Možno trochu s ľahkovážnosťou som precenil svoje sily. Písať na túto tému dnes, po rokoch, keď prakticky armádna futbalová Dukla už neexistuje a mladšie generácie píšuce o futbalovom dianí takú angažovanosť z publicisticky stvárňovaným slovom takmer vymietli ako nezdravý prach, ako prašivinu, ktorá sa vraj stala iba brzdou webových a netových futbalových rozletov a svetoborných výbojov.

 Moji predchodcovia, páni novinári a publicisti Jozef Kšiňan, Igor Mráz, Gabo Zelenay, Imrich Hornáček, Karol Polák a ďalší by tiež sotva súhlasili, aby taká publicistika o skvelých časoch veľkej, slávnej a potrebnej Dukly bola odsunutá na zápecníctvo, na posluhovanie krátkodobým a krátkodychým futbalovým cieľom jednotlivcov. U susedov, na pravom brehu Moravy takú bezduchosť dávno popreli a preto si futbalové hnutie dole, v dedinách a mestách neprestalo rozumieť s tým ligovým či extraligovým, lebo ak nebude sila v spájaní futbalového dobra, bude pretrvávať hniloba, ktorej je na naše dnešné aj futbalové časy, priveľa.

 Myslím, že tým, ktorí mali čo do činenia s kvalitou práce vo futbalových Duklách bývalého Československa, na školách, vo futbalových kluboch, v regiónoch i na úrovni štátov, nemusím o tom v širších súvislostiach písať. Niet u nás kvalitnejšieho futbalového systému od čias slávnej futbalovej Dukly. Aj v školskej futbalovej praxi pribúda chaos, ten sa rozlína do klubovej činnosti, lebo darmo, učitelia futbalu, tí skutoční aj s futbalovými dejinami, sa nám pomaly z vidieka i miest vytrácajú, klubový život nadobúda prvky modernosti aj so zásnubami v rámci stávkových kancelárií či množstva peňazí bohatých a vplyvných oteckov, dedkov, strýkov.

Sám som kedysi – v časoch tiež dosť vyhranených, nie tak perspektívnych, mal možnosť boriť sa nie len na hodinách telesnej výchovy, ale aj počas voľnočasových aktivít, ba aj na hodinách slovenského jazyka na vlastnú päsť s problémami vtedajšej doby a patril som k tým aktivistom, ktorých odbornosť, výsledky a úspechy pod značkou Dukly zo špičkových súbojov sveta, ktoré  dobro aj našim životom prinášali, snažil sa v čo najširších súvislostiach propagovať a šíriť. Darilo sa to aj vďaka tomu, že v našich životoch nebolo toľko špinavého prachu nepotrebnosti a dali sa viac rešpektovať očami, sluchom aj dušami vtedajšej stredoškolskej mládeže skutočné pravdy „včerajška“. Žilo ešte mnoho pamätníkov a tvorcov ľudského dobra, nezabaleného do pozlátok škodlivého biznisu. 

Keď sa dnes delia  oblasti výchovy trénerských, funkcionárskych či žurnalistických kádrov o svoje bohaté vedomosti i praktické skúsenosti na verejnosti naslovovzatí odborníci zo života Dukly, myslím, že týmito riadkami budem iba nosiť drevo do lesa. Takí však veľmi chýbajú. Sporadicky sa na verejnosti, síce, prezentujú, ale veľmi málo na linke história - úspechy - ich tvorba - súvislosti s dneškom.

 Budem znova úprimný, pri tvorbe každej knihy z histórie športu Dukly v súvislostiach terajšieho života  mám z takej tvorby trochu i strach. Ale nech! Celou knihou sa snažím aj teraz, keď píšem o histórii futbalu v Dukle a s Duklou spomínať mená, praktické výstupy futbalistov, ktorí prešli slávnou Duklou, žali slovenské, československé, európske i svetové futbalové úspechy a motivovali tisícky chlapcov pre futbal, hru hier. To čo píšem a budem písať sa odvíja od výpovedí žijúcich pamätníkov, ich citácie sú autorizované a ak niekto vytkne takej tvorbe tendenčnosť, budem svojou vyše 45 ročnou žurnalistickou skúsenosťou oponovať - beztendenčnej tvorby niet.

 Potom už niet z oblasti užitočnej publicistiky o histórii futbalu v súvislostiach dnešného života okrem rozháraných, neodborne uvádzaných futbalových zostáv, častého komolenia mien a priezvisk na mnohých webových stránkach, či iných netoch nič. Pisateľ mnoho krát nepozná meno a priezvisko bývalého špičkového futbalistu, úspešného trénera – vychovávateľa. Tendenčnosť, angažovanosť musí so sebou bezpodmienečne nosiť verifikáciu napísaného, publikovaného, overeného a z hľadiska výchovy a histórie z duše autora musí v sebe skrývať hrdosť, že sa tvorca svetu pod publikované riadky celým menom a priezviskom podpíše.

Dejiny slovenského futbalu, športu vôbec – ako viete – boli od svojich počiatkov  a mali by aj naďalej byť jedinečným dôkazom, že sa taká publicistika stala istým druhom služby. Futbalu, športu, životu, spoločnosti, národu a človeku v nich! Prečo to píšem v čase zrodu mojej ďalšej knihy o histórii športu v Dukle? Domnievam sa,  ak sa zhodujú naše náhľady, že poslaním športovej publicistiky aj z pohľadu historických súvislostí a dneška je život so športom a pri športe zobrazovať, vykladať, ponímať, ale ho tým prakticky i meniť, v dobro pre nastupujúce generácie obracať, aby perspektívou dokonalejšej a úspešnejšej budúcnosti, obrazom lepšieho života pri športe a so športom splácala životu to, čo od neho prijíma v stave prítomnosti a minulosti, tak môžeme pristúpiť k úvahám o tom, ako tieto vznešené a ďalekosiahle predsavzatia má naša športová publicistika z pohľadu histórie a súčasnosti spĺňať v tejto epoche, ktorej prah sme už aj my, pamätníci, prekročili...

Nezastieram, kto číta z histórie knihy o športovej Dukle ani pri jej novodobej diferenciácii nenachádza v tvorbe uvedomelé úsilie poznačiť také publicistické dielo falošne chápanou svetovosťou. Neviem, totiž, načo by som napríklad osobne mal písať riadky a citovať stovky špičkových športovcov, funkcionárov, lekárov, pamätníkov, dávať im autorizovať napísané, pritom žiadať od ľudí, aby ich čítali, keby som sa takou tvorbou neusiloval o dôstojnosť životov čo najširších vrstiev národa, z ktorého pochádzam. Nebol by som vôbec slobodný. A Dukla, tá na večnosť aj športovými aktivitami a výsledkami pre mňa zostane skutočnou, nefalšovanou bránou slobody.

Dávnejšie som v jednej knižke v španielskom jazyku čítal. Užitočný publicista je ten, či na to, aby dobro v ľuďoch prebúdzal, snažil sa ich pre ľudské dobro spájať. Šľachetné city, vznešené túžby, odvážne sny a mocné myšlienky, hľa angažovaný publicista, občiansky tvorca krásnej a potrebnej literatúry z oblasti športu pre človeka v súvislostiach dnešných dní. On existoval a ostáva veriť, bude existovať aj v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti. Mal som to šťastie sa pri mnohých v živote pohybovať a učiť sa od nich.