V minulých dňoch, presne 28. februára 2016 uplynulo už dvadsaťpäť rokov od chvíle, keď Prešov, mesto športu, otvorilo svoju náruč a privítalo účastníkov Majstrovstiev sveta v hádzanej mužov. Zažilo tak premiéru vstupu do dejísk vrcholných svetových podujatí. V poradí XII. majstrovstvá sveta skupiny B sa stali významnou športovou udalosťou, ak nie v celom svete, tak v bývalom Československu určite. Najväčšia hádzanárska horúčka bola v Prešove, ktorý sa tak na popredné miesto zapísal do kroniky svetových podujatí. Nielen preto, že v spoločnosti reprezentantov Švajčiarska, Rumunska, Južnej Kórey tu zohrali svoje prvé stretnutia československí reprezentanti, ale aj preto, že nie v Prahe ale v prešovskej modernej Mestskej športovej hale sa uskutočnilo slávnostné otvorenie celého šampionátu.

Bolo mi cťou v mene organizačného výboru privítať a predstaviť hlavných aktérov podujatia, reprezentantov jednotlivých krajín a výrazné športové osobnosti. Nechýbali predstavitelia Medzinárodnej hádzanárskej federácie (IHF) na čele s jej predsedom Erwinom Lancom z Rakúska a podpredsedom rady IHF Alfrédom DE SAN Romanom zo Španielska, ani vedúci činitelia telovýchovných orgánov – predseda Ústredného výboru ČSZTV Pavol Klapuš, predseda Slovenského ústredného výboru ČSZTV Štefan Gašparík, predsedovia športových zväzov aj predstavitelia politického a spoločenského života, ako aj ďalší významní hostia z Československa i spoza jeho hraníc. Súčasťou slávnostného otvorenia bol aj hodnotný kultúrny program.

V zložitej a turbulentnej celospoločenskej situácii, ktorá zavládla v celej krajine, organizačný výbor stanovené zámery a konkrétne ciele úspešne splnil. A to aj napriek tomu, že narážal na mnohé úskalia. V procesoch každodennej práce riešil až príliš veľa nepríjemných situácií. Do centra pozornosti sa v záverečnej etape veľmi chceli dostať rôzni rýchlokvasení politici, odborníci na všetko. Členovia komisií mali starosti s uvoľňovaním zo zamestnania, neraz si lámali hlavu, ako zabezpečiť úlohy, ktoré sa nedali zvládnuť po pracovnom čase. Napokon všetko vyriešili vďaka elánu nadšenia a dobromyseľnosti, ktoré sa ich zmocnili hneď na začiatku. Zužitkovali svoje bohaté skúsenosti získané z príprav predchádzajúcich významných športových udalostí z Európskych a medzinárodných podujatí v ľadovom hokeji, v krasokorčuľovaní, v kolkoch aj v jazdectve.  Vyriešili zložité problémy ubytovania, stravovania aj zdravotného i technického zabezpečenia. Účastníci boli spokojní s ubytovaním v hoteloch Dukla, Šariš, Verchovina a Sigord. Nemalé starosti mali organizátori so skladbou jedálnych lístkov pre jednotlivé mužstvá, no vysporiadali sa aj s tým, takže s jedlom nemali žiadne starosti ani reprezentanti z Južnej Kórey.

Mesto dýchalo nevídanou atmosférou veľkého podujatia. Všade viseli plagáty, rôzne pútače aj pohľad do výkladov prezrádzal, že boje o dvanásty titul hádzanárskeho majstra sveta sa začali práve v Prešove.

Vďační diváci vo vypredanej hale sledovali šesť duelov na vysokej úrovni, ktoré priniesli niekoľko prekvapení. Československí reprezentanti začali prehrou so Švajčiarskom 16:17. na hraciu plochu nastúpili Švajlen, Shejbal – Lipták, Para, Kotrč, Šetlík, Foľta (jediný z mužstva Tatrana Prešov), Sedláček, Sovadina, Vaněk, Novák, Szücs a Baumruk. Priebeh stretnutia mal iba priemernú úroveň. Našim reprezentantom sa nedarilo ani s Rumunskom, keď prehrali 17:25. Vidina postupu zo skupiny sa začala rozplývať. O všetkom malo rozhodnúť stretnutie s Južnou Kóreou.

