Šialený plán, podľa ktorého by sa Maďarsko Stalo aj naším nielen južným, ale aj východným susedom

Dmitrij Medvedev je vysoký síce iba 163 cm, má v porovnaní so svojou postavou veľkú hlavu, čo je vidieť už na prvý pohľad, ale bez ohľadu na tojeho politická kariéra je skutočne závideniahodná. Tento vyštudovaný právnik a zároveň kandidát vied, najskôr pôsobil v súkromnej podnikateľskej sfére, potom v štátnom biznise, ale to všetko boli iba medziposchodia na ceste k vrcholu, v jeho prípade do moskovského Kremľa. V roku 2008 už Vladimír Putin po dvoch pôsobeniach vo funkcii prvého muža Ruskej federácie sa podľa jej vtedajšej ústavy už nemohol uchádzať o prezidentské kreslo, tak za seba našiel náhradu - do úlohy kandidáta na svojho zástupcu vybral práve Medvedeva. Ten ho nesklamal, veď v prezidentských voľbách v roku 2008 dostal až 70 % všetkých platných hlasov. Putin sa po Medvedevovej inaugurácii stal predsedom ruskej vlády a po štyroch rokoch, teda po ďalších prezidentských voľbách si funkcie vymenili a dlho si veľmi dobre rozumeli...

Ako sa hovorí, všetko s niečím súvisí a v prípade D. Medvedeva s ďalšími dvoma absolventami Právnickej fakulty Leningradskej štátnej univerzity. Anatolij Sobčak, prvý primátor už jeho zásluhou premenovaného Leningradu a Sant Peterburg, bol na fakulte pedagógom nielen D. Medvedeva, ale i Vladimíra Putina. Práve súčasný ruský prezident pred voľbami zvykne rozprávať dojemný príbeh o svojom príchode do politiky. Keď sa sovietske vojská začali v roku 1990 pomaly sťahovať vtedy ešte z územia Nemeckej demokratickej republiky, musel sa pripravovať na odchod domov aj on, príslušník tajných zložiek GRU /vojenskej rozviedky a KGB. Po návrate do vtedy ešte Leningradu sa chcel prihlásiť za taxikára. Celkom náhodne však vtedy v uliciach mesta stretol jeho primátora A. Sobčaka, dali sa do reči a ten mu ponúkol prácu na magistráte. Tam sa práve vytváral tím mladýchprogresívnych pracovníkov, od ktorého sa očakávala výrazná zmena v riadení života druhého najvýznamnejšieho mesta Ruskej federácie. Tak sa začala spolupráca Putina s Medvedevom aj ich priateľstvo.

Úlohy v tejto trojici sa občas menili. Tak napríklad Sobčak už roku 2000 nebol primátor, ale jeden z organizátorov volebnej kampane V. Putina na funkciu prezidenta RF, ale len čo začala naberať rýchle otáčky za záhadných okolností v jednom hoteli zomrel. Predpokladané víťazstvo Putina vo voľbách Sobčakov nečakaný odchod zo sveta však nijako neohrozil. Akurát si s odstupom rokov môžeme pri troche fantázie predstavovať, ako by savyvíjal osud Ruska keby sa Putin naozaj stal tým taxikárom...

PATRÍ MEDZI JASTRABOV!

O súčasnom prezidentovi RF sa toho vie veľmiveľa, menej však už o človekovi, ktorý stále ovplyvňuje život v Rusku. Medvedev bol vraj v mladosti dokonca roker, obdivoval britskú hudobnú skupinu Deep Purple, politika ho vôbec nezaujímala a svoju budúcnosť videl jednoznačne v podnikaní, právnickej a najmä manažérskej práci. Všetko sa však zmenilo neskôr, keď ho na radnicu priviedol A. Sobčak a zoznámil sa potom s V. Putinom.

Medvedev bol v podstate obľúbený, či už vtedy, keď vykonával funkciu šéfa administratívy prezidenta Ruskej federácie /od roku 2003/, prezidenta veľkého Ruska /2008-2012/, alebo neskôr premiéra /2012-2019/. Predovšetkým preto, lebo veľa síl venoval vybudovaniu mestečka pri Moskve, zameraného výlučne na rozvoj IT systémov. Na druhej strane od roku 2016 sa naňho hnevajú ruskí pedagógovia, ktorí žiadali zvýšenie svojich platov. Doslova im odkázal, že "iniciatívny učiteľ vždy nájde možnosť zarobiť si a keď človek chce veľa zarobiť, tak nech začne rozmýšľať o zmene povolania a nech začne podnikať!"

