Záver 25.  týždňa tohto roka sa niesol v znamení spomienky na vynikajúceho prešovského športového parašutistu a ešte lepšieho človeka, ktorý si zaslúžil byť hodnotený ako človek s veľkým Č a s  menom ktorého sa spájajú začiatky prešovského športového parašutizmu. Od pamätného 15. októbra 1949, kedy absolvoval svoj prvý zoskok, sa mu padák a nádherný priestor medzi nebom a zemou stali životným osudom. Náplňou, ktorá ho pohltila celého. V ten deň sa zrodil Laco Platko oddaný celým svojim bytím vtedy začínajúcemu športovému odvetviu a venoval mu vyše pol storočia svojho života.

Laco Platko bol osobnosťou, ktorá stmelila okolo seba partu mužov a žien, posúvajúcich prešovský a slovenský športový parašutizmus krok za krokom k najvyšším métam, ktoré nám závidelo celé Československo. Už v roku 1961 vytvoril spolu s priateľmi Miťom Olenočinom a Jožom Rydzykom svetový rekord v nočnom skupinovom zoskoku z výšky 2 tisíc metrov na presnosť pristátia. Na popradskom letisku bol jediným orientačným bodom na tmou zastretej zemi – sliepňajúca petrolejová lampa v strede kríža označujúceho métu pristátia.

Za svoje vynikajúce športové výkony, výbornú organizáciu prešovského a slovenského športového parašutizmu a prínos k medzinárodnému obdivu slovenskej reprezentácie bol Lacovi priznaný titul zaslúžilý majster športu a neskôr aj titul Rytier parašutizmu, ktorý mu udelila americká Nadácia Andreja Baniča (slávneho slovenského rodáka, vynálezcu padáka).

Od Lacovho definitívneho odchodu do výšin milovaného neba už uplynulo neuveriteľných 16 rokov, no medzi jeho športovými priateľmi stále žije svojim úsmevom, optimizmom a pracovitosťou. Na prešovskom letisku vychoval nespočetné množstvo vynikajúcich parašutistova parašutistiek, ktorí kráčali alebo kráčajú po ním vytýčenej a udržiavanej ceste lásky k športu. V dnešných dobách je to jav už iba ojedinelý.

V piatok 21. júna si pri mieste jeho posledného odpočinku uctili pamiatku tohto prešovského športového velikána jeho druhovia a priatelia parašutisti zo Slovenského leteckého  klubu M. R. Štefánika, Spolku paraveteránov AK Prešov a z Oblastného klubu vojenských výsadkárov v Prešove, ktorý nesie Lacove meno.  V nasledujúci deň sa na prešovskom letisku odohralo zápolenie nebojácnych chlapov a dám v súťažiach jednotlivcov a dvojčlenných družstiev na presnosť pristátia z výšky 1 tisíc metrov. Vrtošivé počasie s nízkymi mrakmi a premenlivým nárazovým vetrom síce súťažiacim trochu komplikovali výkony, ale nakoniec boli radi všetci, že vydržalo po celý deň a súťaž mohla prebehnúť v regulárnych podmienkach až do konca. V kategórii jednotlivcov získal najcennejší vavrín Milan Kocík pred Petrom Kaľavským (Košice) a Karolom Kozbielom (Rzeszov 1). Súťaž druižstiev ovládlo košické duo Peter Kaľavský – Pavel Marjak pred družstvom Rzeszow 1 (Kozbiel – Luszczki) a košickou formáciou MIJA (Janka Kocíková – Milan Kocík).