atletickom svete už dostatočne vedelo /5.miesto na olympiáde 1968 v Mexiku a víťazstvo v medzikontinentálnom stretnutí Európa – Amerika v Stuttgarte o rok neskôr v behu na 800 m v najhodnotnejšom výkone podujatia – časom 1:45,4 min./, premiérovú cestu po pretekoch v USA absolvoval vďaka manželom Věre Čáslavskej a Jozefovi Odložilovi. Ako slávny športový pár dostali pozvanie po OH 1968, na ktorých gymnastka V. Čáslavská bola najjagavejšou hviezdou vtedy najväčšieho športového sviatku planéty a J. Odložil, ktorého bežecká kariéra začala počas vojenčiny v Košiciach, mal na svojom konte striebro z OH 1964 v Tokiu. Jeho svadbu s Čáslavskou, držiteľkou siedmich zlatých olympijských medailí sledovali z Mexika na televíznych obrazovkách stovky miliónov ľudí na celom svete. Nečudo, že vtedy 20-ročného Jožka Plachého si počas spanilej jazdy tohto tria po Amerike málokto všímal. Košičan si to vynahradil v ďalších rokoch kedy už za Atlantik letel sám, resp. v sprievode svojho trénera Jana Lišku. Celková bilancia plachého halových zápolení pozostávala z 35 štartov, z toho pätnásť víťazných, pričom ani raz neskončil horší ako tretí!

Plachý sa dodnes netají tým, že pri vstupe do Madison Garden Hall i druhých podobných objektov v Amerike mu spočiatku vždy vyrazilo dych. Napriek tomu, že s atletikou už niečo prešiel a zažil, vždy to bolo iba na otvorených dráhach takže nič podobné nevidel. Veď bez slov veľa hovoria aj fotografie z príprav na jeho halové preteky v USA. Z Východoslovenských železiarní priniesli vyradený gumový pás z exkavátora, ten položili na sneh na štadióne Lokomotívy a pod dohľadom trénera Jana Lišku Jožo behal po gume...

Jozef Plachý sa stal dokonca aj majstrom dnes už neexistujúcej krajiny – Sovietskeho zväzu. Bolo to v Soči,  na brehu Čierneho mora, v roku 1977, mal teda už 28 rokov a tento titul získal už v novej disciplíne – v behu na 1500 m. Majstrovstvá ZSSR sa vtedy konali v rámci Memoriálu bratov Znamenských. To je však už iná kapitola športového života tejto legendy...

ROVESNÍCI UŽ LEN PRI TELEVÍZOROCH

Čo je stále na „slovenskom Zátopkovi“ ešte zaujímavé? Že svojho času ako jediný stredopoliar na svete dokázal byť medzi najlepšími celých 16 rokov, čo sa nepodarilo ani jednému z jeho súperov. Ani tým, ktorí boli ešte rýchlejší ako on. Akurát „presedlal“ z osemstovky na 1500 m dlhú trať. Vtedy sa už spomenutí rivali na dráhach iba pozerali na svoje tretry visiace niekde v rodinných skladiskách na klinci. Plachý ešte ako 31-ročný úspešne obstál na OH 1980 v Moskve, kde sa v behu na 1500 m prebojoval až do finále a obsadil veľmi hodnotné 6. miesto. väčšina z jeho rovesníkov- konkurentov z bežeckých oválov sa už vtedy naňho pozerala len na televíznych obrazovkách pretože aktívna atletika bola pre nich už minulosťou... Sám Plachý si vtedy nomináciu do Moskvy musel doslova vychodiť. Od dverí k dverám, od jedného funkcionára k druhému, pretože pre tých zodpovedných za nomináciu bol jednoducho už starý a podľa nich už nemal šancu prebojovať sa ani do semifinále...

EPILÓG

Nezastavil sa ani po skončení bežeckej kariéry. Podieľal sa na realizácii úspešného celoslovenského projektu Hľadáme nového Jozefa Plachého. Z neznámych dôvodov ho zainteresovaní zrušili a ten nový pod názvom Hľadáme nových olympionikov sa veľmi neujal a zanikol. Ani to Plachého neodradilo. Spolu s priateľmi založili bežecké podujatie Plachého míľa pre deti od 5 rokov po maturantov na tratiach dlhých od 100  po 1609 metrov. Viac ako desaťročie ho naša športová legenda financovala sama, až v minulom roku sa uskutočnilo za mestské peniaze. Stalo sa tak až potom, keď sám primátor Košíc Jaroslav Polaček /nezávislý/ sa osobne prišiel pozrieť na podujatie a uvidel na ňom celé stovky detí od materských škôl po gymnazistov. Prečo dnes Jozef Plachý venuje toľko energie i financií na svoju míľu? Lebo sa z roka na rok teší na to, ako uvidí drobizg bežať „o život“ medzi štartom a cieľom...

Foto: Korzár, Judita ČERMÁKOVÁ