Pred zápasom vtedajší tréner hádzanárov Tatrana Prešov Vincent Lafko pre Prešovské noviny povedal: „Ich herný štýl poznám už zo vzájomných stretnutí s Tatranom napr. vo Winterthure vo Švajčiarsku i v Západnom Berlíne. Juhokórejčania vynikajú predovšetkým dobrou technikou v rýchlosti. Sú predvídaví v koncovke, majú nacvičené veľké množstvo signálov a čo u nich obdivujem je schopnosť improvizácie tesne pred streľbou. Herný štýl tohto mužstva je podobný Európskemu, avšak sú fyzicky lepšie pripravení, majú perfektné spracovanie lopty.“

Našťastie v rozhodujúcom stretnutí zverenci trénera Jiřího Víchu podali bojovný výkon a s veľkou podporou divákov zvíťazili 29:24, čo znamenalo postup do semifinále. Výborným výkonom dal základ k úspechu brankár Barda, ktorý bol pre rýchlych strelcov Kórey najväčšou prekážkou. Najlepšími strelcami v domácom mužstve boli Šetlík 9, Lipták 6, Baumruk a Sovadina po 3.

Na margo tohto zápolenia tréner Jiří Vícha povedal: „Stretnutie s Kóreou bolo otázkou taktiky. Bol to mimoriadne náročný zápas, škoda že sme v závere dve šance zahodili.“

Bývalý československý reprezentant a dlhoročný hráč Tatrana Prešov Vlado Seruga stretnutie hodnotil týmito slovami: „Dnešné zápolenie už bol lepšie ako predchádzajúce. V prvom polčase chlapci hrali uvoľnene, v druhom ako keby sa báli o výsledok. Keď by boli vydržali v trende z prvého polčasu, vyhrali by s vyšším rozdielom. Ako sa pozerám na prvé zápolenia? Nebolo to v zložení mužstva, ale v hráčoch. Neviem čo im zväzovalo ruky, zrejme to bolo v psychike. Veď s Rumunmi to naši hráči rýchle zabalili.“

Súčasťou programu bolo aj stretnutie Majstrov sveta z roku 1967 s Majstrami Československa mužstvom Tatrana Prešov.

Na palubovke sa predstavili bývalí reprezentanti v zostave Škarvan – Gregor, Rážek, Kavan, A. Lukošík, R. Horváth, Klimčík, Seruga, Konečný, Lafko a Frolo.

Dvojnásobní majstri ČSSR, hráči Tatrana Prešov obetavo bojovali v zložení Matuščín, Kunay, Lukáč – J. Lukošík, Fecko, M. Horváth, Zavadinka, Dvorčák, bratia Greňovci, Eibl, Čanda, Poliak, Briešťanský. Výber majstrov sveta viedol tréner Bedřich Köning, domácich hádzanárov tréner Milan Mikuš. Stretnutie sa skončilo víťazstvom majstrov ČSSR 17:16 (10:7), najlepšími strelcami boli Klimčík 5, R. Horváth 3, Lafko a A. Lukošík 2, resp. Briešťanský 5, Zavadinka 4, J. Lukošík 3, J. Greňo 2.

Z majstrovstiev sveta v hádzanej sa správy do sveta dostávali prostredníctvom pracovníkov masovokomunikačných prostriedkov. V prešovskom tlačovom stredisku bolo akreditovaných 109 novinárov, z nich bolo 48 píšucich a 8 fotoreportérov, ktorí zastupovali celkom 34 zahraničných redakcií. Domácich 61 novinárov reprezentovalo 31 redakcií. Televízny signál z Prešova preberalo 18 televíznych spoločností. Najviac novinárov prišlo zo Švajčiarska, no nechýbali ani zástupcovia tlače z NRS, Rumunska, Južnej Kórey a dokonca aj z exotickej Brazílie.

Tlačové stredisko počas MS v prešovskej Mestskej hale sa  od skorých ranných hodín hemžilo desiatkami novinárov, televíznych komentátorov a rozhlasových reportérov. Tento maratón náročnej práce im do značnej miery pomáhali zvládnuť pracovníci reštauračného zariadenia Mestskej haly so širokým sortimentom ponúkaného tovaru. Dievčatá v bufetoch denne niekedy viac ako 18 hodín, vždy ochotne a s úsmevom sa starali o zahraničných zákazníkov. Tí sa o ich práci vyslovovali veľmi pochvalne. Výstižne to za všetkých vyjadrila známa rozhlasová reportérka z Bratislavy Mária Zavarská. „Takúto skvelú ponuku dobrôt som u nás nevidela ani v predajniach Esa“.

