Pohľad do kalendára prezrádza, že v týchto dňoch politické strany na Slovensku vstúpili do poslednej etapy svojho volebného obdobia. V centre ich pozornosti je predvolebná kampaň. Vyvrcholí v marci 2016. Na túto, pre politikov veľmi dôležitú udalosť, sa pripravujú všetci. Veľmi dobre vedia, že politika, to je ničím a nikým nezastaviteľný proces, ktorý ich často dokáže neuveriteľným spôsobom prekvapiť. Politika nemá prázdniny, nedovolenkuje, nemá čas ani priestor na oddych. Môžbyť aj preto sa tak často konajú rôzne voľby a neúspešné referendá. Ani to ostatné nesplnilo očakávania a neprinieslo ani nádej, ktorú pravicové strany tak vehementne propagovali. Jedno sa im podarilo. Polarizovali spoločnosť a medzi občanov vnášali nenávisť a nepokoj. Bolo im to treba?

Napriek všetkému dobrému aj zlému, čo sa v spoločnosti v súčasnosti odohráva, vláda Roberta Fica plní volebný program a zdoláva rôzne opozičné prekážky. V zložitej situácii na domácej a zahraničnej politickej a ekonomickej scéne prijíma užitočné zákony a potrebné rozhodnutia. Ich realizácia má krajinu posúvať dopredu s cieľom zlepšovať pomery v štáte k lepšiemu. Nie všetko sa darí, dlhodobé problémy v školstve, v zdravotníctve a v sociálnej oblasti pretrvávajú.

Opozícia všetky kroky kritizuje. Úspechy vlády znevažuje alebo ich pripisuje svojim minulým reformám. Jej predstavitelia nechcú vidieť a priznať, že práve často až insitné rozhodnutia bývalých pravicových vlád, najmä v procesoch privatizácie, spôsobili našej republike a väčšine občanom veľké problémy a dlhodobé starosti. Zabudli aj na to, akým spôsobom sa v roku 1998 dostali k moci. Stále viac sa potvrdzuje, že pravicové strany definitívne strácajú pôdu pod nohami. Posledný prieskum agentúry POLIS z 23. februára 2015 prisúdil politickým pravicovým stranám nelichotivé postavenie v spoločnosti. Podľa jej výsledkov by sa SDKÚ-DS, SaS a NOVA do parlamentu nedostali. Kresťanskodemokratické hnutie ani tento raz neprekročilo hranicu desiatich percent, získali iba 7,3%, menej ako Most-Híd s 8,6%.

Je to dielo náhody, alebo prirodzená zákonitosť po strate moci? Na čom teda môžu budovať svoju taktiku a stratégiu do budúcich volieb? Neuvedomujú si, že svojou populistickou politikou sa ocitli vo vlastnej pasci a nedokážu si poradiť s daromne skrývanou bezradnosťou. Dve dlhoročné tradičné kresťanské strany nemajú dosť síl ani schopností, aby zjednotili parlamentnú opozíciu s cieľom vytvoriť pokojnú atmosféru a spoločnými silami prispievať k riešeniu zložitých problémov, ktoré v našom štáte počas svojho bývalého vládnutia spôsobili.