VEČNÁ TÉMA – ČESKÉ PIVO

Najznámejší český pivovar Prazdroj Plzeň už prešiel toľkými rukami, že nikto ani nevie, kto je jeho majiteľom a predovšetkým v ktorej krajine sídli. Raz ho kúpili Južní Afričania, potom Japonci (či Číňania?), no napriek tomu je na jeho kvalite ešte vždy cítiť prácu poctivých českých rúk. Našťastie, pivovar môže niekto kupovať a predávať každý mesiac, ale nikto ho nemôže z Plzne premiestniť niekde inde a teda tak či onak vždy to bude české pivo, či sa to zahraničným majiteľom bude páčiť alebo nie.

Úplne iná je však situácia v Českých Budějoviciach. Tamojší Budvar je stále štátny podnik a na tomto stave sa ešte dlho asi nič nezmení. Jednoducho, žiadna privatizačná vlna nebola natoľko silná, aby sa pivovar dostal do súkromných rúk. Budvar je jednoducho extratrieda, i keď v USA a Kanade sa môže predávať iba pod názvoch Czechvar, ale skúsení zákazníci vedia veľmi dobre, že je to jednoducho Budvar.

Budějovický národný podnik v minulom roku vyviezol do celého sveta až 1,1 milióna hektolitrov piva, čo predstavuje medziročný nárast o 8,5%. Najvýznamnejší zahraničný trh predstavuje Nemecko, ale do veľkej päťky najväčších odberateľov patria ešte Poľsko, Rusko, Slovensko (!) a Spojené kráľovstvo. Celkove sa však toto pivo z južných Čiech vyváža až do 80 krajín sveta.

V ČR je však dosť politikov, ktorým sa nepáči, že Budvar je podriadený podnik ministerstvu poľnohospodárstva a žiadajú jeho privatizáciu, alebo aspoň zmenu právnej formy podniku.

AGROBIZNIS PO NOVOM

Ruská federácia do zavedenia potravinového embarga v obrovských množstvách nakupovala potraviny zo Západu. Po roku 2014 sa preto zrodila nová ruská agrárna politika, ktorej výsledkom je to, že Rusko sa z najväčšieho dovozcu potravín presúva do úlohy ich exportéra. Samozrejme, stále kupuje mnohé potraviny napriek všetkým sankciám zo strany EÚ, Ameriky i Kanady. Tak napríklad v minulom roku agroexport Českej republiky do Ruska vo finančnom vyjadrení predstavoval cca 141 mil. eur. Pritom Moskva nechce už nakupovať potraviny, ktoré je Rusko schopné vyprodukovať samo a preto sa orientuje už nielen na samotné potraviny, ale aj špeciálny tovar, technológie, genetický materiál... Z Česka nakupuje najmä pivo, makové semená, nečokoládové cukrovinky, nápoje, chmeľ a krmivá pre domáce zvieratá. Česko je tretím najväčším vývozcom piva do Ruska (po Nemecku a Bielorusku), pričom z minuloročného pohľadu išlo o rekordný rok – až 375 000 hl v hodnote 28 mil. eur. Česi slávia úspechy aj vo vývoze poľnohospodárskych technológií. Konkrétne ide už nielen o stroje do polí, ale aj kompletné zariadenia pre mliekarne, mäsokombináty, zariadenia na spracovanie obilia a olejovín. Samostatnú kapitolu tvorí export genetického materiálu, násadových vajec, plemenných zvierat a semien. Nuž čo, v tejto súvislosti je namieste otázka: a čo Slovensko? Dohromady nič...

NIE PRVÝ, ANI DRUHÝ...

Keď ste sa ešte pred niekoľkými dňami v Česku opýtali, ktorý športovec najviac zarába, resp. zarobil, tak väčšina zainteresovaných odpovedala, že Jaromír Jágr, hokejista, ktorý dlhé roky strávil v NHL i KHL. Ďalší si mysleli, že to bol futbalista Petr Čech, ktorý donedávna skutočne viedol rebríček najlepšie platených českých športovcov. Veď v minulom roku zarobil v prepočte cca 9,4 mil. eur. Prevažnú časť z toho mu zaplatil londýnsky Arsenal, ďalšia časť pochádzala zo sponzorských a marketingových zmlúv. Až na treťom mieste tipovali basketbalistu Tomáša Satoranského, ktorý nedávno prestúpil z Washingtonu do ďalšieho klubu najelitnejšej svetovej súťaže – do Chicago Bulls. Jeho ročný plat je asi 11 mil. USD, ale to určite nebude všetko. Po nečakanom úspechu českej basketbalovej reprezentácie na MS v Číne, na ktorých obsadila 6. miesto, sa sponzori začnú oňho biť... Len pre porovnanie – v prepočte na české koruny zarobí ročne 250 miliónov (!) Kčs, mesačne približne 21 miliónov korún. Ďalšie milióny už teraz putujú na jeho účet z lukratívnych zmlúv s Adidasom a automobilkou Audi, pričom ďalšie zmluvy sú na obzore...

POTREBNÉ ZAMESTNANECKÉ KARTY

Jednou z povinností štátu je regulovať príchod zahraničných pracovníkov do ČR. Pritom štát má právo uprednostňovať nielen ľudí podľa profesií, ale aj štátnej príslušnosti. To si myslí špičkový český právnik Martin Smolek, ktorý zároveň vykonáva dve funkcie: zastupuje ČR pri Súdnom dvore EÚ a zároveň je námestník ministra zahraničných vecí, do kompetencií ktorého patria aj vízové záležitosti.

Česko pred piatimi rokmi zaviedlo zamestnanecké karty, ktoré spájajú právo na pobyt a prácu cudzincov v jednom dokumente. Iba vlani o takúto kartu požiadalo vyše 30 000 ľudí. V ČR sa aj vďaka nim stali Ukrajinci najvýznamnejšou menšinou a tak predbehli dokonca aj nás Slovákov. Takéto zamestnanecké karty už vlastní približne 45 000 cudzincov. Na vzostupe je model zvláštneho zaobchádzania s kvalifikovanou pracovnou silou Režim Ukrajina, ktorý má zároveň zabrániť rôznym nekalým praktikám pri získavaní českých pracovných víz formou korupcie. Režim Ukrajina už pôsobí tri roky, bol ohraničený kvótou 20 000 ľudí ročne, čo sa zdá firmám, ktoré netrpezlivo čakajú na „posily“ nedostatočná. Vláda preto schválila návrh ministerstva zahraničia na navýšenie ročného objemu na dvojnásobok tohto limitu, teda na 40 000 pracovných miest.