Niet pochýb o tom, že XII. ročník majstrovstiev sveta skupiny B v hádzanej mužov prebiehajúci v Mestskej hale v Prešove bol udalosťou číslo jeden. Stal sa veľkým sviatkom širokej športovej verejnosti. Na základe bezprostredných odborných hodnotení, ktoré zazneli po poslednom zápase  možno konštatovať, že tento šampionát bol mimoriadne úspešný a priaznivý.

Potvrdzujú to aj slová prezidenta medzinárodnej hádzanárskej federácie pána Erwina LANCA, ktorý na záver svojho pobytu v našom meste okrem iného povedal: „Prešov má nárok na zlatú medailu za celkovú organizáciu. Príjemne som prekvapený a skutočnosť prevýšila moje očakávanie. Presvedčil som sa, že v tomto meste je mnoho ľudí, ktorí hádzanej rozumejú, majú ju radi a chcú ďalej rozširovať jej základňu a výkonnosť. Domnievam sa, že svetový šampionát ešte viac zvýšil popularitu tohto pekného športu.“

Pozitívne bolo hodnotenie, ktoré zaznelo z úst podpredsedu rady IHF pána Alfréda DE SAN ROMANA zo Španielska: „Napriek určitému sklamaniu z výkonu československého mužstva priebeh majstrovstiev v Prešove mal vysokú športovú, organizačnú, ale aj spoločenskú úroveň. Prešov je pekné mesto, v ktorom žijú príjemní ľudia. Organizátori zvládli svoju úlohu na výbornú.“

Samozrejme, že takéto ocenenia od najvyšších predstaviteľov medzinárodnej hádzanárskej federácie potešili. Boli vysokou a jedinou odmenou pre všetkých dobrovoľných pracovníkov a funkcionárov, ktorí vynaložili maximum svojich schopností i síl s cieľom urobiť všetko, aby sa svetové podujatie vydarilo.

Ich prácu vyzdvihovali nielen médiá, aktívni účastníci, ale aj priaznivci tohto populárneho športu. Podiel jednotlivcov na úspešnom priebehu šampionátu ocenili aj predstavitelia vtedajšieho Ústredného výboru ČSZTV. Čestné uznania a Ďakovné listy z rúk jeho predsedu Pavla Klapuša okrem iných prevzali Marián Frohman, Alexander Kovaľ, MUDr. Zdeno Velecký, MUDr. Peter Biroš, MUDr. Jozef Soták,  MUDr. Miroslav Lukáč, Mikuláš Kvokačka, Oto Lukáč, Alexander Naháč, Pavol Palša, Marta Kyselá, Hilda Kožušková, Monika Drabová, Anna Kreheľová, Igor Kalinovský, Jaroslav Jančík, Jozef Hradil,  Milan Murgoň, Jozef Škopár, Anton Mitra, Eugen Longauer, Marián Uliáš, Juraj Zavadinka, Ján Slančo, František Durkáč, Ján Migra, Jozef Molnár, Milan Benč, Emil Valko, Pavol Gábor, Jozef Greňo, Jozef Dorčák, Ladislav Pekár, Milan Briešťanský, Milan Zusko, Jozef Jusko, Milan Cuker, Július Štetina, Ján Leško, Milan Kaľavský a Viktor Zamborský.

Opäť sa raz potvrdilo, že v Prešove bolo stále dosť tých, čo voľné chvíle venovali športu, ktorí boli ochotní pre jeho rozvoj obetovať maximum svojich schopností a síl. Bola to mimoriadne cenná devíza. Mala byť zárukou ďalších optimistických perspektív.

Žiaľ, nasledujúce roky priniesli stagnáciu aj pády prešovského vrcholového aj výkonnostného športu. Pretrvávajú aj v dnešných časoch. Obetaví, profesionálne zdatní dobrovoľní funkcionári sa zo športového diania pomerne rýchlo vytratili. Svetlou výnimkou sú práve hádzanári Tatrana Prešov, ktorí pokračujú v kvalitnej práci, znásobujú bývalé úspechy a šíria dobré meno prešovskej hádzanej nielen doma, ale aj v zahraničí.