Slovensko bude 24. mája 2014 voliť po tretí krát svojich trinásť poslancov do Európskeho parlamentu. Oproti ostatným eurovoľbám sa výrazne zvýšil záujem politických strán, svojich kandidátov ponúka 29 strán (v roku 2009 ich bolo 17). Záujem voličov, sa podľa prieskumov agentúr tak výrazne nezvýšil.

V dvoch predchádzajúcich voľbách do EP sa zúčastnilo menej ako 20% voličov. V prieskume agentúry Polis pre agentúru SITA, ktorý robili v druhej polovici februára na vzorke 1 868 respondentov, odpovedalo iba 25% respodentov, že by sa volieb zúčastnilo. Premiér Robert Fico, ale aj ďalší politickí lídri , vyzývajú k čo najväčšej účasti vo voľbách, aby zvolení poslanci boli skutočne reprezentatívnou  vzorkou. Dôvodom prečo sú voľby dôležité, je aj výrazne zmenená a posilnená úloha Európskeho parlamentu. Slovenskí voliči často nechápu význam a úlohu EP, niekedy aj v dôsledku málo zrozumiteľného informovania zo strany inštitúcií EÚ. „Právomoci EP sa od jeho vzniku dramaticky zmenili. Dnes je spolu - zákonodarcom pre takmer celé právo EÚ,“ upozornil Fico. „Účasť pod 20 percent považujeme za nezodpovednú, neserióznu a neodrážajúcu vnímanie Európskej únie na Slovensku," povedal rozhovore pre TASR minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Podľa neho treba vynaložiť viac úsilia, aby ľudia pochopili, ako európska legislatíva ovplyvňuje ich život, keďže viac ako 80 percent slovenských zákonov je vlastne prenosom európskych pravidiel na podmienky a pomery SR.

Výrazná mobilizácia voličov by sa očakávala od kandidujúcich strán. Tieto sa však v prevažnej miere zameriavajú na propagáciu svojich programov a sľubov čo všetko chcú v EP obhajovať. Oveľa menej, alebo takmer vôbec, sa nehovorí o tom prečo je dôležité mať svojich reprezentatívnych zástupcov v Európskom parlamente. Politici a žiaľ ani rôzne európske inštitúcie doteraz zrozumiteľne nevysvetlili občanom ako môže ovplyvniť rokovanie 750 členného parlamentu 13 slovenských poslancov. Málo sa hovorí o tom, že podstatou ich pôsobenia je spolupráca v rámci zoskupenia európskych politických strán. Občania nie sú dostatočne informovaní o tom, ako sú etablované slovenské strany v európskych zoskupeniach a aký vplyv na rozhodovanie majú tieto zoskupenia. Nie je cieľom tejto úvahy suplovať medzery v informačnom toku za ktorý sú zodpovedné predovšetkým európske inštitúcie a najmä politické strany. Občan tak teraz týždeň pred voľbami sa nemá podľa čoho orientovať. Nečudujme sa preto, že záujem zúčastniť sa volieb sa pohybuje v percentách ktoré patria k najnižším zo všetkých členských štátov Európskej únie.

Pripomeňme ešte, že kandidáti sa budú vyberať z tých strán, ktoré dostanú vo voľbách minimálne 5% hlasov voličov.