Medvedevove vzťahy s Putinom sa naštrbili už v tom istom roku, nie však kvôli učiteľom, ale keď on, ako predseda najsilnejšej politickej strany v krajine od roku 2012 vyhlásil, že Jednotné Rusko je asi také silné, že vo voľbách nemusí získavať hlasy falšovaním ich výsledkov. Zrejme o tom falšovaní niečo vedel, alebo aspoň tušil. Nuž, i keď Medvedev je doteraz predsedom stojí na čele Jednotného Ruska, symbolom tejto strany je predovšetkým prezident Vladimír Putin... Od januára 2020 je Medvedev už "iba" zástupcom predsedu Rady bezpečnosti RP, ale stále zároveň aj oficiálnym šéfom najsilnejšieho politického subjektu v krajine.

Nikdy síce nebol na vojenčine, absolvoval len vojenskú katedru počas štúdia práva, o to viac sa v súčasnosti vyjadruje za radikálne riešenie sporov s Ukrajinou, teda jednoznačne vojenskou silou. V jeho prípade je to trochu nepochopiteľné, pretože ešte v nedávnej minulosti nič nenasvedčovalo tomu, že sú mu blízki tí plukovníci, generáli i admiráli, ktorí tak radi počúvajú rinčanie zbraní a riešenie všetkých konfliktov na území bývalého Sovietskeho zväzu by najradšej riešili iba vojenskou silou.

MOŽNO POTREBUJE PSYCHIATRA!

Dmitrijovi Medvedevovi, ktorý v polovici septembra oslávi narodeniny /57 rokov/ nemožno vziať, že bol v poradí tretí prezident RF. Ani to, že dlhé roky stál na čele ruskej vlády. Jeho návrh na definitívne "vyriešenie ukrajinskej otázky", ktorý sa objavil na internete, všakdoslova vyráža dych. Aj tým najskúsenejším expertom na globálnu svetovú politiku. Medvedev podľa toho chce Ukrajinu doslova zniesť z planéty. Jej názov by sa síce zachoval pre malú časť, ktorú by tvoril Kyjev a malým územím v okolí mesta, celý východ, juh a sever sa majú stať súčasťou Ruska. Aby však bola zachovaná spravodlivosť, tak na svoje si prídu i ďalšie krajiny a to dokonca také, ktoré v súčasnosti vôbec nepatria medzi priateľov Ruska. Najmä Poľsko a Rumunsko, i keby si na svoje prišlo aj Maďarsko, ktoré je síce členom EU, ale zároveň pochlebuje Rusku. Dobre vie prečo a potvrdzuje to aj šialený Medvedevov plán. Halič, teda Ľviv a jeho široké okolie plus Ivano-Frankivská oblasť by mali pripadnúť Poľsku (!), Bukovina so sídlom v Černivciach Rumunsku, pritom ide o najvýchodnejšie územie bývalej Rakúsko-Uhorskej ríše, ale spravované priamo Viedňou. Nakoniec to "najlepšie" -aspoň z nášho hľadiska celá Zakarpatská oblasť, bývalá československá Podkarpatská Rus /do roku 1945/ sa stane súčasťou Maďarska! Naši južní susedia sina toto územie vždy "brúsili zuby" a raz si ho už dokonca privlastnili, bolo to po Viedenskej arbitráži v roku 1938, kedy začala zároveň okupácie južného a časti východného Slovenska.

EPILÓG

Medvedevov plán, ktorý zatiaľ uzrel svetlo sveta,našťastie,zatiaľ iba na monitoringoch počítačoch a pôsobí "iba" ako zlý sen. Verme, že tým aj zostane a teda k jeho realizácii nikdy nedôjde, či už v takejto, alebo inej podobe. Jedno je však isté: ruského prezidenta č. 3 už nikto v civilizovanom svete nemôže považovať za solídneho a spoľahlivého politika medzinárodného významu, ale iba za jedného z "jastrabov", ktoré patria do prísne chránenej voliéry...