Podtatranská obec Spišský Hrhov je vďaka svojej premyslenej sociálnej politike a systematickej práci s marginalizovanými skupinami obyvateľstva známa nielen na Slovensku, ale už dávno aj v medzinárodnej dimenzii. Od štvrtka 9. mája pribudla do zoznamu jej úspechov ďalšia položka, o nič menej významná ako úspechy v sociálnej oblasti. Aj keď ide „iba“ o kultúru.

Čerstvý projekt v nielen hrhovskej lokalite známej dvojici Vladimír Ledecký a Michal Smetanka má názov muzikmuzeum, s podtitulom interaktívne múzeum hudobných nástrojov. Prvý menovaný je starosta obce, druhý známym hudobníkom všeumelcom, zberateľom, reštaurátorom i výrobcom hudobných nástrojov, ale predovšetkým milovníkom folklóru a nadšeným  „zháňačom i zachovávateľom“ dokumentov a rôznych artefaktov z oblasti ľudového umenia, tradičných ľudových zvykov i nástrojov. Spevákom, prednášateľom, spisovateľom, básnikom, pesničkárom i remeselníkom. Obaja spolu tvoria nevyčerpateľnú zásobáreň energie a obrovskú debnu nápadov a činov. Ich najnovší spoločný projekt má podtitul Interaktívne múzeum hudobných nástrojov. Bol spolufinancovaný z európskych peňazí (okrem vkladu obce a Prešovského samosprávneho kraja) a cieľov má niekoľko. Tým najdôležitejším je práca s mladými ľuďmi, vysvetľovanie prepojenia hudobných nástrojov s ľudovou kultúrou a tradíciou i spoločný vývoj a prelievanie sa oboch samostatných kultúrnych fenoménov.  Pre Michala Smetanku je v tejto súvislosti úlohou vstúpiť do detských duší spôsobom, aby deti chápali nielen jeho slová a jeho hudobnú filozofiu, ale predovšetkým dôležitosť hudby pre ich vlastný život, vývoj a ľudské napredovanie. Rukolapne im ukazuje (a vlastne aj dokazuje), že hudobný nástroj sa dá vyrobiť z každého kúska prírodného materiálu, z každej dutej gule, pologule, tekvice, drievka či polena. Ba dokonca aj z inštalatérskych rúrok a rúr. A ukazoval im to už niekoľkokrát, pretože záujem školákov i pedagógov o nové (pred týždňom ešte v štatúte vznikajúceho) hudobné múzeum je potešiteľný, prvé návštevy sa tu odohrali už pred oficiálnym otvorením tejto ustanovizne, stojacej v samom centre obce.  

Okrem tradičných i súčasných slovenských ľudových nástrojov (píšťaly a fujary, gajdy a gajdice, husličky a ďalšie menej známe strunové hudobné nástroje, harmóniá i akordeóny atď.) je v obrovskom dvojpodlažnom priestore múzea možné vidieť a ohmatať si  množstvo ďalších predmetov vydávajúcich zvuk, poväčšine vyrobených (a v múzeu predvádzaných) zručným remeselníkom Michalom Smetankom. Je tu aj samostatná expozícia obrazov a vzácnych fotografií ľudových muzikantov, či kedysi kočovných Cigánov ako zručných majstrov remesiel.

Každá nástrojová sekcia má svoj virtuálny prehliadač, v ktorom sa návštevník môže dozvedieť o každom vystavovanom exponáte prakticky všetko, čo sa o ňom dozvedieť treba. Pre dnešné detváky je to vlastne ďalšie lákadlo k získavaniu nových informácií. Krátko a múdro, toto múzeum nie je iba pre turistické zájazdy, obdivujúce zbierku muzikantských artefaktov z najrôznejších kútov sveta, ale predovšetkým o širokých možnostiach výchovy mládeže v kultúrnych ľudí.  

Samostatnou expozíciou v tomto kultúrnom stánku je  súbor dokumentárnych fotografií o rómskom holokauste u nás v rokoch 1939 až 1945 „NA MURDAHERA!“ (Nezabiješ!). Ako odpoveď všetkým prekrúcačom a falšovateľom dejín, ktorí dnes vo svojej tupej hlúposti a na politickú objednávku vykrikujú, že žiadny holokaust nikdy a nikde nebol. Ani židovský, ani rómsky. Miliónové obete nezmyselne krutej vojny a systematického vraždenia civilného obyvateľstva sú pre nich ničím. NA MURDAHERA! Je tiež určená predovšetkým školákom a mladým ľuďom, aby sa z dokumentov poučili o tom, aká krutá dokáže byť vojna a všetko, o čom sa hovorí, je a ostane pravdou. Smetanka to komentoval krátko: -  Na toto sa nesmie zabudnúť, aby sa to v budúcnosti nezopakovalo a netrpeli ďalšie milióny ľudí.

Ďalšia pravda je však oveľa radostnejšia, v Spišskom Hrhove urobili ďalšiu „dieru do sveta“, tentoraz kultúrneho. Poprajme im veľa zdaru!